Lujza Urbancová: Ak existuje diskriminácia jedného z pohlaví v spoločnosti, nemôže sa to neprejaviť v jazyku

0
Lujza Urbancová: Ak existuje diskriminácia jedného z pohlaví v spoločnosti, nemôže sa to neprejaviť v jazyku

Napriek tomu, že na Slovensku doposiaľ nie je používanie rodovo vyváženého jazyka ustanovené žiadnym zákonom, posledné roky sa vyznačujú stále silnejším presadzovaním snahy o zviditeľnenie žien, či iných genderov, v jazyku. Tieto kroky smerujú najmä k eliminovaniu sexistického jazyka vo verejnej sfére, ale generické maskulínum je v slovenčine stále akýmsi fenoménom, zakódovaným v jazykových kódexoch, aj vo vedomí spoločnosti.

Equal Pay Day, Deň rovného odmeňovania, je symbolickým dňom, keď sa upozorňuje na rozdiely v odmeňovaní mužov a žien. Táto globálna celosvetová kampaň poukazuje na pretrvávajúci problém nerovnosti podľa pohlavia. Pracovná sféra však nie je jedinou, kde rovnosť pohlaví neplatí. Stačí sa pozrieť na náš rodný jazyk.

Hneď zistíme, že to mužské je neutrálne, kým to ženské zas špecifické. Priamo v slovenskom jazyku sa bežne používajú podstatné mená v mužskom rode aj na označovanie osôb ženského rodu. A tak sme sa o tom, či je slovenčina rodovo nevyvážená, pozhovárali s vysokoškolskou pedagogičkou a jazykovedkyňou Lujzou Urbancovou z Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

V rozhovore nám prezradila:

  • čo je rodovo vyvážený jazyk,
  • či sú ženy v slovenskom jazyku diskriminované,
  • akým spôsobom je možné do povedomia rodovo vyvážený jazyk dostať,
  • či je naša spoločnosť na prijatie rodovo vyváženého jazyka dostatočne vyspelá.

Ak sa rozprávame o rodovej nevyváženosti v slovenskom jazyku, čo sa tým presne myslí?

V slovenskom jazyku používame pri pomenúvaní osôb mužský rod ako neutrálny, čiže sú ním označované osoby mužského aj ženského rodu a tiež nebinárne osoby. Tie, ktoré sa neidentifikujú s binárne vnímaným rodom, teda s mužským a ženským.

Pri použití slova poslucháči môžeme označiť skupinu ľudí bez ohľadu na rod. Ak použijeme poslucháčky, označujeme ženy. Stretneme sa aj s tým, že žena o sebe povie, že je chemik. Muž seba za chemičku neoznačí. Prejavom rodovej nevyváženosti je generické maskulínum, čiže všeobecný mužský rod.

Vníma bežný používateľ slovenského jazyka túto nevyváženosť?

Je náročné prestaviť si „bežného používateľa“. Kto to je? Každá osoba má istú identitu, vzdelanie, uznáva hodnoty… Líšime sa. Rozumiem však otázke. Pýtate sa, či si používateľská komunita uvedomuje, že sa vyjadrujeme rodovo nevyvážene.

Archív Lujza Urbancová

Ako je to teda s používateľskou komunitou?

Istá časť komunity to vníma, istá časť nie. Jazyk je sociálny jav a žije v ľudskom spoločenstve. To však nie je homogénne, veľa vecí nás spája, ale veľa rozdeľuje. Ak je pre niekoho myšlienka rodovej rovnosti dôležitá, vníma aj to, ako sa vyjadrujeme vo vzťahu k rodom. Pre niektorých je však táto téma nepodstatná, a preto nevyváženosť v jazyku nevnímajú. Jazyk je súčasť spoločnosti aj ľudskej identity. Pri jeho používaní dodržiavame isté všeobecne prijaté normy, aby sme si rozumeli, ale v rámci nich máme aj voľnosť. Môžeme uplatniť svoju kreativitu a napríklad vyjadrovať svoje hodnoty.

Viete nám to vysvetliť na konkrétnom príklade?

Nedávno kolega oslovil študentku takto: Vy ako študent histórie. Konverzácia pokračovala ďalej. Ani kolega, ani študentka to podľa priebehu komunikácie nepovažovali za nevhodné. My s kolegyňou sme si to všimli. To je ukážka rôznych komunikačných prístupov k rodu. Ja by som povedala: Vy ako študentka histórie. Ale kolega si zvolil iný postup a rešpektovala som to.

