Mnoho rodičov to pozná. Sadneme si s dieťaťom k pracovnému listu, pripravíme ceruzky, vysvetlíme zadanie, a o pár minút je pozornosť preč. Dieťa sa vrtí, pozerá okolo seba, pýta sa, kedy to už skončí. Nie preto, že by nechcelo vedieť alebo sa učiť. Ale preto, že spôsob učenia mu jednoducho nedáva zmysel.
Deti sa totiž neučia tak ako my dospelí. Ich mozog funguje inak. Potrebujú pohyb, zvedavosť, dotyk, objavovanie. A práve preto si najviac zapamätajú vtedy, keď učenie nevyzerá ako učenie, ale ako hra.
Hra nie je opak učenia. Je jeho základom
Hra je pre deti prirodzený jazyk. Cez hru si skúšajú svet, pravidlá, vzťahy aj vlastné schopnosti. Keď dieťa kreslí, ukladá kartičky, presúva predmety alebo niečo „len tak” lepí a skúša, v skutočnosti robí veľmi komplexnú prácu – premýšľa, porovnáva, plánuje, robí chyby a hľadá riešenia.
Rozdiel je v tom, že pri hre necíti tlak. Nemá pocit, že musí podať výkon. A to je tá chvíľa, keď je jeho myseľ otvorená a pripravená učiť sa.
Prečo si deti pamätajú viac cez hru?
Keď sa dieťa učí cez hru:
-
má zamestnané ruky – a tým aj lepšie sústredenie
-
zapája viac zmyslov naraz
-
spája nové informácie s emóciou (radosťou, zvedavosťou, prekvapením)
-
má pocit kontroly a istoty
A mozog si presne tieto momenty pamätá najlepšie.
Naopak, mechanické vypĺňanie pracovných listov často vedie len ku krátkodobej pamäti. Dieťa síce úlohu splní, ale o deň neskôr si nevie spomenúť, čo vlastne robilo a ani prečo.
Učenie nemusí byť zložité ani drahé
Jedna z najväčších výhod hravého učenia je, že nepotrebuje špeciálne pomôcky. Často stačia úplne obyčajné veci, ako napríklad obyčajné ceruzky a fixky, kartičky, kocky, figúrky, predmety z domácnosti, či jednoduché hry, ktoré už doma máte.
Z týchto „obyčajných” vecí sa dajú vytvoriť naozaj silné učebné momenty – tie, na ktoré si dieťa spomenie aj o týždeň, aj o mesiac.
Sebavedomie rastie spolu s pochopením
Ak sa dieťa učí cez hru, nezažíva len vedomosti, ale aj úspech. Vidí, že na niečo prišlo samo. Že to zvládlo. Že tomu rozumie. A tento pocit je oveľa dôležitejší ako správne vyplnené políčko. Hravé učenie buduje sebadôveru, pozitívny vzťah k učeniu, vnútornú motiváciu. Tie rozhodujú o tom, ako sa bude dieťa učiť neskôr v škole, a vlastne po celý život.
Prečítajte si: Dieťa hryzie, lebo si nevie pomôcť inak. Odborníci vysvetľujú prečo
Menej obrazoviek, no viac skutočných zážitkov
V dnešnom svete plnom obrazoviek je hra ešte dôležitejšia než kedykoľvek predtým. Skutočný dotyk, pohyb a spoločný čas s rodičom sa nedajú nahradiť aplikáciou ani videom.
Krátke, hravé, mimoobrazovkové momenty počas dňa majú obrovský význam. Nemusia trvať hodinu. Stačí v pohode desať minút plnej pozornosti, kde dieťa cíti, že je videné, zapojené a slobodné objavovať.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Keď sa učenie podobá hre, zostáva v pamäti
Deti si nebudú pamätať všetky pracovné listy, ktoré vyplnili. Ale budú si pamätať chvíle, keď sa smiali, skúšali, mýlili sa a zrazu niečo pochopili.
Pretože keď sa učenie zmení na hru,
deti sa neučia len „správne odpovede“.
Učia sa myslieť, cítiť a veriť si.
A to je dar, ktorý si so sebou ponesú oveľa ďalej ako iba do vyššej triedy.