„Stali sme sa dôveryhodným partnerom. Snažíme sa nevynechať žiadnu príležitosť, aby sme prinášali stále viac kvalitného obsahu,“ hovorí Katarína Hulíková, riaditeľka Bratislavského kultúrneho a informačného strediska (BKIS). Katarína nastúpila do novej funkcie počas neľahkého obdobia koronakrízy, no jej vízie a sny sa stali realitou.
Pri príležitosti 49. ročníka Bratislavského kultúrneho leta sa s Katarínou Hulíkovou porozprávala Alexandra Vrábelová.
V rozhovore pre Akčné ženy Katarína Hulíková prezradila:
- aké sú hlavné ciele Bratislavského kultúrneho a informačného strediska
- koľko ročne pribudne nových sprievodcov cestovného ruchu
- o dôležitosti inklúzie v kultúrnom svete
- prečo počas Noci hudby hrali dídžeji až do rána
- koľko ľudí stojí za prípravou 700 – 800 podujatí ročne
Aké sú hlavné ciele Bratislavského kultúrneho a informačného strediska?
Bratislavské kultúrne a informačné stredisko tento rok dovŕšilo 20 rokov. Nadväzovalo však na minulú tradíciu troch kultúrnych inštitúcií. Našim hlavným cieľom, ktorý sme prebrali, alebo hlavnou úlohou, je organizovať podujatia na verejných priestranstvách bezplatne, čím udržiavame jednak tradície mesta a festivalov, ale zároveň aj vytvárame alebo pokúšame sa vytvárať podmienky pre rast kultúrneho diania. Snažíme sa pracovať so systémom, ktorý sme vytvorili a ktorý podporuje prostredie nezriaďovanej kultúry.
Znie to komplikovane…
Áno, ale ak to zjednodušíme, jednou našou nosnou líniou je udržiavať tradíciu festivalov, prípadne vytvárať nové. Druhou líniou je pomáhať kultúrnym aktérom v meste, aby mohli rásť a aby mohli tvoriť a realizovať svoje podujatia. Úlohou mesta je pomáhať kultúre rásť na pôde mesta.
Ako sa táto pomoc konkrétne realizuje?
Realizácia prebieha cez technickú, materiálovú, produkčnú a komunikačnú podporu, ktorú poskytuje partnersky cez systém výziev. Ide o pomerne komplexnú rolu. Okrem toho, že organizujeme päť veľkých festivalov, máme v správe aj niekoľko budov, ktoré poskytujeme pre účely kultúrnych a komunitných podujatí.
Na vašej pôde je aj kurz sprievodcu cestovného ruchu. Je stále záujem o tento kurz?
Predstavte si, že tento kurz historicky funguje už 66 rokov. Práve v týchto dňoch sme mali promóciu ďalších absolventov. Vnímame obrovský nárast záujmu o túto vzdelávaciu platformu. Ročne máme nových približne 15-20 sprievodcov. Následne sa rozhodnú buď sprevádzať turistov alebo nám pomáhajú napĺňať nový projekt, ktorý sme vytvorili práve na základe toho, že máme týchto veľmi kvalitných sprievodcov v našej vzdelávacej starostlivosti. Dávame im možnosť uplatniť sa cez projekt s názvom Rande s mestom, ktorý je nesmierne populárny.
Ako prebieha také Rande s mestom?
Rande s mestom predstavuje možnosť objavovať hlavné mesto z nových perspektív práve v spoločnosti sprievodcov a sprievodkýň. Realizujeme okolo 200 prehliadok ročne, ktoré sú pre verejnosť symbolicky spoplatnené a zamerané na rôzne témy. Snažíme sa o čo najvyššiu mieru inklúzie a debarierizácie nielen tém, ktoré vyberáme, ale aj zapájania rôznych marginalizovaných skupín a oslabených komunít. Máme veľmi krásne spolupráce napríklad s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska alebo s Asociáciou Nepočujúcich Slovenska. Sú to aj zahraničné skupiny, napríklad ukrajinských obyvateľov a obyvateliek mesta, ale aj školy, deti zo sociálne slabších prostredí. Snažíme sa do veľkej miery sprístupniť témy všetkým tak, aby sa mohli aj cez poznanie histórie dostať k hlbšiemu vzťahu k mestu a poznať jeho nielen históriu, ale aj súčasnosť. Viac na https://www.bkis.sk/randesmestom/.