Dá sa povedať, že ide o akúsi diskrimináciu ženského pohlavia?

Áno, môžeme to vyjadriť aj tak, ale nie je to jednoznačné. Jazyk neodráža realitu, ale to, čo spoločnosť „vidí“, resp. chce pomenovať. Ak existuje diskriminácia jedného z pohlaví v spoločnosti, nemôže sa to neprejaviť v jazyku. V súčasnosti však už vnímame aj to, že v jazyku si nenachádzajú adekvátny priestor napríklad ani nebinárne osoby. Spoločnosť sa snaží scitlivovať a paralelne s týmto procesom sa scitlivuje aj jazyk. Snažíme sa vyjadrovať inkluzívne – nielen v rámci rodov, ale napríklad aj pri komunikácii o ľuďoch a s ľuďmi so zdravotným znevýhodnením či o niektorých etnických skupinách, alebo o spoločenských javoch.

Prečítajte si: Ivana Molnárová: Keď som začala pracovať na svojom sebarozvoji, muži ma začali prijímať

Jazyk ako taký formuje spoločnosť. Čo o nás vypovedá používanie rodovo nevyváženej slovenčiny?

Jazyk formuje spoločnosť, ale platí to aj naopak – jazyk je odrazom spoločnosti. Pomenovanie „jazykovedci“ by ešte koncom 19. storočia bolo na našom území rodovo neutrálne, keďže túto skupinu tvorili muži. V súčasnosti máme jazykovedkyne aj jazykovedcov, lekárky aj lekárov, učiteľky aj učiteľov.

Nedávno som navštívila novopostavený moderný bytový dom a na dverách bol nápis: Miestnosť pre upratovačku. Aj na našej fakulte sa dá taký nájsť. Ostatné nápisy sú však už v mužskom rode. O čom to svedčí? Napríklad o tom, že upratovacie služby poskytujú ženy. Prečo vylučujeme mužov? Myslím si, že túto profesiu niekde vykonávajú. Porovnajme však, ktoré profesie sa na informačných tabuliach uvádzajú v ženskom rode a ktoré v mužskom. Upratovačka, sekretárka oproti notár, lekár atď. Slovo sekretár by mnohí nepoužili na označenie osoby vykonávajúcej sekretársku prácu, lebo im to pripomína kus nábytku. Možno by uprednostnili pomenovanie asistent. V konkrétnom kontexte však vždy vieme, či hovoríme o nábytku alebo o profesii.

Pexels_Autor fotky lil artsy

Čo výber slov vypovedá o našej spoločnosti?

Používanie jazyka, výber slov vypovedá o tom, aká sme spoločnosť – či sme rodovo rovnocenná alebo rodovo hierarchizovaná. Spoločnosť aj jazyk sa však vyvíjajú a menia, preto táto situácia nie je stabilizovaná raz a navždy.

Už sme sa o konkrétnych prípadoch rodovo nevyvážených pomenovaniach zhovárali pred chvíľou. Môžete uviesť, kde ešte vnímame silu pomenovania mužských povolaní a kde, naopak, nižší status profesií, ktoré vykonávajú ženy?

Uvediem jeden príklad z môjho výskumu. Skúmala som slová učiteľ učiteľka. V Slovenskom národnom korpuse aj v bežnom živote som pozorovala, či sa rozlišujú významy uvedených slov. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka  z roku 2003 je učiteľ aj učiteľka osoba, ktorá z povolania vyučuje. Poznáme však konštatovanie: Učiteľka je diagnóza. Nie: Učiteľ je diagnóza, ale učiteľka… Prípadne: typická učiteľka… v nie lichotivom význame.

Výskum ukázal, že význam pomenovaní učiteľkaučiteľ, ktorý je stabilizovaný v spoločnosti, je rozdielny. (Štúdia je uverejnená v Jazykovednom časopise, 2022, č. 3.) Spozorovala som, že sa relatívne často hovorí o tom, že v učiteľskom povolaní je málo mužov, ale to, že je málo chirurgičiek alebo riaditeliek, sa rovnako často neuvádza. Akoby to, že je niekde viac žien, malo istú profesiu spoločensky devalvovať.

Akým spôsobom by sa mohlo dostať do povedomia používanie rodovo vyváženej slovenčiny?

