„Chcem inšpirovať ženy, aby sa nebáli byť úspešné v oblasti bezpečnosti, ale aj v spoločnosti,“ hovorí generálka JUDr. Jana Maškarová, slovenská policajtka, bývalá 1. viceprezidentka Policajného zboru. V súčasnosti pôsobí ako námestníčka Národného bezpečnostného úradu. Jediná žena v policajnej generálskej hodnosti. Na svojom príbehu dokazuje, že dá sa preraziť aj v čisto mužskej oblasti.

Ponúkame vám jej životný príbeh o tom, ako sa stala príslušníčkou Policajného zboru, ktorý porozprávala na podujatí EkvalIT.

Ženy v Policajnom zbore sú dôležité. Sú zodpovedné a precízne, a preto sú veľmi užitočné aj ako vyšetrovateľky. Majú vzťah nielen k administratíve, ale aj priamemu výkonu služby a k IT sfére. Ženy majú veľkú empatiu. Vedia sa vcítiť do obete alebo páchateľa, prečo ten skutok urobil, a vedia prijať zodpovednosť a rýchlo prijať opatrenie.

Od prírody sa správame ako matky, vieme sa postarať o iných, a toto je fakt, ktorý je veľmi dobre využiteľný aj v bezpečnostných službách.

Cesta k polícii nebola ani zďaleka jednoduchá

Doba sa mení a s ňou aj posun na pohľad žien v bezpečnostných zložkách a v spoločnosti. Aj Jana Maškarová mala ako dieťa svoje sny. Vyrastala na rozprávkach, kde dobro vyhrávalo nad zlom a zlo bolo potrestané. Jej detstvo a mladosť sprevádzali príbehy Winnetoua a seriálových policajtov Dempsey a Makepeace. Jej knižným svetom boli detektívky od Agathy Christie, doteraz vie naspamäť Hercula Poirota. Všetci títo hrdinovia predstavovali pre ňu vzor, ako sa dá preraziť a že je to vôbec možné.

Túžba robiť dobro

„Po gymnáziu som túžila stať sa policajtkou. V tej dobe mal policajt rešpekt, čo povedal policajt, to bola pravda. A bolo jasné, že zabezpečí poriadok, ale aj dobro. A potrestá zlo,“ hovorí generálka Jana Maškarová. Veľmi chcela ako žena preraziť, lebo nájsť vtedy ženu policajtku na ulici bolo nemožné. V spoločnosti panovali predsudky, že žena toto povolanie nezvládne.

Zločin dal príležitosť ženám

V tej dobe boli ženy zamestnané maximálne v štátnej správe ako administratívne pracovníčky, na oddelení dokladov alebo cestovných pasov. Jana sa však nevzdávala. Spravila pohovory, fyzické testy i psychotesty. Na jednej strane ich síce úspešne absolvovala, ale z pozície ženy boli šance dostať sa na reálne policajné miesto vo výkone minimálne. Ani v tej dobe nebolo rodinkárstvo výnimkou. Ak človek nemal za sebou funkcionára, nebola šanca dostať sa na miesto, po ktorom ste túžili.

Jana Maškarová však mala jediný sen. Dostať sa tam. A paradoxne, v 90. rokoch za rozmachu zločinu a mafie, keď vybuchovali autá, vraždilo sa, a minister vnútra nevedel zabezpečiť vnútorný poriadok, rozhodol, že zriadi veľké oddelenie hliadkovej služby s viac ako 300 policajtami, ktorí budú umiestnení po celom hlavnom meste. Ich úlohou bolo zabezpečovať verejný poriadok. A to bola konečne príležitosť aj pre ženy, dostať sa do čisto mužského prostredia.

300 mužov a 12 žien

Išlo naozaj o čisto mužské prostredie. Ženu ste na ulici v tej dobe nemali šancu stretnúť. Tí, čo splnili podmienku niekoľkých rokov absolvovania a mali dobré testy, boli rozkazom prevelení do základnej školy do Pezinka. V roku 1995 sa v škole stretlo 300 mužov a 12 žien. Povolanie bolo na dobu 12 mesiacov, kde boli policajti priamo školení na zabezpečenie vnútornej bezpečnosti. Vzdelávanie pozostávalo aj z praxe. Dovtedy bol policajt prijatý a odvelený do školy, kde absolvoval denné štúdium, a potom sa vrátil naspäť do výkonu.

