Iryna Zelyk sa rozhodla napísať knihu pre deti po tom, ako sa jej narodilo druhé dieťa. Počas ich spoločného nažívania spozorovala, že starší syn možno nerozumie zmene, ktorá nastala príchodom jeho sestry. Preto vznikla myšlienka vytvoriť hravú knihu o detských pocitoch, aby sme dokázali lepšie pochopiť deti…

„Vždy ma zaujímali ľudia, akí sú, aké majú vyžarovanie, a mám tendenciu snažiť sa ľudí pochopiť. Odkedy mám deti, tak to isté mám aj s nimi, ešte intenzívnejšie. Keď sa snažíte niekoho pochopiť, tak sa vlastne snažíte pochopiť jeho pocity. Ja som presvedčená, že dieťa je čisté, z toho vyplýva, že každý zážitok deti spracovávajú pomocou pocitov. Je to prirodzené, je to vývoj. Potrebujú však byť pochopené, prijaté a mať priestor ostať samy sebou.“

To bol aj dôvod, prečo ste sa rozhodli napísať knižku o detských pocitoch. Ako dlho knižka vznikala?

Príbeh vznikal niekoľko dní. Napísanie rozprávky pár mesiacov. Kým sa kniha dostala medzi ľudí, trvalo to asi 2 roky. 

Ako vznikol nápad práve s jašteričkami?

Neviem to vysvetliť, ale od začiatku som vedela, že to budú jašteričky. Milujú slnko a môžu meniť farby. Napadlo mi, že by to mohlo inšpirovať deti, aby sa zaoberali svojimi pocitmi. Pretože pri rôznych pocitoch vyžarujeme aj inú energiu, len ju nie je vidieť. Práve to magické, zmena farby tela na jašteričkách, dovoľuje deťom predstaviť si, snívať, domýšľať, tvoriť, a tak sa dostať až k svojmu srdcu.  

Mali ste už predtým sen napísať knihu alebo myšlienka vznikla spontánne?

Rozhodne spontánne. Ja by som si nikdy nepomyslela, že budem písať. Niektoré dary v nás driemu, až kým nie je správny čas a správne nastavenie. 

Čo je podľa vás v živote najdôležitejšie?

Život. Život je v živote najdôležitejší. Nezabúdať žiť. Možno sa zadarí aj žiť v pokoji a naplno. Myslím si, že to vieme dosiahnuť, keď prijmeme samých seba, keď si dáme lásku, keď sa budeme venovať svojim vášňam. Potom dokážeme milovať iných a zdieľať s nimi svoju radosť. Lásku máme v sebe od narodenia, treba ju len nájsť.

 V čom môže knižka deťom pomôcť?

Verím, že ich dokáže inšpirovať pomenovať svoje pocity, pochopiť ich a prijať. Spoznať samých seba a mať sa rád.

Ak si chcete prečítať článok o ďalšej spisovateľke, pozrite si tento rozhovor.

Hravú knižku o detských pocitoch chcete vydať aj vďaka zapojeniu sa do crowdfundingového programu. Ako vám môžu iné akčné ženy a mamy pomôcť?

Tak, že si nájdu čas a chuť pozrieť si projekt. A ak sa im zapáči, tak ho môžu zdieľať, hovoriť o ňom a podobne. Ženská sila má veľkú moc, dokážeme spolu veľa. 

Čo plánujete do budúcna? 

Neviem plánovať až do budúcnosti (smiech). Ja totiž málo plánujem. Žijem tu a teraz a som veľmi spontánny človek. Viem však, že príbeh o jašteričkách nie je moja posledná kniha. Lebo mám už ďalšie tri napísané (smiech). A som presvedčená, že s písaním neprestanem.

Držíme palce a ďakujeme za rozhovor. Projekt môžete podporiť aj na tejto stránke.