Ospravedlniť sa deťom neznamená stratiť rešpekt. Je to predovšetkým prejav zrelosti, odvahy a základný kameň zdravého vzťahu.
Občas sa medzi rodičmi objaví názor, že ospravedlňovanie sa deťom narúša autoritu. Že ak priznáme chybu, môžeme stratiť vážnosť. Možno to znie logicky, no keď sa na to pozrieme bližšie, ide o veľmi klamlivú predstavu.
Aký odkaz tým dávame deťom? Že uznať chybu je slabosť? Alebo že tí, ktorí majú moc, nemusia niesť zodpovednosť? A chceme, aby z našich detí vyrástli dospelí, ktorí sa nikdy neospravedlnia svojim partnerom, kolegom či kamarátom?
Práve naopak – najväčší rešpekt si zaslúžia ľudia, ktorí sa dokážu pozrieť do vlastného svedomia a povedať: „Prepáč, to som nezvládol.”
Každý robí chyby, áno aj rodičia
Nikto z nás nie je dokonalý. V bežných dňoch, keď vládne chaos, únava a stres, sa môže stať, že vybuchneme, zakričíme alebo reagujeme ostrejšie, než by sme chceli. Niekedy potrestáme príliš prísne, inokedy povieme niečo, čo nás neskôr mrzí.
To však nie je slabosť. Je to ľudskosť. Rozhodujúce je, ako sa k týmto situáciám postavíme. Práve tu vzniká obrovská príležitosť na to, ako deťom ukázať skutočný charakter – cez úprimné ospravedlnenie.
Prečítajte si: Materská na doživotie? Už len bez výplaty a obedovej pauzy
Deti sa učia z našich činov, nielen z našich slov
Často očakávame, že sa deti budú vedieť pekne ospravedlniť, a hnevá nás, keď len zamrmlú: „No prepáč…” Bez emócie a úprimnosti. Ale zastavme sa a pouvažujme nad otázkou, či sme ich to vôbec naučili.
Úprimná ľútosť je niečo, čo sa musíme učiť. Nie je to len slovo, ktoré vyslovíme, keď nás k tomu niekto donúti. A kto je najlepší učiteľ? Predsa, my – rodičia. Naše deti nás denne pozorujú. Sledujú, ako reagujeme, čo robíme, keď sa pomýlime.
Ak chceme, aby sa vedeli ospravedlniť, musíme túto schopnosť ukázať my ako prví.
Ako sa ospravedlniť tak, aby to malo zmysel
Ospravedlnenie voči deťom by malo byť úprimné, konkrétne a bez výhovoriek. Tu je niekoľko zásad, ktoré majú silu meniť atmosféru v rodine:
Nečakajte príliš dlho
Ak sa stane niečo, čo dieťa raní, či už ide o zvýšený hlas, krivdu alebo nepochopenie, je dôležité reagovať čo najskôr. Neodkladajme ospravedlnenie len preto, že sa to zdá „malé”. Pre deti to často malé nie je.
Vezmite si zodpovednosť, bez obviňovania
Typické „Prepáč, ale aj ty si…” ospravedlnenie zneguje všetko dobré. Ukazuje, že ospravedlnenie je len taktika, nie úprimný krok. Namiesto toho povedzme:
„Mrzí ma, že som na teba kričal. Bol som v strese, ale to neospravedlňuje môj výbuch.“
To má váhu. To je príklad.
Zaujímajte sa o ich pocity
Dôležitou súčasťou ospravedlnenia je aj uznanie, že naše správanie mohlo dieťa zabolieť. Položme otázku: „Ako si sa cítil, keď som to povedal?” alebo „Chápem, že ťa to mohlo nahnevať.” Tým dávame deťom priestor, aby boli vypočuté a rešpektované.
Pridajte vysvetlenie, nie výhovorku
U starších detí môže byť veľmi prínosné pridať kontext. Ukázať, čo sa dialo v našej hlave. Príklad:
„Mrzí ma, že som bol na teba nepríjemný. Mám toho teraz v práci veľa a som nervózny. Ale to nie je dôvod správať sa takto.“
Takéto priznanie nielen upokojí situáciu, ale aj učí deti empatii a pochopeniu pre emócie druhých.
Ukážte snahu zmeniť sa
Ospravedlnenie bez zmeny je len prázdne gesto. Ak stále kričíme, ale zakaždým povieme „prepáč”, deti tomu prestanú veriť. Dôležité je ukázať, že na sebe pracujeme tým, že spomaľujeme, meníme prístup a úprimne sa snažíme reagovať pokojnejšie a s väčším pochopením.
Čo tým získavate?
Ospravedlnenie nerobí rodiča slabším. Robí ho ľudskejším. A práve vďaka tomu sa deti cítia s nami bezpečne. Buduje to dôveru – v nás, vo vzťah a aj v seba samých.
Deti takto vidia, že robiť chyby je v poriadku. Že dôležité je uznať ich, nie ich zakrývať. Získavajú tak nástroje, ktoré im pomôžu v priateľstvách, partnerských vzťahoch aj v práci. Vedieť povedať „prepáč” je silná, hoci často podceňovaná zručnosť.
Byť rodičom znamená učiť sa celý život, a to aj z vlastných chýb. Ospravedlniť sa dieťaťu je možno nepríjemné, ale nesmierne silné. Pomáha uzdraviť zranené vzťahy, prináša rešpekt oboma smermi a učí deti byť úprimnými a zodpovednými ľuďmi.
Možno to chce trochu pokory a odvahy, ale výsledky stoja za to, verte mi. Preto neváhajte, pristúpte k svojmu dieťaťu a zo srdca mu povedzte úprimné „prepáč” a uvidíte, aký zázračný účinok môže mať toto jednoduché slovíčko.
Zdroj článku: The Power of an Apology: Why Saying Sorry to Our Kids is Critical