Študentská výpomoc priamo v uliciach hlavného mesta

Študentov nenechali dlho spať na vavrínoch. Museli vypomáhať vonku v uliciach v Bratislave. Jana spomína na toto obdobie ako na veľmi náročné a stresujúce, keďže ešte neboli naučení všetky právne predpisy. Boli včleňovaní postupne, minister trval na prísnom vyškolení, aby bol zabezpečený poriadok. Bolo potrebné potlačiť nielen drogy, prostitúciu, ale aj zahraničný organizovaný zločin, ktorý tu prenikal. Už bolo cítiť aj veľký negatívny vplyv týchto živlov na spoločnosť, takže záujem aj zo strany vedenia bol viac ako značný.

“Chcem inšpirovať ženy, aby sa nebáli byť odvážne. Úspech vo všetkých sférach, nielen v bezpečnostných zložkách sa dá dosiahnuť len tým, že niečo obetujeme.“

Hejtovanie a osobné útoky

„Po ukončení štúdia nás minister hneď nechal v Bratislave, lebo sme sem boli na tento účel odvelení. Pokračovali sme vo výkone. Výkon bol veľmi náročný, zažila som ťažké časy. Presadiť sa ako žena v mužskom kolektíve, bolo takmer nemožné. Hovorili, prečo si tu, ja sa na teba neviem spoľahnúť, neviem, či mi budeš vedieť pomôcť, keď budem vonku, či mi budeš vedieť chrániť chrbát. Funkcionári to však urobili celkom múdro, postupne nás, ženy, dávali do trojčlenných hliadok, kde boli dvaja muži a jedna žena. Chceli si nás oťukať, či to zvládneme,“ spomína generálka Jana Maškarová.

Prečítajte si článok: Spisovateľ Peter Šloser: Zažil som veľa čestných policajtov, ktorí si pokrivili charakter až na vysokých funkciách

Budovanie rešpektu

Diali sa veľké výtržnosti. Jana bola dennodenne v Machnáči, čo bol podnik, kde sa stále vyskytovali nejaké problémy. Už len samotný vstup ženy dovnútra bol veľmi odvážnym krokom, a hoci v tej dobe mal policajt rešpekt, muži mali oprávnene obavy, či to bude vedieť zabezpečiť aj žena-policajtka. Bude sa dať na ňu spoľahnúť? Policajti sa obávali, že okrem ochrany poškodeného budú musieť dávať pozor ešte aj na ňu, aby sa jej niečo nestalo. Nič však nie je nemožné, a aj toto sa dalo prekonať. Všetkých 12 žien malo veľkú snahu a cieľ dosiahnuť, aby ich muži rešpektovali.

„Robili sme tri kroky naviac, museli sme byť viac nad vecou, dali sme do toho viac fyzickej aktivity, hoci muži sú fyzicky silnejší. Ale my sme zase mrštnejšie, sme organizovanejšie, máme schopnosť logicky uvažovať, máme dobrú schopnosť komunikácie, ktorá sa uplatnila v práci s operačným strediskom. Keď k niečomu došlo, mali sme na starosti vysielačku, kde sme manažovali a riadili ostatné zložky. Bezpečnostná oblasť je tímová záležitosť, nie je to len o jednotlivcovi,“ upozorňuje generálka Jana Maškarová.

Neskutočne silná motivácia

Ženy policajtky veľmi motivovalo, ak sa im podarilo zvládnuť jednotlivé úkony a zákroky, prípadne, ak hliadka so ženou dokázala zadržať nebezpečného páchateľa. “Muži ťažko poďakujú, sem tam padlo slovo pochvaly, no bolo to skôr výnimočné,” opisuje Jana Maškarová. No keď si muži vypýtali ženy do hliadky, bolo to pre nich viac ako tisíc slov, a vnímali to ako mimoriadne uznanie. Jana si spomína, ako ju a jej kolegyne silno motivovali takéto situácie. Cítila sa v kolektíve veľmi dobre a postupne sa prepracovala až na riadiace pozície.

