Katarína Balasičová: Ku každému pôrodu pristupujeme s rešpektom, v sekunde sa môže situácia zmeniť

0
Katarína Balasičová: Ku každému pôrodu pristupujeme s rešpektom, v sekunde sa môže situácia zmeniť

Doktorka Katarína Balasičová pracuje ako lekárka na gynekologicko-pôrodníckom oddelení Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, kde vedie pôrody a realizuje operačné zákroky.  Zároveň pôsobí v Centre pre asistovanú reprodukciu.

V  rozhovore nám prezradila:

  • v čom je jej práca náročná a v čom je pozitívna
  • o tom, ako reaguje pri požiadavke na vykonanie cisárskeho rezu
  • o vysokom veku prvorodičiek
  • o problémoch s otehotnením
  • o ovariálnej rezerve vaječníkov

Ste gynekologičkou, čo vás motivovalo vybrať si práve tento odbor?

Gynekológia a pôrodníctvo je jeden z najpozitívnejších odborov medicíny, samozrejme aj v gynekológii sa stretávame so závažnými ochoreniami, napr. malignitami, aj v pôrodníctve sa môžu vyskytovať komplikácie, ale väčšinou riešime pozitívne udalosti, akým je narodenie dieťaťa a aj moja práca v centre asistovanej reprodukcie dáva tomu všetkému iný rozmer, napr. ak dosiahneme graviditu u žien, u ktorých to už nikto nečakal a možno aj ony samé rezignovali.

Ako si spomínate na svoje pracovné začiatky?

Pracovné začiatky sú všetky ťažké. A najmä po ukončení štúdia medicíny, kedy má absolvent kopec teoretických vedomostí, ale praktické skúsenosti a zručnosti naberá a získava až pri výkone povolania. Ale bolo to pekné obdobie, vtedy som sa veľmi tešila, ak som niečo zvládla a vykonala sama: vedenie pôrodu, realizácia jednotlivých operácii, samozrejme, začínali sme s tými najjednoduchšími, ako sú napr. konizácie až k tým zložitejším, napr. hysterektómie.

V Univerzitnej nemocnici v Košiciach sa venujete aj pôrodom, spomínate si na nejaký zložitejší prípad?

Pôrodník ku každému pôrodu pristupuje s rešpektom, pretože v sekunde sa môže situácia zmeniť a aj donedávna nekomplikovaný pôrod sa môže skomplikovať. A zodpovedáme za dva ľudské životy: za matku a dieťa. Ale pri pôrode pracujeme v tíme: lekár a sestra.

Dokonca v UNLP máme výhodu, že aj v rámci ústavnej pohotovosti sme v práci traja lekári, z toho dvaja, niekedy aj všetci traja atestovaní, takže ak by sa niečo komplikovalo, vieme promptne zareagovať a napr. ukončiť pôrod cisárskym rezom v krátkej chvíli.

Zúčastnite sa eventu Pre zdravie ženy v Košiciach

Stretávate sa s tým, že vás ženy žiadajú o cisársky rez napriek tomu, že na to nemajú indikácie?

Niekedy sa stretávame s tým, že ženy žiadajú o cisársky rez, napriek tomu, že nemajú indikáciu. Ale všetko je o komunikácii, ak pacientke vysvetlíme, že spontánny pôrod je výhodnejší aj pre matku a dieťa, aký je samotný priebeh pôrodu alebo cisárskeho rezu, väčšina to pochopí a zvolí si spontánny pôrod. Ale zo skúsenosti, alebo tým, že naozaj
funguje karma, pacientky, ktoré chcú veľmi rodiť cisárskym rezom, tak to nakoniec aj dosiahnu, napr. plod ja na konci gravidity uložený v polohe, ktorá vylučuje prirodzený pôrod.

Ak sa ženám nedarí otehotnieť, po akom čase by mali navštíviť gynekológa?

Vo všeobecnosti je konzensus, že neplodný pár, by mal navštíviť centrum asistovanej reprodukcie po ročnej neúspešnej snahe o graviditu. U žien po 35.- roku života po polročnej snahe o otehotnenie. Samozrejme, ak je známa príčina neplodnosti – závažná porucha spermiogramu, nepriechodné vajcovody, po opakovaných gynekologických operáciach vaječníkov, netreba návštevu centra asistovanej reprodukcie odkladať.

Ako sa najlepšie pripravíte na príchod bábätka?

Aké sú najčastejšie príčiny neplodnosti?

V poslednej dobe badáme jednak trend narastania mužskej neplodnosti, čiže v súčasnosti sa vyrovnávajú príčiny sterility na strane ženy a muža. Už dávno neplatí, že neplodnosť je len čisto ženský problém.

