Oficiálny názov Istanbulského dohovoru je Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Označenie Istanbulský dohovor dostal preto, lebo bol podpísaný v Istanbule 11. mája 2011.

Dohovor obsahuje množstvo ustanovení, ktoré sú skutočne zamerané na boj proti násiliu. Zmluvné strany dohovoru sú napríklad viazané, aby vytvorili dostatočný počet zariadení núdzového bývania pre obete násilia, ako aj bezplatné telefónne linky pomoci. Zaväzujú sa, že mnohé formy násilia, ako sú fyzické, psychické a sexuálne násilie vrátane znásilnenia.

Tieto záväzky, smerujúce k potlačeniu násilia páchaného na ženách, nepredstavujú sami o sebe problém a Slovenská republika by sa k nim mohla zaviazať. No súčasne platí, že Slovenská republika prevažnú väčšinu týchto pravidiel už vo svojom právnom poriadku má.

Definovanie pojmu gender

Sporné otázky dohovoru sa týkajú najmä definície pojmu gender ako sociálneho konštruktu. V anglickom jazyku sa slovo gender tradične používa ako synonymum pojmu pohlavie („sex“). Synonymum v tom zmysle, že muž je vždy muž, či už o ňom hovoríme z biologického hľadiska, alebo zo sociálno-kultúrneho hľadiska.

Tento pojem definoval naposledy Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu.

Článok 7 ods. 3 Rímskeho štatútu uvádza: „Termín gender chápe ako termín poukazujúci na dve pohlavia, muža a ženu, v kontexte spoločnosti.“

Istanbulský dohovor však znamená iný výklad pojmu gender, pretože pojem gender definoval práve ako sociálny konštrukt. Tým oddeľuje gender od pohlavia a nie je definovaný ako niečo, s čím sa človek narodí. A tým dáva priestor na to, aby sa niekto označil za ženu alebo za muža, hoci biologicky je niekým iným.

V článku 3 písm. c) Istanbulského dohovoru píše: „pojmom „rod“ sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov.“

V prípade Istanbulského dohovoru sa v ponúkajú dve alternatívy výkladu. Prvou by bolo, že „žena“ je determinovaná biologickými ukazovateľmi. Druhá alternatíva je tá, že rod je sociálny konštrukt a ženou je každá osoba, ktorá sa za ňu považuje.

Odstránenie rodových stereotypov

Ďalší bod, o ktorom sa diskutuje, je záväzok štátov odstraňovať rodové stereotypy.  Napríklad v článku 12, ods. 1 sa hovorí:

„Zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na účel podpory zmien v spoločenských a kultúrnych modeloch správania sa žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien alebo na stereotypných roliach žien a mužov.“

Toto nejednoznačné ustanovenie sa môže týkať napríklad veľkonočných zvykov, alebo spôsobov galantnosti, ako je otváranie dverí a pod. Doteraz to bolo na každom, ako sa rozhodne, či takéto zvyky dodržiava. Ale dávať to do rámca nejakej normy a prikazovať zo strany štátu, čo sa môže a čo nie, sa mnohým zdá byť absurdné.

Konateľka OZ Možnosť voľby Zuzana Magurová trefne pomenovala kameň úrazu, keď zdôraznila, že ratifikácia Istanbulského dohovoru je potrebná práve preto, „aby sa do zákona dostali definície, ktoré obsahuje Istanbulský dohovor“.

Národná rada vyjadrila 25. februára 2020 nesúhlas s dohovorom Rady Európy. Istanbulský dohovor definitívne neprešiel. Za hlasovalo 97 poslancov, proti nesúhlasu bolo len 17 poslancov.