Závisť je najbežnejšou základnou črtou osobnosti, ktorá utvára ľudské správanie. Jedna zaujímavá štúdia zistila, že sa nachádza medzi takmer jednou tretinou ľudskej populácie.

Štúdia o ľudskom správaní zistila, že 90 percent ľudskej populácie možno rozdeliť podľa štyroch hlavných základných čŕt osobnosti – optimistické, pesimistické, dôverčivé a závistlivé.

Podľa Wikippédie závisť (invidia) znamená „pozerať so zlým úmyslom“. Závisť je jedna z ľudských emócií, spočívajúca v túžbe po niečom, čo má niekto iný. A v snahe získať predmet tejto túžby, sa človek niekedy dopúšťa aj za cenu zavrhnutiahodných činov. Spolu so žiarlivosťou či nenávisťou patrí medzi konceptuálne ľudské emócie.

„Závisť je skrytý obdiv“, povedal dánsky filozof Søren Kierkegaard.

V štúdii vedci z univerzity v Zaragoze v Španielsku analyzovali reakcie 541 dobrovoľníkov na stovky sociálnych dilem.

Ako dopadol prieskum?

Účastníci boli uvedení do dvojíc a dostali možnosti, ktoré viedli k spolupráci alebo ku konfliktu s ostatnými. Na základe výsledkov výskumníci vyvinuli počítačový program na klasifikáciu ľudí podľa ich správania.

Najväčší podiel ľudí (30%) sa ukázal byť „závistlivými“. Nevadilo im to, čo dosiahli, ak boli lepší ako všetci ostatní.

Zatiaľ čo optimisti (20 percent) verili, že oni a ich partner urobia pre obidvoch najlepšiu voľbu, pesimisti (20 percent) vybrali menšie zlo z dvoch možností, ktoré obe považovali za zlé.

Dôverujúca skupina (20 percent) boli pracovníci, ktorí vždy spolupracovali a bolo im jedno, či vyhrajú alebo prehrajú.

Vedci tvrdia, že existuje piata nedefinovaná skupina predstavujúca 10 percent, ktorú algoritmus nedokáže klasifikovať vo vzťahu k jasnému typu správania.

Vedci tvrdia, že to im umožňuje odvodiť existenciu širokej škály podskupín zložených z jednotlivcov, ktorí neodpovedajú rozhodným spôsobom na žiadny z načrtnutých modelov.

Prečítajte si článok o tom, ako ženy doplácajú na to, že vykonávajú neplatenú prácu

Ľudia nekonajú len racionálne

„Výsledky sú v rozpore s teóriami, podľa ktorých ľudia konajú napríklad iba racionálne. Preto by sa mali brať do úvahy pri spracovávaní sociálnych a hospodárskych politík, ako aj pri tých ľuďoch, ktorí sú zapojení do spolupráce,“ povedal Yamir Moreno z Universidad de Zaragoza.

„Tieto typy štúdií sú dôležité, pretože zlepšujú existujúce teórie ľudského správania tým, že im poskytujú experimentálnu základňu,“ uzavrel Moreno v štúdii uverejnenej v časopise Science Advances.

Zdroj: indianexpress.com, foto: canva.com