Naty Žúreková Štefková je revolucionárkou kváskovania na Slovensku. Vyučená pekárka, lektorka kváskovania, autorka úspešných kníh, vášnivá turistka a mama troch detí dnes otvorene hovorí o ceste k vnútornému pokoju, odvahe opustiť istotu a o tom, prečo je dôležité zostať verná sama sebe.
V rozhovore Naty prezrádza, čo ju naučila neistota, materstvo aj rozhodnutia, ktoré zmenili nielen jej život, ale aj život celej rodiny.
Máš čerstvo po akčnej diskusii na podujatí Šťastné a veselé ženy. Nádherne si rozprávala o pokoji, ktorý postupne nachádzaš. Neviem, či je to tým, že sú tvoje tri krásne deti už odrastené, alebo si to tak mala aj predtým?
Asi ma to život naučil postupne. A asi je to aj tými odrastenými deťmi. No želala by som sama sebe, svojmu mladšiemu ja, aby som k tomu nemusela dospieť týmito krokmi, ale aby som to vedela oveľa skôr. Myslím si, že sa mi to aj skúsenejší snažili odovzdať, ale akosi to šlo pomimo mňa.
Snáď som dnes oslovila aspoň jednu zo žien, ktorá si povedala, že aha… Veď to nemusím, nemusím na seba tlačiť, môžem to robiť príjemne, rozhodnúť sa pre seba, môžem dať seba na prvé miesto, aby to ostatné bolo na tom správnom mieste. Aby sme sa to nemuseli všetky tak krvopotne učiť z našich skúšok života.
Lebo ľahšie sa o tom hovorí, ale ťažšie sa to potom vykonáva v reáli, že?
Áno, ono je veľmi pekné o tom rozprávať. Ale vieš, nedokáže sa tá skúsenosť preniesť. To si človek musí zažiť na vlastnej koži.
Prečítajte si: Vizážistka Lucia Sládečková: Hľadám komfortný životný štýl, v ktorom sa nemusím na nič hrať
Povedz nám o svojom najodvážnejšom kroku, ktorý si v živote urobila, o prechode zo stáleho zamestnania. K tomu aj my inšpirujeme ženy. Na druhej strane, nebudeme si klamať, je to obrovský rozdiel a je to veľmi náročné.
Ja som to riešila dlhé týždne až mesiace. Rozprávala som sa s veľa ľuďmi o tom, aké to je, keď si zrazu otvoria živnosť alebo si založia firmu, sú právnickou osobou, plátcami dane. Vyznať sa v tom, všetko je nové.
Človek nechce spraviť chybu. O to viac, ak má za sebou deti, rodinu, záväzky, povinnosti a podobne. To už nie je len o tom, ako keď vyjdeme zo školy a ruka hore a hádam nejako bude. No väčšinou som natrafila na skúsenosti, že ja nemám deti, žijem v podnájmoch a nemám hypotéku.
Pre mňa to vždy bolo také, že dobre, ty o niečom rozprávaš, ale nemáš moju situáciu. Ja mám tri deti a musím sa o ne postarať, musím mať istotu. Mala som pocit, že musím mať istotu aj pre tie tri deti, ale následne to, k čomu ma volalo srdce, bola absolútna neistota. Úplne, že kričanie do tmy, že som sa zbláznila. Ale to je presne tá myšlienka, ktorú som sa tu snažila aj zdielať, aby sme zostali verné samy sebe a spoľahli sa na pocit.
To, čo nám hovorí naše srdce, nás nikdy nesklame a vlastne… Vždy je možnosť vrátiť sa späť. Takže dôležité je spraviť ten krok naozaj. Ak neurobíme krok vpred, zo strachu, z obáv, tak si myslím, že veľmi veľa ľudí by si to vyčítalo. Aj ja by som si, keby som to neskúsila.
Naučilo ma to, aby som si v ťažkých situáciách vždy povedala, že keď raz budeme ležať na smrteľnej posteli, čo si tam budeme vyčítať? Len to, že sme nedovolili sami sebe. Všetko ostatné pôjde bokom.
