Začnite písať ak chcete vyhľadať článok

BLOG MAGAZÍN ODPORÚČANÉ ROZHOVORY

Šachistka Anna Vrtiaková: Pred pár rokmi sa mi bežne stávalo, že som bola jediné dievča na turnaji

REDAKCIA
Zdieľať

Aké je byť ženou v mužskom svete? O tom sme sa porozprávali s 15-násobnou majsterkou Slovenska v šachu, Annou Vrtiakovou. V rozhovore nám prezradila:

  • čím ju šach tak nadchol
  • aké miesta vďaka šachu navštívila
  • či ju mužský súperi pri hre podceňovali
  • čo je predpokladom dobrého hráča
  • čo sa rozhodla študovať v zahraničí
  • aký má nazor na slávny seriál Dámsky Gambit

Máte za sebou mnohé úspechy v šachu. Ako ste sa k tejto záľube dostali?

Šach hrávam od svojich siedmych rokov, kedy som doma náhodou objavila šachovnicu. Vôbec som netušila, o čo ide, ale vzbudila vo mne zvedavosť. Začala som teda hrávať s mojím ocinom. Po čase som nad ním začala vyhrávať, preto ma prihlásil na šachový krúžok Klubu Šachových Nádejí Bratislava.

Annin prvý turnaj, foto: archív Anny Vrtiakovej

Po pár tréningoch som ako najmladšia porážala aj o 4 roky staršie deti, a tak som začala aktívnejšie trénovať so zakladateľom klubu, dnes medzinárodným trénerom Mirom Roháčkom. Približne o rok neskôr som už vyhrala svoju prvú celoslovenskú súťaž Grand Prix v kategórii do 8 rokov.

Ktoré z vašich ocenení považujete za najcennejšie?

Majstrovstvá Slovenska sa mi podarilo vyhrať dokopy 15-krát v rôznych kategóriách. Vďaka tomu som každoročne reprezentovala Slovensko na majstrovstvách sveta a Európy. Moje najlepšie umiestnenie bolo 25. miesto na svete v kategórii dievčat do 18 rokov .

Ako príjmajú muži, keď ich porážate? Maďarská šachistka Zsusza Polgárová povedala, že jej po zápase súper odmietol podať ruku. Stalo sa to aj vám?

Pred pár rokmi sa mi bežne stávalo, že som bola jediné dievča na turnaji. Povedala by som, že väčšina ma podporovala a brali ma ako rovnocennú súperku. Niektorí ma však nebrali vážne, často som cítila, ako ma podceňovali. Práve vtedy som sa o to viac sústredila a bola som odhodlaná ich poraziť. Stávalo sa však aj, že prehru so mnou znášali veľmi ťažko. Spomínam si napríklad, podobne ako povedala pani Polgárová, že len vstali od stola, ani sa na mňa nepozreli a nepodali mi ruku. Podľa etikety si šachisti totiž na začiatku a na konci partie podávajú ruky.

Vznikajú na turnajoch aj nejaké priateľstvá a lebo vzťahy, je na to priestor?

Vďaka šachu som spoznala výnimočných ľudí z celého sveta. S niektorými sa poznáme už od detstva a každoročne sa stretávame na medzinárodných turnajoch či majstrovstvách. Máme tak medzi sebou veľmi dobré vzťahy a keď máme voľno, trávime ho spolu. Počas partií však idú priateľstvá bokom a vo svete 64 polí sme jeden pre druhého súpermi.

Prečítajte si: Recenzia na knihu Žena z Marsu o mladej slovenskej astrobiologičke

Čo je predpokladom úspešného šachistu? Je to vecou pamäte alebo skôr logiky?

Len malý faktor zohráva talent, oveľa dôležitejšia je svedomitá, tvrdá práca. Keď som hrávala šach súťažne, spolu s trénermi som pri šachovnici som strávila hodiny analyzovaním partií. Veľa ľudí si to možno nevie predstaviť, ale šach je skutočne komplexná hra, ktorú šachisti študujú celý svoj život. Dôležitým faktorom je tak určite aj trpezlivosť.

Anna na Majstrovstvách Európy 2018

Nevytráca sa spontánnosť, keď mnohé závisí od naštudovania partií?

Do určitej miery áno, hlavne na začiatku partie. Šachisti sa dnes totižo pripravujú na súperov pomocou šachových programov, ktoré vedia vyhodnodnotiť najlepšie ťahy v jednotlivých postaveniach. Jednotlivé varianty si tak šachisti musia veľmi dobre pamätať a mať ich zanalyzované do väčšej hĺbky. Toto memorovanie potom podľa mňa ničí jeden z hlavných aspektov šachu – kreativitu.