Ďalším dôležitým aspektom, ktorý vedie k nárastu neplodnosti, je odkladanie gravidity do vyšších vekových skupín a to hlavne so socioekonomických dôvodov. Vidieť to aj na náraste priemerného veku prvorodičiek, kým v roku 2000 bol 23,95, v roku 2019 bol 27,8 r. Minulý rok sa najviac detí narodilo skupine žien vo vekovom rozmedzí 30.-34. rokov. Nedá sa povedať, že by sme boli menej plodnou populáciou ako v minulosti, problém je v tom, že začíname rodiť omnoho neskôr.

Preto gynekológovia, a hlavne tí, ktorí sa venujú reprodukčnej medicíne dlhodobo apelujú, aby páry neodkladali tehotnosť. Samozrejme, nemôžeme nikoho nútiť do gravidity, ale verejnosť by mala byť informovaná, že plodnosť je obmedzená. U žien dochádza k významnejšiemu poklesu už po 35-roku života a zakceleruje sa po 40-tke.

Pričom väčšina žien si myslí, že pokiaľ ešte má menštruáciu, môže stále otehotnieť. Okrem zníženého množstva pohlavným buniek – vajíčok, badáme s narastajúcim vekom aj zníženú kvalitu, čo okrem znižovania samotnej plodnosti, môže viesť aj zvýšenému riziku spontánneho potratu, či narodenia plodu s vrodenou vývojovou chybou. Samozrejme, aj u mužov klesá plodnosť s vekom, aj keď o čosi neskôr ako u žien. Avšak šance na otehotnenie klesajú a narastá zvýšený výskyt potratov aj s pribúdajúcim vekom muža.

Prečítajte si aj rozhovor s ortopédom Jánom Majákom: Bolesť nôh u žien je daň za krásu

Zaoberáte sa aj ovariálnou rezervou vaječníkov, čo to presne znamená?

Ovariálna rezerva je zjednodušenie povedané zásoba vajíčok, ktorú žena má k dispozícii. Je daná iniciálnym počtom tzv primordiálnych folikulov (najväčší počet je ešte intrauterinne – v maternici), ich prirodzeným úbytkom počas života ženy, ktorý môže byť aj akcelerovaný pôsobením rôznych faktorov ako sú: autoimunita, chemoterapia, rádioterapia, opakované chirurgické výkony na vaječníkoch a pod. V súčasnosti ju vieme spoľahlivo determinovať a to jednoducho určením hormónov: najmä AMH-antimülleriánsky hormón.

Výhodou je, že jeho hodnoty sú stabilné počas celého menštruačného cyklu. Hodnota AMH by mala byť u žien do 30-tky viac ako 1,5 ng/ml a u žien nad 30. rokov viac ako 1 ng/ml. Samozrejme si pomáhame aj inými hormónami, aby sme presne špecifikovali ovar. rezervu a to hlavne hodnoty bazálneho FSH (folikulostimulačný hormón), ktorý sa odoberá na začiatku menštruačného cyklu. Okrem týchto laboratórnych parametrov hodnotíme ovariálnu rezervu pomocou ultrazvukového obrazu vaječníkov. Tiež sa najlepšie hodnotí na začiatku menštruačného cyklu.

Gynekológ vyhodnocuje počet drobných tzv. antrálnych folikulov na každom vaječníku. Normálne by malo byť na každom vaječníku 8.-15. drobných folikulov. Kritický stav nastáva, ak už na vaječníkoch nebadáme žiadne antrálne folikuly. Ak na vaječníkoch folikuly nie sú, hodnoty AMH sú príliš nízke, dokonca v niektorých prípadoch aj nemerateľné, znamená to, že vaječník už nevieme vystimulovať žiadnymi liekmi a získať vajíčko, ktoré by sme vedeli in vitro (mimo tela) oplodniť. To je fakt, o ktorom laická verejnosť častokrát netuší a vnútorne sa upokojuje, že ak sa raz rozhodnú mať deti a nebude sa dariť, alebo to už bude vo vyššom veku, tak asistovaná reprodukcia im určite pomôže. V takých to prípadoch už vieme pomôcť len pomocou darovaných vajíčok.

Práca v nemocnici býva často psychicky náročná, ako zvyknete oddychovať?

Je pravda, že voľného času nemám veľa, ale najradšej ho trávim s rodinou, s manželom a dcérou Biankou. Radi chodíme do prírody a na poznávacie výlety, aj keď nám to teraz to pandemické obdobie trochu komplikuje. Veľký relax mi prináša čítanie kníh, najmä trilerov a detektívok.

Onedlho budete vystupovať na našom podujatí Pre zdravie ženy, na čo sa návštevníčky môžu tešiť?

Na akcii Akčných žien si povieme, ako je to s plodnosťou, resp. s neplodnosťou. Poodhalíme ženám našu prácu, aby sa nebáli a nemali stres z návštevy nášho pracoviska.

žiadne príspevky na zobrazenie