Koľko ľudí tvorí váš tím?
Je nás 55, ale je to potrebné dať do kontextu toho, čo robíme. Máme obrovskú technickú sekciu v rámci technickej podpory, ktorú robíme. Zároveň máme oddelenie produkcie, oddelenie komunikácie a propagácie podujatí a oddelenie správy a prevádzky budov, o ktoré sa staráme. Našou úlohou je zabezpečovať ich opravy, celkovú údržbu, aj veľké revitalizácie projektov.
Ročne urobíte 700-800 podujatí, čo je naozaj veľa na daný počet zamestnancov. Predpokladám, že je veľmi náročné načasovanie všetkých akcií, však?
Áno, presne tak. Do úvahy treba vziať skutočnosť, že pracujeme najmä vo veľmi náročných, vrcholových sezónach. Už druhý rok pripravujeme Bratislavské Vianoce, ktorých príprava je nesmierne náročná. Vzhľadom na ich organizačnú náročnosť pripravujeme v priebehu roka naraz viacero podujatí.
Ako a kedy pripravujete festivaly?
V praxi fungujeme tak, že jeden festival uzatvárame a druhý už paralelne pripravujeme. Už teraz máme v hlave scenár 50. ročníka kultúrneho leta, ktoré bude budúci rok. Niekedy je veľmi efektívne rozmýšľať v rámci niekoľkých rokov, aby sa mohli spolupráce nastaviť čo možno najefektívnejšie. Dáva to obom stranám určitú istotu a pomáha vytvárať nové tradície, čo je naozaj skvelé.
Po svojom nástupe ste prebrali len jeden, dva festivaly, dnes ich je už omnoho viac. Nový je napríklad Festival bratislavských fašiangov. Nebojíte sa prílišného rozpínania?
Ak je niečo nové, ako napríklad spomínaný festival, vždy je potrebné určitý čas sledovať, či sa daný festival ujme a ako zareaguje publikum. Dnes máme nielen menšie festivaly, ale aj organizačne náročné festivaly, ktoré potrebujú väčšiu šírku záberu prípravných tímov. Preto sa snažíme spolupracovať s externistami, s odborníkmi, ktorých u nás nemáme, aby sme do toho pretavili aj ich know – how. Nemyslíme si, že len my vieme robiť všetko sami a najlepšie, takže pre zachovanie odbornosti siahame k externým spoluprácam. Partneri v pozícii odborníkov na danú oblasť sú súčasťou festivalov, čo je naozaj skvelé.
Byť vaším partnerom je zrejme výsadou. Mám pravdu?
Asi je to tak. Máme stovky partnerov (úsmev). Vďačíme za to aj spomínanému systému výziev, robíme ich trikrát do roka. Zakaždým je 100-150 žiadateľov, z ktorých sa až 80 až 100 pretaví aj reálne do festivalov. Niekedy je náš vstup dramaturgický, niekedy ako technická podpora alebo spoločne vytvárame určitý koncept. Takto vznikajú spolupráce. Osobne vidím cestu v nájdení synergie. Podvýživa finančných zdrojov nás trošku tlačí do kreativity hľadania cesty ako kultúru neutlmiť, ale nechať ju rozvíjať sa. A myslím si, že sa to stále darí a hoci by to takto nemalo byť nastavené ako štandard, situácia je teraz takáto a my ju chceme a musíme určitým spôsobom preklenúť. Partneri sú však naozaj skvelí a spájaním síl dokážeme priniesť viac a byť efektívnejší. A samozrejme, aj náklady sa rozkladajú.
Viete si predstaviť lepší spôsob fungovania s externým prostredím?
Neviem. Myslím, že sa nám podarilo zastabilizovať systém po formálnej stránke, ale ho aj výrazne stransparentniť. Vytvára to dôveru v nás ako v partnera a veľmi si to vážime. Stali sme sa kredibilným partnerom. Spoluprác sa núka viac ako sme schopní zrealizovať, ale veľmi sa snažíme nevynechať žiadnu príležitosť, aby sme prinášali stále viac kvalitného obsahu.
Čo bolo najväčšou výzvou za posledný rok?
Z produkčného hľadiska sú najväčšou výzvou vianočné trhy. Samozrejme, aj koncerty ako ten so Slovenskou filharmóniou, sú náročné. Všetky podujatia sa snažíme maximálne robiť s ohľadom na bezpečnosť návštevníkov. Pristupujeme tak aj ku stavbám, ktoré máme na starosti. Robíme revízie, bezpečnostné projekty pri všetkých podujatiach, aj naši dodávatelia sú školení. Investícia do kvality služby a bezpečnosti je pre nás jednou z kľúčových. Nikdy nerozmýšľame, či áno alebo nie. Snažíme sa, aby sa návštevník cítil bezpečne.
Samozrejme, neobchádza nás ani zápas s nedostatkom finančných zdrojov. Nechceme upustiť od našich štandardov, no bohužiaľ, často je za nadštandard považované to, čo má byť štandardom, pod ktorý by sme nemali ísť. Cielime skôr na to, aby sme pripravili radšej menej, ale kvalitnejších projektov, ako veľa projektov bez zachovania úrovne a kvality, či bezpečnosti alebo dramaturgie.
Snažíte sa sprístupniť kultúru pre všetkých. Darí sa vám to?
Myslím, že áno. Aj detské divadelné predstavenia sa realizovali cez našu výzvu, museli prejsť komisiou. Je veľmi dôležité, aby aj detský divák dostal kvalitnú tvorbu.
Chceme kultúru prinášať v kvalitnom a širokom rozsahu práve preto, že si uvedomujeme, že stále je tu veľmi veľa skupín, ktoré nemajú príležitosť dostať sa ku kultúre. Chceme im ponúknuť rovnakú alebo porovnateľnú kultúru ako dostáva platiaci divák, čo samozrejme prináša otázky, či nevytvárame konkurenciu externému prostrediu. Pracujeme s partnermi, ktorí to prijímajú a vytvárame s nimi nové formáty, ktoré by možno sami nevytvorili. Takže v tomto vidíme zmysel jednak prepojenia, ale aj pekného vrstvenia spoluprác a rozšírenia kultúrnej ponuky.
Podarilo sa vám prilákať ľudí na koncert do Slovenskej filharmónie, čo bol veľmi pekný počin. Bola to náročná cesta?
Áno, cesta nebola vôbec jednoduchá. Dlhší čas sme zjednocovali aj miesto, aj názov. Silno vnímame rolu verejnej služby a zároveň sa snažíme priblížiť k najzraniteľnejším skupinám. Keď sa ony budú cítiť silné, budeme sa tak cítiť všetci.
V snahe priblížiť sa ľuďom sme možno trošku potlačili formálnosť inštitúcie. Ak by sme toto podujatie organizovali na Hlavnom námestí, tak ako bolo zvykom v minulosti, mali by sme tam možno 1000 hostí. Viac sa tam nezmestí a kapacita nepustí. Trúfnem si povedať, že takto sme mali na koncerte do 10 000 návštevníkov. Mohol prísť každý, keďže ide o priestor dobre dostupný mestskou hromadnou dopravou, vhodný pre cyklistov, psičkárov, deti či seniorov.
Vy ste sa však posunuli ešte ďalej v rámci debarierizácie a spravili ste úžasnú vec pre nevidiacich…
V rámci spolupráce s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska sme koncept prispôsobili aj im. Málokedy majú možnosť dostať sa do Slovenskej filharmónie a chceli sme, aby sa tam aj oni cítili dobre. Najprv sme im zorganizovali špeciálnu prehliadku Námestia slobody ako novootvoreného priestoru. Máme na to špeciálne školených sprievodcov. Nevidiaci dostanú k odbornému výkladu aj pomôcky umocňujúce zážitok z výkladu. Vytvorili sme im aj bezpečnú zónu, kde sme ich usadili. Pre mňa to bol veľmi silný zážitok.
Aký pocit ste mali z toho vy osobne?
Bolo to veľmi slobodné (úsmev). Na Námestí slobody, kde je naozaj o to dôležitejšie, aby ľudia nasávajúci kultúrny zážitok zažili niečo silné. Mnoho ľudí sa zastavilo len tak, úplne spontánne. Mnoho z nich sa rozhodlo zostať. To je skvelé!
Bolo cítiť jednotu. Kultúra je naozaj veľmi silný nástroj spájania a najmä tá, ktorá funguje na verejných priestranstvách a je dostupná pre ľudí. Myslím, že aj samotní „filharmonici“ boli príjemne prekvapení, nečakali až taký veľký záujem. Už teraz sa veľmi tešíme aj na Lúčnicu.
Pre vás to sú energetické náboje, lebo práca je veľmi ťažká. Čo je však najťažšie na samotný výkon?
Určite projekt vianočných trhov. Tento rok sa budú vianočné trhy opäť predlžovať ešte o týždeň, čiže ide o naozaj dlhý projekt v ťažkých podmienkach. Sme v exteriéri šesť-sedem týždňov. Každý deň chodia návštevníci od 10:00 hod do 22:00 hod. Priznám sa, vždy rátam dni do konca trhov a som v hroznom strese z toho, čo všetko sa môže prihodiť. Robíme však maximum. Nikdy sa neopomenie ani najmenšia maličkosť.
Je to však neskutočne únavné, a sme veľmi vyčerpaní už v ten deň, kedy sa vianočné trhy spúšťajú. A vieme, že musíme v plnom tempe vydržať ešte sedem týždňov. Sviatok, nesviatok. Nonstop. Musím povedať, že kolegyne a kolegovia, ktorí pracujú v tejto oblasti, to robia naozaj z celého srdca. Chcú byť súčasťou zmeny, ktorá sa deje v našom meste a zároveň v tom vidia zmysel. Som za nich veľmi vďačná. Sú veľmi šikovní, bez nich by sme naozaj neurobili tak veľmi veľa.
Aké sú najväčšie lákadlá tohto kultúrneho leta? Čím tento rok začína a čím končí?
Bratislavské kultúrne leto je festival, ktorý má obrovskú silu vo svojej dlhej tradícii už len tým, že trval 50 rokov. Vnímame to ako záväzok a pristupujeme k tomu s veľkým rešpektom. Predstavuje najukážkovejší festival v plejáde partnerov a spoluprác a toho, čo kultúra v meste prináša. Do kultúrneho leta sa aspoň nejakým malým záberom snaží dostať naozaj skoro každý kultúrny aktér v meste.
Prinášame žánrovú rôznorodosť, veľmi širokú paletu spoluprác a rôznych typov podujatí, od čítačiek cez tancovanie, hudbu, koncerty klasickej alebo súčasnej hudby, divadlá.
Tento ročník sa utvrdila novovzniknutá tradícia z minulého roka. Je to práve Noc hudby, ktorou by sme chceli niekoľko rokov otvárať kultúrne leto. Tento rok to bolo 21. júna. Na piatich scénach bolo 25 účinkujúcich. Boli tam aj sprievodné podujatia, následne podujatie pokračovalo v nočných kluboch, kde sú tiež živí interpreti a DJi, ktorí hrali až do rána.
.
