Dokonca aj pri ich najúčinnejších a žiaľ, aj drastických stratégiách sa zatiaľ šírenie respiračného ochorenia Covid-19 len spomaľuje. Keď Svetová zdravotnícka organizácia konečne vyhlásila pandémiu, všetky oči upriamili pozornosť na vakcínu. Dokáže totižto ochrániť ľudí pred ochorením.

Zložitý vývoj vakcíny

Približne 35 spoločností a akademických inštitúcií sa predbieha o vytvorenie kandidátov na vakcínu. Už najmenej štyri spoločnosti skúšajú testovanie na zvieratách. Prvá z nich, vyrobená biotechnologickou firmou Moderna so sídlom v Bostone  sa začne v krátkej dobe testovať na ľuďoch. Táto bezprecedentná rýchlosť je do značnej miery vďaka skorému úsiliu Číny o sekvenovanie genetického materiálu Sars-CoV-2, vírusu, ktorý spôsobuje Covid-19. Čína túto sekvenciu zdieľala začiatkom januára. Vďaka tomu mohli výskumné skupiny po celom svete pestovať živý vírus a študovať ako napáda ľudské bunky a spôsobuje ľuďom ochorenie. Existuje však aj ďalší dôvod na náskok.  Všeobecne sa za najväčšie riziko pandémie považuje chrípka. Nikto  tak nepredpokladal, že koronavírus bude ďalšie infekčné ochorenie ohrozujúce celú zemeguľu.

Päť tipov ako sa chrániť pred koronavírusom od profesora Krčméryho.

Koronavírusy spôsobili ďalšie dve nedávne epidémie – SARS v Číne (závažný akútny respiračný syndróm) 2002-2004 a MERS (respiračný syndróm na Blízkom východe), ktorý začal v Saudskej Arábii v roku 2012. V obidvoch prípadoch sa začali práce na vakcínach. Avšak neskôr, keď sa obmedzili ohniská epidémií, odložili sa aj výskumy na vakcínach. Spoločnosť Novavax (Maryland) tvrdí, že už túto jar má pripravených niekoľko kandidátov na testovanie. Medzitým spoločnosť Moderna naviazala na predchádzajúce práce na víruse MERS, uskutočnené v Národnom inštitúte pre alergiu a infekčné choroby v USA.

Sars-CoV-2 zdieľa až 80-90% genetického materiálu s vírusom, ktorý spôsobuje Sars. Preto má aj vo svojom názve uvedené: „Sars“.  Všetky vakcíny fungujú podľa rovnakého základného princípu. Predstavujú časť alebo celok patogénu pre ľudský imunitný systém. Vakcíny sú zvyčajne vo forme injekcie a podávané v nízkej dávke, na podnietenie systému k produkcii protilátok proti patogénu. Protilátky sú druhom imunitnej pamäte, ktorá, keď bola vyvolaná raz, sa môže znova rýchlo mobilizovať, ak je osoba vystavená vírusu v prirodzenej forme.

Tradične sa imunizácia dosahovala pomocou živých, oslabených foriem vírusu, jeho častí alebo aj celého vírusu. Vírus bol vtedy deaktivovaný teplom alebo chemikáliami. Tieto metódy však majú svoje určité nevýhody.

Tri fázy klinického testovania

Klinické testovanie sa zvyčajne koná v troch fázach. Prvá fáza zahŕňa niekoľko desiatok zdravých dobrovoľníkov, testujú bezpečnosť vakcíny a sledujú sa nepriaznivé účinky.

V druhej fáze je zapojených niekoľko stoviek ľudí,  zvyčajne v tej časti sveta, ktorá je postihnutá chorobou. Zameriava sa v nej na účinnosť vakcíny.

Tretia fáza prebieha u niekoľko tisíc ľudí. Existuje však vysoká miera „opotrebenia“, pretože experimentálne vakcíny prechádzajú týmito fázami.

„Nie všetky kone, ktoré opustia štartovaciu bránu, dokončia preteky“, hovorí Bruce Gellin, ktorý vedie globálny imunizačný program pre neziskovú organizáciu. Sabin Vaccine Institute. Buď ide o ich neúčinnosť alebo nebezpečnosť, prípadne kombináciu oboch.  Proces schvaľovania je možné urýchliť, ak orgány predtým podobné výrobky už schválili.

Napr. ročná vakcína proti chrípke je produktom už odskúšanej linky, v ktorej sa každý rok aktualizuje jeden alebo viac modelov. Oproti tomu je Sars-CoV-2 u ľudí neznámy patogén. Taktiež nie je testovaných veľa technológií používaných na výrobu vakcín. Napr. doteraz nebola schválená žiadna vakcína vyrobená z genetického materiálu – DNA alebo RNA.  S kandidátmi na vakcínu Covid-19 sa preto musí zaobchádzať ako s úplne novými vakcínami. A hoci je tlak, aby sa veci robili čo najrýchlejšie, pri výrobe vakcíny je dôležité nepoužívať „skratky“. Vypomstilo by sa to.