„Rešpekt si musíme nadobudnúť tým, ako konáme. To, čo urobíme, je vzorom.”

Aj tak budeš pečiatkovať!

V škole boli aj učitelia, ktorí sa nevedeli stotožniť so skutočnosťou, že do výkonu má byť nasadená žena. „Jeden nemenovaný učiteľ mi povedal: “Aj tak budeš pečiatkovať, darmo chodíš do školy, darmo sa to tu učíš.” V prvej chvíli ma to zaskočilo, ako si to môže učiteľ dovoliť. Ale povedala som si, že ja mu dokážem, že nebudem pečiatkovať, ale budem vonku v teréne,“ spomína generálka Jana Maškarová a pokračuje: „Chcem inšpirovať ženy, aby sa nebáli byť odvážne. Úspech vo všetkých sférach, nielen v bezpečnostných zložkách sa dá dosiahnuť len tým, že niečo obetujeme.“

Z dlhodobého hľadiska je veľmi dôležitá podpora rodiny. Jana s ľútosťou hovorí, že z ôsmych žien odišlo sedem a ostala sama. Postupne to všetky vzdali, a to z dôvodu ťažkého skĺbenia práce s rodinou. Práca na ulici nie je jasne daná od – do. Človek nevie, kedy presne skončí. Ak sa pred koncom pracovnej doby stane zločin, policajt  nemôže odísť domov, musí počkať na ostatné posily, ktoré ho prestriedajú a spravia sa náležité úkony. Veľakrát sa stalo, že hoci boli naplánované aktivity po práci, ale málokedy došlo k realizácii.

Hoci je Jana Maškarová v riadiacej pozícii, s týmto fenoménom sa stretáva stále. Čím je človek vyššie, musí sa viac spoľahnúť na ostatné články. Je možno ten posledný článok na konci reťazca z časového hľadiska, ktorý dostane informáciu a musí ju odkontrolovať, či je správna, a keď nie je správna, musí ju vrátiť. Samozrejme, je z toho potom viac v strese.

Prečítajte si aj rozhovor so šachistkou Annou Vrtiakovou

Obklopujte sa odborníkmi, ktorí chcú pracovať

„Vždy som sa obklopovala ľuďmi, ktorí boli odborníci a videla som, že majú chuť pracovať. Akonáhle vidíte, že človek nechce pracovať, je zbytočné ho motivovať. Môžete mu dať väčší plat, ale ak nemá vzťah k práci, tak to bude robiť z donútenia,“ hovorí generálka Jana Maškarová.

Dnes už je vonku viacero ženských hliadok, spoločnosť sa zmenila. Pomohla k tomu aj prijatá legislatíva. Vstupom Slovenska do Európskej únie bola posilnená rovnosť žien, ratifikovaním smerníc bola zabezpečená antidiskriminácia, aby ženy neboli diskriminované v oblasti, o ktorú sa uchádzajú. „Rešpekt si musíme nadobudnúť tým, ako konáme. To, čo urobíme, je pre nich vzorom a oni si to vážia, oni to aj cítia, že to dávame srdcom a že o to máme záujem,“ hovorí Jana Maškarová.

Aj ona sama zažila podporu od všetkých kolegov, aj keď sa nevyhla narážkam. Zažila aj nekompetentných a vulgárnych nadriadených. V tej dobe sa sexuálne násilie neriešilo tak ako dnes. Ak by žena povedala, že mal niekto sexuálne narážky, nikto by jej neuveril. Ešte by ju označili, že si vymýšľa, a bolo to veľmi ťažké aj z hľadiska dokazovania. Dnes je to omnoho jednoduchšie.

Ženy, nebojte sa!

„Chcem ženám odkázať, aby sa nebáli. Dnes nám umožňuje legislatíva splniť si sen aj v mužskej profesii. Len sa netreba vzdávať, treba sa o to pokúsiť. Dosiahnuť možno najvyššiu métu v tej oblasti je zadosťučinenie nielen pre ženu samotnú, ale aj pre jej rodinu a pre celé okolie,“ dodáva.

Celé video nájdete tu: