Zlepšujú sa pracovné podmienky pre ženy? „Index skleneného stropu“ The Economist ponúka určité vodítka. Každý rok, pri príležitosti Medzinárodného dňa žien, 8. marca, The Economist zhrnul čísla pri desiatich ukazovateľoch.

Od účasti pracovnej sily a platov až po platenú rodičovskú dovolenku a politické zastúpenie – pre 29 členov OECD, klubu prevažne bohatých krajín. Od začiatku v roku 2013 je tempo zmien pomalé, no na väčšine miest sa veci aspoň hýbu správnym smerom. Tabuľka nižšie ukazuje, kde sú pracovné príležitosti žien najväčšie v porovnaní s možnosťami mužov.

Island sa druhý rok po sebe umiestnil na prvom mieste

Severské krajiny vždy dominujú na vrchole indexu a dosahujú vysoké skóre vo všetkých ukazovateľoch. Spodná časť rebríčka má tiež známe krajiny: ženy v Južnej Kórei, Japonsku a Turecku stále čelia najväčším prekážkam na pracovisku. Austrália a Poľsko boli najväčšími skokanmi, obe krajiny postúpili o päť miest oproti minulému roku.

Vzdelanie žien je lepšie ako u mužov

Prvé tri ukazovatele merajú ekonomickú účasť. Takmer v každej krajine ženy absolvujú univerzitu vo väčšom počte ako muži. Napriek tomu tvoria nižší podiel pracovnej sily v rámci indexu.

Najpozoruhodnejšie je to v Turecku, Grécku a Taliansku, kde je zamestnaných menej ako dve tretiny dospelých žien. Rozdiel v miere participácie na trhu práce znamená, že menej žien stúpa po firemnom rebríčku, čo prispieva k rozdielom v odmeňovaní žien a mužov.

V OECD zarábajú ženy približne o 12 % menej ako muži

Ďalšie tri ukazovatele sa týkali pokroku žien v podnikaní. Medzi ľuďmi, ktorí absolvovali GMAT, de facto prijímaciu skúšku na MBA programy, podiel žien plošne mierne klesol. Zastúpenie žien vo vyšších manažérskych pozíciách v OECD však dosiahlo 34,2 %, oproti 33,8 % v minulom roku.

Švédsko, Amerika a Poľsko sú v tomto meradle obzvlášť pôsobivé. Ženy tu zastávajú viac ako 40 % pracovných miest na vysokej úrovni. V Japonsku a Južnej Kórei je tento podiel sklamaním 15 % a 16 %. Slovensko sa ocitlo v strede s poklesom v roku 2023.

Podiel členov predstavenstva spoločností, ktorými sú ženy, po prvýkrát v rámci OECD dosiahol 33 %. V EÚ musia ženy do roku 2026 tvoriť 40 % členov predstavenstva. Doteraz tento cieľ dosiahlo iba päť z 22 členov EÚ v indexe (a všetky ho prekonali).

Rodičovské dovolenka a starostlivosť o deti

Založenie rodiny môže mnohým ženám sťažiť zotrvanie v zamestnaní (problém nazývaný trest za materstvo). Pomôcť môžu dva faktory: veľkorysá rodičovská dovolenka a cenovo dostupná starostlivosť o deti. Dĺžka platenej materskej dovolenky sa značne líši: štedré sú Maďarsko, Grécko, Slovensko a severské krajiny. Amerika zostáva jedinou bohatou krajinou, kde vláda od zamestnávateľov nevyžaduje, aby čerstvým matkám ponúkali minimálnu dovolenku.

Dôležitá je aj dovolenka pre otcov – pomáha rozdeliť bremeno starostlivosti o deti medzi rodičov. S cieľom povzbudiť viac žien, aby vstúpili do pracovného procesu, Japonsko a Južná Kórea uzákonili najštedrejšie politiky týkajúce sa otcovskej dovolenky v OECD (s 31 a 22 týždňami, v uvedenom poradí, po úprave na plnú mzdu), hoci len málo nových otcov sa rozhodlo zostať doma.

Ďalším opatrením pre rodičov sú náklady na starostlivosť o dieťa

Fawcett Society, skupina zameraná na rodovú rovnosť, nedávno odhadla, že 250 000 britských matiek s deťmi mladšími ako štyri roky opustilo pracovné miesta. Štúdia uvádza náklady na starostlivosť o deti a nedostatočnú flexibilitu zamestnávateľov. Náklady na starostlivosť o deti predstavujú približne 25 % priemernej mzdy v Británii v porovnaní s priemerom 14 % v rámci OECD.

Koľko kresiel v parlamente majú ženy?

Nakoniec k politike. Štúdie ukázali, že viac žien v politickom vedení vedie k väčšiemu zameraniu sa na práva žien a rodinnú politiku. Na Islande, vo Švédsku, Nórsku a Fínsku – v prvých štyroch krajinách indexu – majú ženy najmenej 45 % parlamentných kresiel. V Južnej Kórei a Japonsku je ich podiel naopak pod 20 %. Na Slovensku tvoria ženy v parlamente 30 kresiel, čo je 20 % z celkového počtu 150 kresiel.

Nie všetky opatrenia majú rovnakú váhu

Tie opatrenia, ktoré sa týkajú materstva, majú menšiu váhu ako tie, ktoré sa týkajú všetkých žien, ako napríklad miera účasti na práci. Tohtoročné priemerné skóre je o niečo vyššie ako minuloročné, hoci vo väčšine ukazovateľov bolo tempo zlepšovania pomalé. Vo väčšine krajín sa ženy stále snažia prelomiť sklenený strop.

*Obyvateľstvo (vo veku 25 – 64 rokov) s vysokoškolským vzdelaním.

Zdroje: Európsky inštitút pre rodovú rovnosť; Eurostat; MSCI ESG výskum; GMAC; ILO; medziparlamentná únia; OECD; národné zdroje; The Economist

https://www.economist.com/graphic-detail/glass-ceiling-index?utm_medium=social-media.content.np&utm_source=twitter&utm_campaign=editorial-social&utm_content=discovery.content

https://www3.weforum.org/docs/WEF_GGGR_2024.pdf