Kto ti poskytol odrazový mostík v zmysle ľudskej podpory?
Lebo na začiatku je dôležitá pre každú z nás práve tá podpora. Máme všetky vedomosti, skúsenosti, sme profesionálky, ale napriek tomu odvážiť sa pre ten prvý akčný krok je veľmi náročné a mnohé sa k tomu jednoducho nedostaneme len z toho dôvodu, že príliš veľa uvažujeme a málo konáme…
Presne to bol môj prípad. Ja som vtedy mala pri sebe manžela, ktorý bol v tom momente ako dar z nebies, pretože mi povedal: Ty to musíš urobiť. Hľadáš len ospravedlenie, prečo to neurobiť, ale robíš všetko preto, aby si to urobila. Zrkadlil mi to: Sama hovoríš, že keby sa to nepodarilo, vrátiš sa naspäť. Tak prečo to stále analyzuješ, vyskúšaj to.
Na základe toho som sa potom odvážila. Bol to zlomový prerod, ktorý zmenil život, dá sa povedať nielen mne, ale celej mojej rodine.
Stala si sa podnikateľkou, ale zároveň aj influencerkou. Si líderka v kváskovaní, vydala si prvú knihu o kváskovaní, máš za sebou obrovské úspechy.
Ako to celé vznikalo? Ako vznikal tvoj Instagram? A ako to celé zvládaš popri všetkom ostatnom?
Potrebujem si zachovať, a to stále, aj po tých vyše 10 rokoch cesty influencera, foodblogera, status, že ma to musí baviť. Hneď ako sa z toho stane moja práca, ktorá ma musí uživiť, je to začiatok konca. A presne tam je ten rozkol, že odídem zo zamestania, z istoty a stane sa zo mňa niekto na voľnej nohe a budem čakať, či spŕchne. Je to práve vtedy veľmi náročné, možno nepochopiteľné z pohľadu fungovania sveta, no keď si zachováme, že nás to musí baviť, nestratíme samých seba. Neviem si predstaviť, že by ma nebavilo upiecť chlieb, alebo písať príbehy o jedle, o tom, ako sa to spája s nejakými spomienkami…
Mňa to musí najprv baviť a až potom je to ostatné. Ak si toto akčná žena zachová, nestratí samú seba.
To je výborný odkaz. Ale povedz nám, aj napriek tomu, že musíš robiť len to, čo ťa baví a to je tá hodnota, ktorú máš na prvom mieste, čo ťa napĺňa na tom všetkom najviac?
Asi tak samoľúbo poviem, že tá odozva. Je to naozaj veľmi príjemné, keď mi napíšu ľudia na nejaké recepty, že im to pripomína detstvo, že konečne našli recept, ktorý dlho, dlho nemali. Je to veľmi povzbudzujúce.
Ale hneď ešte nad tým, samozrejme, moje vlastné deti. Mám taký veľmi silný moment, keď bola u nás doma televízia… Počuli rozhovor štábu a zúčastnených účinkujúcich, ktorý som si ja nevypočula a nemohla som si ho ani vypočuť, bola som niekde inde. Keď som sa vrátila, tak moje deti, moje veľké deti, pre ktoré sú televízia, môj Instagram a moja práca trápne, hovorili: Maminka, ja som taká na teba hrdá, to je také krásne.
Božinku, plakala som a vtedy som si hovorila, že keď pre nikoho iného, tak pre seba a pre tie deti to bolo také nádherné, také silné a mocné… Ešte teraz preklipkávam…
Čo myslíš, čo im dala táto tvoja osobná cesta?
Pretože deti nás kopírujú, či chceme alebo nie. Kopírujú každý jeden náš krok, či už v dobrom alebo v zlom. Tak ako to bolo s tebou a s troma deťmi? Sú tiež zamilovaní do jedla, do varenia, pečenia?
Úplne s tebou súhlasím, že je to naozaj tak. Teraz to aj spätne vnímam. Pre mňa je napríklad charakteristické, že mám rada vlasy takto nabok. A keď vidím staršie videá, tak moja dcéra ich mala vždy tiež ako ja.