Deväť vecí, ktoré môžete robiť počas karantény

Príkladom toho je vakcína, vyrobená v 60. rokoch proti bežnému respiračnému vírusu. U detí sa prejavoval podobne ako nádcha. V klinickom testovaní sa zistilo, že táto očkovacia látka zhoršovala príznaky u dojčiat, ktorým sa ochorenie stále vracalo. Podobný účinok sa pozoroval u zvierat, ktorým bola podaná včasná experimentálna vakcína Sars. Problém sa však podarilo odstrániť.

Preto musia byť vykonané mimoriadne prísne bezpečnostné testy, aby sa vylúčilo riziko rozšírenia a zhoršenia priebehu choroby. Proces schválenia očkovacej látky nie je krátkodobou záležitosťou. Americký prezident Trump tak spôsobil zmätok, keď 2. marca  naliehal na to, aby vakcína bola pripravená na americké voľby, čo je už v novembri. Profesorka Annelies WIlder-Smith, z London Hygiene and Tropical Medicine v Londýne to potvrdzuje: „Nemyslím si, že vakcína bude pripravená skôr ako do 18 mesiacov. Tak ako býva väčšina očkovacích látok.“ Berie sa to pritom ako extrémne rýchla doba bez akýchkoľvek zdržaní.

Riziko ďalšieho problému

Medzitým existuje hrozba ďalšieho potenciálneho problému. Po schválení vakcíny, bude potrebné zabezpečiť jej obrovské množstvá, na čo aktuálne nie sú pripravené kapacity. Samotný vývoj vakcín je z obchodného hľadiska rizikovou záležitosťou. Zariadenie na výrobu vakcín sú šité na mieru jednotlivým konkrétnym vakcínam a keďže sa nevie, či sa vývoj vakcíny podarí, je to veľmi neistý obchod.  Existujú určité organizácie ako napr. CEPI (The Coalition for Epidemic Preparedness Innovations) a podobné inštitúcie, ktoré nesú istú mieru rizika, čím spoločnosti motivujú k vývoju tak veľmi potrebných vakcín. CEPI plánuje investovať do vývoja vakcíny Covid-19. Zároveň paralelne aj do zvyšovania jej výrobnej kapacity.

Vakcína pre budovanie globálnej imunity nestačí

Po schválení vakcíny Covid-19 sa objaví ďalšia skupina výziev. „Získanie očkovacej látky, ktorá sa osvedčila ako bezpečná a účinná u ľudí, tvorí asi jednu tretinu toho, čo je potrebné pre globálny imunizačný program,“ hovorí odborník na globálne zdravotníctvo Jonathan Quick z Duke University v Severnej Karolíne, autor knihy The End of Epidemics (2018). „Vírusová biológia a technológia vakcín môžu byť limitujúcimi faktormi, ale politika a ekonómia sú oveľa pravdepodobnejšie prekážkou imunizácie.“

Problémom je zabezpečenie toho, aby sa vakcína dostala ku všetkým, ktorí ju potrebujú. Je to výzva pre všetky krajiny. Niektoré z nich už vydali usmernenia. Napríklad v prípade pandémie chrípky, by Spojené kráľovstvo uprednostnilo očkovanie zdravotníckych a sociálnych pracovníkov, spolu s najviac rizikovými osobami, vrátane detí a tehotných žien. Cieľom je udržanie choroby a úmrtia na nízkej úrovni tak,  ako je to možné. V prípade pandémie však krajiny navzájom súťažia o lieky.

Riaditeľ WHO: Zdravotné sestry sú chrbtovou kosťou zdravotníctva       

Nerovnováha kúpnej sily

Existuje veľká nerovnováha medzi potrebou vakcín a kúpnou silou, keďže pandémie majú tendenciu najviac zasiahnuť  v krajinách s najzraniteľnejšími, príp. nedostatočne financovanými systémami zdravotnej starostlivosti. Napr. počas pandémie chrípky H1N1 v roku 2009 zásoby očkovacích látok sa rozdelili medzi národy, ktoré si ich mohli dovoliť. Avšak môžeme si predstaviť aj iný scenár. India, hlavný dodávateľ vakcín pre rozvojový svet, sa môže rozhodnúť, že použije svoju výrobu vakcín na ochranu svojej vlastnej 1,3 miliárd silnej populácie. A uprednostní ju pred vývozom.

Svetová zdravotnícka organizácia okrem pandémií združuje vlády, charitatívne nadácie a výrobcov vakcín, aby sa dohodli na spravodlivej globálnej distribučnej stratégii. Organizácie ako Gavi (vakcínová aliancia) prišli s inovatívnymi spôsobmi financovania na získavanie peňazí na trhoch, aby neboli ukrátené aj tie chudobnejšie krajiny. Ostáva tak mnoho neznámych, každá pandémia je však iná, žiadna krajina nie je viazaná návrhmi WHO.

Pravdepodobne však pandémia dosiahne vrchol a klesne skôr, ako bude k dispozícii vakcína. Tá by však mohla zachrániť veľa životov. Najmä, ak sa vírus stáva endemickým alebo trvalo cirkulujúcim – tak ako je chrípka. Dovtedy však je potrebné túto chorobu čo najviac potlačiť. A dodržiavať múdru radu – umývanie rúk.

zdroj: guardian.com

foto: pixabay.com