Dieťa môže dlho hľadať odvahu povedať, že sa niečo deje. Keď sa konečne zdôverí, rodič má zväčša potrebu okamžite zisťovať, čo sa stalo, kto to urobil a prečo sa dieťa nebránilo. Práve v tejto chvíli však môže byť najdôležitejšie niečo úplne iné. Zostať pokojný, počúvať a dať dieťaťu najavo, že mu veríte.
Ak sa dieťa zdôverí s násilím, prvá reakcia dospelého môže ovplyvniť, či bude ochotné hovoriť ďalej. Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch preto odporúča predovšetkým uveriť dieťaťu, venovať mu plnú pozornosť a aktívne počúvať.
Nevypočúvajte dieťa ako detektív
Keď počujeme niečo vážne, prirodzene sa chceme dozvedieť všetky podrobnosti. Kedy sa to stalo? Kde? Kto tam bol? Prečo si nič nepovedal/a skôr?
Lenže dieťa nepotrebuje výsluch. Potrebuje bezpečný priestor, v ktorom môže hovoriť vlastnými slovami. Nepodsúvajte mu odpovede, nevytvárajte dohady a nesnažte sa zisťovať, či jeho príbeh „sedí”. A nikdy sa nepýtajte, prečo sa vaše dieťa nebránilo.
Za násilie zodpovedá ten, kto ho pácha
Dieťa môže mať k človeku, ktorý mu ubližuje, stále pozitívny vzťah. Môže ho mať rado, báť sa ho a zároveň vedieť, že jeho správanie nie je v poriadku. Preto ani jeho pocity nespochybňujte. Zachovajte pokoj, aj keď ho sami nemáte.
Môžete byť v šoku, cítiť hnev alebo obrovskú potrebu okamžite zasiahnuť. Dieťa však nepotrebuje vidieť, že sa svet dospelého práve rozpadol. Potrebuje cítiť, že niekto situáciu unesie spolu s ním.
A pozor na jednu vetu, ktorú možno myslíte dobre: „Neboj sa, nikomu to nepoviem.” Takýto sľub nemôžete vždy dodržať. Ak je dieťa ohrozené, môže byť potrebné obrátiť sa na ďalších dospelých alebo odborníkov. Oveľa lepšie je povedať: „Budem s tebou a vysvetlím ti, čo budeme robiť ďalej.”
Dieťa potrebuje vedieť, že urobilo správnu vec
Možno sa bojí, čo jeho priznanie spôsobí. A má zrejme aj strach, že sa niekto nahnevá alebo že bude mať problémy. Preto je dôležité povedať, že to nie je jeho vina a že je skvelé, že sa zdôverilo.
Ale čo potom?
Ak ide o násilie alebo podozrenie na násilie, situáciu netreba riešiť úplne samostatne. Dieťa môže potrebovať psychologickú, sociálnu či inú odbornú pomoc. Dôležité je najmä vysvetľovať, čo sa bude diať ďalej, aby sa necítilo úplne bezmocné.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch v rámci kampane Bezpečné miesto upozorňujú práve na to, ako citlivo reagovať, keď sa dieťa rozhodne prehovoriť.
Pre dospelého možno ide o jednu vetu. Pre dieťa to môže byť moment, na ktorý sa odhodlávalo veľmi dlho. A keď konečne prehovorí, najdôležitejšie je, aby ste mu verili.
Potrebujete pomoc?
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch pripravili praktický materiál Ako reagovať, keď sa vám dieťa zdôverí s násilím. Obsahuje 11 konkrétnych odporúčaní pre dospelých.
Prečítajte si celý materiál: „Ako reagovať, keď sa vám dieťa zdôverí s násilím”
Viac dôležitých informácií nájdete na oficiálnej stránke kampane: Bezpečné miesto – Detstvo bez násilia