Jana Mošovská denne komunikuje s prístavmi na troch kontinentoch, rieši zdržania lodí, klimatické extrémy, či rôzne výluky a pritom z Bratislavy koordinuje, aby sa tovar z Ázie dostal načas k nám – na Slovensko.
Jana Mošovská je National Sea Logistics Manager spoločnosti Kuehne+Nagel Slovensko. V odbore, ktorý je tradične mužský, si vybudovala rešpekt vďaka odbornosti, trpezlivosti a schopnosti zvládať nepredvídateľné situácie s chladnou hlavou.
V rozhovore nám prezradila:
- ako vyzerá jej bežný pracovný deň manažérky námornej logistiky,
- ako prebieha krízový manažment, ak je tovar niekde mimo dosahu,
- čo všetko si vyžaduje práca v logistike,
- aké je to byť ženou v logistike a či sa vo svojej práci stretla so stereotypmi,
- ako si zachováva pokoj pri stresových situáciách.
Pôsobíte ako National Sea Logistic Manager. Ako vyzerá váš bežný deň, keď z Bratislavy koordinujete pohyb tovaru na kontajnerových lodiach po celom svete?
Môj bežný deň vyzerá vždy inak, ako si ho vopred naplánujem. Niekto nás nazýva špeditérom, niekto logistom, ale správne označenie je zasielateľ. Sme sprostredkovateľom námornej prepravy z celého sveta na Slovensko a zo Slovenska do celého sveta. Veľa činností v logistike sa človek učí systémom „learning by doing”. Niekedy si myslím, že po 25 rokoch v danej oblasti ma už nemôže nič prekvapiť, vždy sa však niečo nové objaví. Pätnásť minút riešim problémy s lodením v Ázii, potom nasledujú online mítingy s klientami alebo inými pobočkami, stretnutia s lodiarskymi spoločnosťami či nastavovania interných procesov. Vždy je to ale najmä tímová práca. Celý námorný logistický proces je dosť zložitý, preto veľa vecí komunikujeme v tíme, rozdeľujeme si čiastkové úlohy a následne to skladáme do najlepších riešení pre našich klientov.
Zažili ste niekedy situáciu, keď sa vám doslova „zrútil plán”? Ako ste reagovali?
Samozrejme, zažívame ich v poslednej dobe dosť často, ale už sme si zvykli. Je skôr zvláštne, keď sa nič nečakané neudeje. V prvom rade sa snažíme eliminovať negatívne následky na našich zákazníkov. Aj veľký projekt, ktorý je vopred dobre naplánovaný a pripravený, môže za jeden deň nabrať úplne iný smer. Vtedy sa treba nadýchnuť a čím skôr niečo vymyslieť. Často máme s kolegami horúce linky, ale na podobné situácie sme zvyknutí, lebo aj o tom je práca v logistike.
Ako vyzerá krízový manažment, keď je tovar niekde v Tichom oceáne?
Úplne rovnako, ako keď sa niečo stane napríklad v Stredozemnom mori. Čo môžeme ovplyvniť, to sa snažíme vyriešiť okamžite. Sme globálna spoločnosť a naša interná komunikácia je veľmi rýchla. Často naraz riešime niečo s Čínou, Európou a Blízkym východom, popoludní sa pridáva Severná Amerika. Nemáme mobil na kapitánov lodí, ako si niektorí myslia, ale vidíme, kde sa konkrétna loď nachádza a aký má plán trasy. Vieme o vopred ohlásených štrajkoch, očakávaných hurikánoch alebo tajfúnoch a snažíme sa komunikovať klientom istú predikciu možných zdržaní. Výluky na železničných tratiach, nepriaznivé počasie, nehody, colné zdržania sa ovplyvniť často nedajú, tak musíme opäť reagovať v danom momente čo najrýchlejšie.
Logistika je často vnímaná ako technická a „mužská“ téma. Čo podľa vás prináša do tejto oblasti ženský pohľad?
15 – 20 rokov dozadu tomu tak bolo. Ženy v logistike boli určite v menšine, ale dnes je to výrazne vyrovnané, niekde dokonca prevládajú práve ženy. Je to len a len o osobnosti človeka, či toto prostredie niekomu sedí alebo nie. Nie každý má rád náročné logistické tempo, neustále zmeny, tlak na kvalitnú službu a 40 telefonátov za deň. Ja vidím prínos práve v rôznorodosti názorov viacerých ľudí v tíme, hoci musím uznať, že v našom tíme sú muži viac tí racionálnejší a ženy viac emočné. Kombinácia týchto prístupov v rámci tímu je obohacujúca a veľmi prospešná pre konečný výsledok.
S akými stereotypmi ste sa ako žena v globálnej doprave stretli – a ako ste si získali rešpekt?
Ja som nikdy nemala problém s mužským svetom. Možno je to preto, že som nikdy nemala problém povedať svoj názor a ustáť si ho. Neviem byť takzvaný „yes manager” a to niekedy ľudí irituje, lebo im brnkáte na citlivé struny. Poviem svoj názor, ale rešpektujem rozhodnutie firmy alebo väčšiny. Ak je človek konzistentný vo svojich hodnotách, v tom, ako sa správa k druhým a je profesionál v danej oblasti, rešpekt si získa prirodzene.
Svetová námorná doprava dnes čelí mnohým výzvam – vojnové konflikty, rôzne klimatické extrémy, meškania. Ako sa dá v takom prostredí plánovať?