Ale teda… Dá sa povedať, že som deti naučila variť ako malé, ale inak, každý má nejaký kúsok z niečoho. Tá najstaršia si varí sama, ale skôr je taká, že sa nalíči, pozerá ten svet Instagramu, TikTok-u a videonávody, takže je tam doma, ale v tom dobrom slova zmysle. Na základe nej som pochopila, aké dokážu byť sociálne sietie dobré aj negatívne. No verím, že jej pomohli, lebo vidím, aké má vybudované sebavedomie.
Druhá dcéra miluje upravovanie videí. Sama videá vyrába a postuje. V tomto si našla svoju záľubu. A syn? Ten je veľmi technicky zdatný. Ak mi niečo nejde, povie: Mami, ukáž. Každý si niečo z mojej profesie vzal. Ale zároveň, keď majú ťažšie obdobie, napríklad v škole, tak už sa mi nie raz stalo, že hovorili: Mami, ale ty to tak zvládaš. Ako to robíš? A zrazu je to pre mňa taký aha moment, že vnímajú, že ťažkosti života aj na mňa doliehajú a snažia sa to navnímať. To je veľmi krásne a inšpiratívne.
Prečítajte si: Lekárka Miroslava Juráková: Odišla som z nemocnice, aby som medicínu robila inak. Cez objatie, ktoré lieči
To je krásne. Ale zabrdnem teda do toho opačného spektra, že keď mamu videli toľko na mobile… Keď začali vnímať, že je to vlastne tvoja práca…
Vieš čo, to je veľmi dobrá otázka, normálne premýšľam nad tým. Každý to mal asi inokedy.
Bolo veľmi príjemné vidieť, že keď som šla v televízii, všetci boli pri „telke”. Ide maminka. Pozor. A potom od určitého momentu už to nebolo o tom. Alebo keď som mala nejaký event, cooking show a podobne, zrazu už mali niečo na pláne, už nevedeli prísť…
Je to v takých vlnách, že niekedy si potrebujú dať od toho pauzu, lebo rozumiem, že je to náročné, keď prichádzajú z vonku podnety, otázky: Ty si od tej maminky, tvoja maminka pečie, to je tá, ktorá píše tie knihy… V istých fázách ich života doterajšieho to asi bolo, a možno ešte bude, trošku aj nepríjemné. Ale zase sú aj momenty, kedy si to užívajú, že áno, to je moja maminka.
Prezraď nám plány do budúcnosti, pretože typická podnikateľka má stále v hlave plno nápadov.
Ano, veľa, veľa. Ale stále mám v hlave už roky jednu knihu, čaká v šuplíku a už je rozpracovaná, ale tiež je to v takých fázach, že ponorím sa do nej, potom to zas chce svoj čas. Čiže to nechávam tak voľne plynúť a stále mi prichádzajú nové nápady, ako pomôcť ľuďom, ako ich inšpirovať. Zostať sám sebou a pritom si zlepšiť život. Keď sa mi niečo takéto podarí, tak je to pre mňa taká satisfakcia. Už len to, že som sa do toho pustila a dokončila som to. Už len ja sama sebe som si pomohla, takže už to je úspech.
Ja to poznám. Tým, že máme ten fantastický pocit, že pomáhame iným, tak je to vlastne sebecké, že my pomáhame tým samy sebe. Ja pomáham sama sebe tak isto.
Je to krásny pocit a verím, že si to dopraje každá žena, ktorá nad tým uvažuje a hľadá odvahu.
Tak už len na záver odkaz pre všetky akčné ženy, ktoré na jednej strane chcú byť akčné, ale na druhej nájsť ten svoj pokoj, hlavne aktuálne počas sviatkov.
Ja asi použijem to, čo som tu dnes už povedala a to, čo som radila svojej dcére, keď odišla na rok do Ameriky a mala veľkú obavu. Povedala som jej…
Buď verná sama sebe a tvoja cesta si ťa vždy nájde.