Používanie rodovo vyváženej slovenčiny sa už do povedomia dostáva. Rovnako sa v niektorých skupinách už komunikuje v nebinárnej slovenčine. Ako som uviedla na začiatku – jazyk vyjadruje aj hodnoty či identitu. Nie všetci ľudia v našej spoločnosti majú rovnaké hodnoty, preto nemôžeme očakávať, že budú všetci komunikovať rodovo vyváženým jazykom. Keď počujem nejakú osobu hovoriť, často zistím aj jej hodnotové preferencie. Stále bude existovať aj skupina, ktorá bude preferovať tradičné generické maskulínum. Takto sa dá uvažovať nielen o osobách, ale aj spoločnostiach, firmách atď. Ak napríklad nejaká škola považuje rodovú rovnosť za dôležitú, predpokladám, že sa ju bude snažiť vyjadriť aj jazykovými prostriedkami.

Prečítajte si: Eva Jahelka Filipp: Rovnosť príležitostí medzi mužmi a ženami je zásadným pilierom spravodlivej, rozvinutej a fungujúcej spoločnosti      

Ako je možné zjednotiť rovnocenné pojmy? Nie je trochu zdĺhavé používať napríklad pri oslovení publika aj mužský, aj ženský rod? A tak či onak je väčšinou zaužívané najskôr osloviť mužské a až potom ženské publikum. Opäť to vyznieva diskriminačne.

Pri diskusiách o rodovo vyváženej slovenčine mimo svojho hodnotovo spriazneného okruhu  sa často stretávam s tým, ako sa to nedá. V tom sú mnohí ľudia – z odbornej či laickej sféry – veľmi vynaliezaví. Samozrejme, že tak, ako sa môže spoločnosť správať rodovo vyvážene, môže sa tak prejavovať aj jazyk. Dá sa to, ide to postupne. Tu nejde o to, že budeme kumulovať slová a všade písať slová mužského aj ženského rodu. Rodovo vyvážený jazyk je záležitosťou tvorby celého textu, jeho štylizácie, nielen výberu slov.

Môžeme sa pozrieť bližšie na spomínané oslovenia?

Máme zaužívané spojenie vážené dámy a vážení páni – teda práve tam sa mi to javí ako vyvážené. Samozrejme, môžeme niekedy vymeniť poradie: vážení páni, vážené dámy…  V rámci nebinárnej slovenčiny by som však uprednostnila niečo neutrálne, napríklad vážené publikum, vážení prítomní atď. Pochopiteľne, záleží na situácii. Predstavte si však, že pre niekoho je neprekonateľný problém použiť ženský aj mužský rod a ja tu píšem ešte aj o nebinárnom jazyku. To už môže byť priveľa zmien naraz. Trocha to zľahčujem. Pohybujem sa vo sfére, kde je táto problematika bežne vnímaná. Netvrdím, že všetkými pozitívne. Chápem však, že pre niekoho je úplne nová a neznáma.

Pixabay_Autor_Peggy_Marco

Rodová rovnosť je dôsledkom pôsobenia mnohých faktorov. Nie je to len o samotnom rode. Rovnosť je o spravodlivom rozdelení rovnakých práv medzi mužov a ženy. Sme natoľko nevyspelá spoločnosť, že to neprichádza akosi prirodzene, ale musíme o rovnosti diskutovať?

Každá spoločnosť má svoj vývoj a príčiny toho, v akom stave sa aktuálne nachádza. Slovo „prirodzený“ je niekedy dosť neurčité. Domnievam sa, že v spoločnosti nič neprichádza „prirodzene“, o zmenách je potrebné diskutovať. Už diskusia je dobrým prejavom toho, že spoločnosť je dynamická a nebráni sa zmenám. O všetkom, čo chceme zmeniť alebo ovplyvniť, musíme diskutovať.

V každom prípade, nerovnosť medzi mužmi a ženami je skutočne viditeľná aj v slovenskom jazyku. Je vôbec reálne, že sa to niekedy zmení?

Áno, určite je to reálne. Rovnako je reálne aj to, že sa diskriminácia môže zintenzívniť  – v spoločnosti i v jazyku. Pozrime sa na to, ako sa v niektorých obdobiach u nás stupňuje tlak na sprísnenie interrupcií. Chápem, že je to iná téma, chcem však naznačiť, že ľudské práva nie sú garantované raz a navždy. Je potrebné, aby sme sa o ne starali a pozorovali ich dodržiavanie, pretože všetko môže byť aj inak.

žiadne príspevky na zobrazenie