Plánovať sa dá len z dostupných informácií v danom čase a na tomto základe ponúknuť to najefektívnejšie riešenie. Zajtra môže byť všetko inak, pozajtra tiež, ale na to som si už za tie roky zvykla. Neustále zmeny v plánoch sú súčasťou našej práce. Námorná logistika je veľmi úzko prepojená s globálnou ekonomickou situáciou a každý väčší konflikt vo svete zasiahne aj do našej práce takmer okamžite. Na druhej strane nám to dáva neuveriteľný prehľad o tom, čo sa deje vo svete, a trénuje nás to v strategickom myslení prakticky každý deň.
Čo sú to „blank sailings“– a prečo by to malo zaujímať aj niekoho, kto si objednáva bežný tovar online?
Pojem „blank sailing” označuje zrušenie plánovanej plavby lode na určitej trase alebo v určitom prístave. Niekedy je to avizované vopred, niekedy lodiarska spoločnosť reaguje na aktuálnu situáciu v prístavoch alebo sa snaží optimalizovať námorné kapacity. Nemalo by to mať zásadný vplyv pri online objednávkach, nakoľko veľká väčšina objednávaného tovaru je v tom čase už v skladoch na Slovensku alebo v Európe.
Slovensko nemá more, a predsa sme priamo závislí od prístavov v Hamburgu či Koperi. Ako veľmi sa nás dotýka globálne dianie v logistike?
Slovensko je napojené železničnou a cestnou infraštruktúrou hlavne na prístavy Koper, Terst, Hamburg, Bremerhaven a Gdansk. Ostatné prístavy sa až tak často nevyužívajú. Objemy prepravovaných tovarov reagujú na dopyt koncových spotrebiteľov, na zahraničný dopyt a na výrobné požiadavky jednotlivých firiem. Slovensko je výrazne prepojené s globálnou ekonomikou, ale aj s obchodovaním v rámci EÚ a musíme len dúfať, že v nasledujúcich rokoch nebudeme ešte viac zaostávať za našimi susednými krajinami v EÚ.
Aké zručnosti alebo osobnostné črty sú podľa vás kľúčové pre prácu v oblasti, kde neexistuje 100 % istota?
Určite schopnosť prispôsobiť sa neustálym zmenám a odvaha robiť rozhodnutia v nejasných situáciách. Výborné komunikačné schopnosti sú kľúčové, lebo pomáhajú jasne odkomunikovať zmeny, zrýchliť rozhodovanie a vytvárajú dôveru v neistote. Nemenej dôležité je udržiavanie rovnováhy medzi pracovným a osobným životom a odolnosť voči stresu.
Máte nejaký rituál alebo techniku, ktorá vám pomáha zachovať pokoj v stresových situáciách?
Ja som celkom emočný typ človeka, som taký bojovník za spravodlivosť. Keď niečo nie je v rovine fair play, emočná krivka stúpa. Nádych – výdych funguje vždy, rovnako ako pravidlo 24 hodín. V práci je náročné zvládať situácie, keď sa dejú okolnosti, ktoré nevieme ovplyvniť, a zároveň majú negatívny vplyv na výsledok našej práce v očiach klienta. Nevyhneme sa tomu, a preto je asi v podobných situáciách najdôležitejšie zamerať sa na to, čo sa ovplyvniť dá. Oznámiť nepríjemnú správu čím skôr a navrhnúť alternatívy.
Kedy ste si naposledy povedali: „Toto by som si pred rokmi netrúfla urobiť“? A čo vám dalo odvahu dnes to zvládnuť?
Pracujem v globálnej spoločnosti a na každoročných globálnych mítingoch je nás viac ako 100 manažérov z rôznych krajín sveta. Diskutujeme o rôznych témach a už nemám problém sa postaviť pred všetkými a povedať svoj názor, aj keď je iný, ako ho prezentujú veľké krajiny. Nemám problém prednášať pred väčším publikom alebo v rámci online platformy. Vekom človek získa prirodzene viac skúseností a zdravého sebavedomia. Dnes viem, že aj keď niečo nepoviem dokonale, svet sa nezrúti. Vekom sa tiež znižuje potreba sa zapáčiť všetkým, čo mi dovoľuje byť autentická v práci, aj v osobnom živote. A to je krásny pocit slobody, ktorú potrebujem.
Čo by ste odkázali ženám, ktoré možno váhajú ísť do odboru, ktorý je považovaný za „mužský“?
Ja by som asi v tomto storočí nerozlišovala profesiu na mužskú a ženskú, pokiaľ si to nevyžaduje mužskú silu alebo iné biologické predpoklady. Šťastie v živote je robiť to, čo nás baví, čo by sme robili „aj zadarmo”, ako sa hovorí. Každého to prirodzene niekam ťahá, nemali by sme sa nechať odradiť minulými predsudkami. Dnes vidíme veľa žien, ktoré sú veľmi zručné aj v technických oblastiach, prečo nie. Ja si želám, aby sme boli najlepší na trhu v tom, čo ponúkame. Nevieme byť vždy najlacnejší ani najväčší, ale najlepší áno. Myslím si, že byť najlepší je dlhodobo najudržateľnejšia stratégia.
A na záver – keď sa dnes prejdete po obchode alebo nakúpite niečo online, vnímate tie produkty inak než bežný zákazník?
Vnímam cestu, ktorú musel každý produkt prejsť od plánovania, návrhov, cez výrobu, prepravu, skladovanie až ku konečnému zákazníkovi. Vnímam aj cenu produktov a často sa zamýšľam nad všetkými článkami logistického reťazca, keď platím za niečo do domácnosti napríklad 5 eur. A teším sa vždy, keď si kupujem niečo, hoci aj za vyššiu cenu, vyrobené na Slovensku.