Vďaka šachu ste aj veľa precestovali. V ktorej krajine sa vám najviac páčilo?

Vďaka šachu som mala možnosť precestovať celý svet, veľmi rada napríklad spomínam na exotické majstrovstvá sveta v Uruguaji, Spojených Arabských Emirátoch, či veľké turnaje v metropolách Európy ako Štokholm, či Viedeň.

V súčasnosti je veľmi populárny seriál z prostredia šachu Dámsky Gambit. Je podľa vás realisticky natočený?

Queen’s Gambit som si s napätím pozrela za pár dní, myslím si, že je veľmi dobre spracovaný. Samozrejme, niektoré veci boli trochu pritiahnuté za vlasy, ale naozaj príjemne ma potešilo, koľko ľudí šach zaujal! Prekvapilo ma, ako si producenti dali záležať na detailoch.

Akú symboliku vidíte v poslednej partii Beth proti Borgovovi?

Poraziť ho dokázala vďaka premene pešiaka na dámu, čo symbolizuje aj jej životnú cestu. Začiatok partie, otvorenie, bolo paralelou autonehody, po ktorej sa Beth stala osamoteným pešiakom a postupne sa životom prebojovala, až sa v závere hry premenila na dámu.

Hráte aj iné logické hry, napríklad karty? Ste v nich úspešná?

Skúšala som nejaké, ale srdce mi prirástlo len k šachu (úsmev).

Študujete na univerzite v Rotterdame. Aký odbor ste si vybrali?

Momentálne som v prvom ročníku na ekonómii.

Foto: Klub šachových nádejí Bratislava

Momentálne sa venujete svojmu projektu TheFuglyGenZ. O čom je?

TheFuglyGenZ je alternatívny časopis o móde, kultúre a umení, ktorý som založila som spolu s kamarátmi z univerzity. Momentálne pripravujeme prvé vydanie, v ktorom budú sekcie ako udržateľná móda, interviews s rôznymi umelcami, pracujeme aj na príručke k Rotterdamu, nájde sa však aj investigatívna žurnalistika a trochu filozofie. Nájdete nás na Instagrame @thefuglymagzine.

Aké máte plány do budúcnosti?

Okrem ekonómie ma zaujíma aj udržateľnosť, a tak by som chcela skombinovať tieto 2 vedy a prispieť k pozitívnej zmene. Myslím si, že v dnešnej dobe klimatickej krízy je potrebné vyvíjať nové ekonomické a business modely, ktoré berú ohľad aj na životné prostredie.

Skúste nám dať tri rady pre ženy, ktoré by sa chceli vydať na cestu za svojim snom.

Prvou a myslím si, že aj najdôležitejšou, je nebáť sa zlyhania. Sama som kedysi nenachádzala motiváciu robiť aktivity, v ktorých som nebola hneď perfektná. Aj vďaka šachu som sa však naučila, že vďaka prehrám a zlyhaniam sa ako človek môžem skutočne posunúť vpred.

Ďalej by to určite bolo zostať cieľavedomá. Za každým snom je svedomitá a tvrdá práca. Je kľúčové systematicky a pravidelne na sebe pracovať. Každý deň prináša nové príležitosti približovať sa k svojmu cieľu, ale aj spoznať samú seba. Nemyslím si, že je však dobré byť na seba zvytočne tvrdá. Je úplne v poriadku mať ťažšie dni, kedy si naše telo aj hlavia musia oddýchnuť.

Treťou by bola byť vďačná za to, čo som už dokázala. Najmä v momentoch, kedy o sebe pochybujem sa snažím myslieť na veci, ktoré som zvládla a byť za ne vďačná. To ma dokáže namotivovať ale aj zdvihnúť sebavedomie.

Tagy
REDAKCIA
REDAKCIA

Sme akčné ženy a prinášame ti príbehy a články spoločne s ďalšími akčnými ženami, ktoré robia, čo milujú a rady o tom aj píšu. Podporujeme sa navzájom v našich snoch. V tom, čo nás napĺňa a robí nám radosť. Pridaj sa k nám: https://akcnezeny.sk/registracia/ Spoločne vytvárame magazín, stretávame sa online a rovnako offline na vzdelávacich a motivačných podujatiach, ktoré organizujeme. IG: #zenyktorerobiacomiluju #akcnezeny #akcnemamy #vzdelavanie #biznis #kariera

  • 1

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *

X