„Som niekto, kto má veľmi veľa čo povedať,“ hovorí Jessie Tu a vysvetľuje tým svoju cestu k tomu, aby sa stala autorkou. Svoju kariéru začala ako klasická huslistka, potom skončila, pretože podľa jej slov bola „dosť slabá“.

Roky pracovala ako učiteľka, ale „nemohla si pomôcť, aby do triedy nepriniesla svoj feministický pohľad“. Neskôr vyštudovala právo, kým si neuvedomila, že pri tomto povolaní nemôže prejaviť svoj názor – ale pri písaní áno.

Jej debutový román A Lonely Girl Is A Dangerous Thing pojednáva o niektorých veciach, ktoré Jessie Tu považuje za dôležité: rasu, sex a osamelosť. „Som nadšená z rozhovorov, ktoré, dúfajme, kniha vyvolá a inšpiruje,“ hovorí pre Guardian.

Muži jej vypĺňajú prázdnotu

Je o čom diskutovať. Lonely Girl Is a Dangerous Thing sleduje Jenu Lin, bývalé zázračné dieťa, ktoré ako mladý dospelý človek teraz využíva mužov na vyplnenie prázdnoty, ktoré zanechala sláva. Rovnako ako román Tri ženy Lisy Taddeovej alebo Ryby Melissy Broderovej, aj tento zápasí s mocenskou politikou sexu a prečo, ako hovorí Tu, ženy niekedy „siahajú po sexe, aby ich bolo počuť“.

Jessie však chcela, aby sa postava, ktorá rozpráva o tomto prieskume, odlišovala od toho, na čo sú čitatelia zvyknutí. Jessie Tu – rovnako ako jej protagonistka – je dcérou taiwanských prisťahovalcov, ktorá veľmi silno pociťuje absenciu ázijských postáv v austrálskych príbehoch.

Nespôsobilá na lásku

„Je to taký pocit osamelosti pre BIPOC (Black, Indigenous, and People of Color) ľudí, keď sa nenájdete na stránkach kníh, pretože doslova neexistujete,“ hovorí Tu. Vysvetľuje, čo pre ňu nedostatok zastúpenia žien ako je ona v literatúre znamenal: „Cítila som sa nespôsobilá na čokoľvek, či už na dobrodružstvo alebo na lásku. Tak veľmi som túžila po príbehu o mladej žene, ktorá by vyzerala ako ja, ktorá bojovala so samotou a pocitom hanby zo samoty.“

Tu hovorí, že by stále mohla hovoriť o spôsoboch interakciách sexu, sily a osamelosti. „Chcela som napísať príbeh, ktorý by mohol rozšíriť konverzáciu o tom, čo sex vlastne znamená, a ako sila sexu môže ľuďom navzájom uškodiť,“ hovorí. „Keď máte okolo 20 rokov, veľmi sa snažíte pohrať sa s takýmito myšlienkami – koľko sily mám ako človek? A ako veľmi môžem tomu druhému ublížiť?“

O čom je kniha?

S Jenou sa sa pokúsila opísať postavu, ktorá „má pocit, že hrá podľa svojich vlastných pravidiel, ale v skutočnosti hrá podľa historických pravidiel stanovených mužmi“.

V celej knihe Jena vedie vzťah s mužom menom Mark, predstaviteľom mnohých právnikov a finančníkov, s ktorými sa Tu stretla, keď pracovala v právnickej kancelárii.

„Myslím si, že preto, že sa Jena cíti byť tak nehodná lásky, hľadá potvrdenie pre to najzjavnejšie miesto pre ženu, ktoré si získava romantické, sexuálne uznanie veľmi mocného muža.“ Je to starší muž, je biely, je to arogantný hajzel, ale… ona sama seba presviedča, že: „Ach, mám túto lásku s úspešným chlapom, to znamená, že v tejto spoločnosti musím mať hodnotu.“ Myslím, že veľa žien sa takto cíti, a to je hrozné. “

Prečítajte si aj: Moja vlastná skúsenosť s rasizmom na Slovensku

Tu sa nesnaží povedať, že heterosexuálne ženy nemôžu mať v sexe vplyv – „Myslím si, že určite môžeme, ale celý rozhovor o sexe medzi mužom a ženou sa dá len ťažko rozkódovať, pretože na to nemáme jazyk“.

Pravdepodobne si nikdy neprečítam ďalšiu beletriu od bieleho autora

„Feminizmus je skutočne stále veľmi nový a podmienky, za ktorých sex v tejto spoločnosti funguje, sú stále veľmi determinované starými mužskými názormi z minulého storočia o tom, že „čím viac žena rozdá, tým menej si ju váži“. Pretože iba za posledných 80 rokov bolo ženám umožnené vykonať akúkoľvek seba-analýzu. “

Jena je klasická huslistka, ako kedysi Tu, ale Tu tvrdí, že jej postava nie je autobiografická. „Je tak prefíkaná, že by som chcela byť ako ona.“ Chcela som opísať niekoho, kto by ma inšpiroval k tomu, aby som viedla svoj vlastný život a spochybňovala veci, ktoré mi ľudia hovoria. Mám pocit, že keby som si v mladosti prečítala viac kníh s postavami, ktoré by reprezentovali ázijské ženy, bola by som dnes asi sebavedomejšou.“

Nebude čítať beletriu od bielych mužov

„Pravdepodobne si nikdy neprečítam ďalšiu beletriu od heterosexuálneho bieleho autora a som rada, že ju vydáte, aj keď to ľudí naštve,“ hovorí so smiechom Tu. „Tí chlapi budú mať vždy čitateľov. Ja strávim zvyšok života čítaním čiernych spisovateľov a ľudí z BIPOC a LGBTQA, pretože je množstvo kníh, ktoré napísali ľudia, ktorí nemajú také zázemie, ako bieli konzervatívni muži.“

Jessie by chcela zmeniť to, kto definuje, čo stojí za to. „Každá kniha, ktorú som v škole prečítala, bola od autora bieleho muža. Každé umelecké dielo alebo hudbu, ktoré som študovala, bolo od belocha.“

„Otázky, kto má hodnotu a čo je dôležité v tejto spoločnosti, boli vždy formulované bielym mužom. A teraz je čas, aby tomu ženy a farební ľudia vzdorovali.“

Zdroj: www.theguardian.com

Fotografia: Sarah Wilson

Poznámka: BIPOC znamená Black, Indigenous, and People of Color: Čierny je označenie pre národy tmavej pleti Afriky, Oceánie a Austrálie alebo ich potomkov bez ohľadu na tmavosť tónu pleti. Domorodý obyvateľ (indigenous) označuje etnické skupiny pochádzajúce z Ameriky, ktoré zabíjali bieli ľudia. Farební ľudia sú zastrešujúcim výrazom pre nebielych ľudí, najmä ak čelia rasizmu a diskriminácii.

LGBTIQA – je skratka pre Lesbian, Gays, Bisexual, Transgender, Intersexual, Queer, Asexual, Gender Fluid, atď.