Talentovaná trinásťročná Bratislavčanka Milota Bobáľová si už teraz plní svoj detský sen.
Objavila sa pred kamerami v úspešnom slovenskom seriáli aj vo filmoch, no herectvo nie je jej jedinou vášňou. Rovnako silno ju priťahuje hudba a spev.
Vraj máš odmalička vzťah k umeniu. Zapáčilo sa ti divadlo, muzikál, objavila si sa vo filmoch, v seriáli, baví ťa spev… Čo alebo kto ťa na túto cestu priviedol?
Odmalička som chodila s mamou na divadelné predstavenia. Ako 6-ročná som bola prvý raz v divadelnom tábore, kde sme si vymysleli príbeh a starší z nás ho pretvorili do podoby scenáru, dialógov, vyrobili sme si vlastné kulisy a odohrali celé predstavenie.
Milota je žiačkou ôsmeho ročníka základnej školy. Dnes má za sebou viacero hereckých skúseností – od menších postáv až po silné dramatické scény. Emócie pri hraní čerpá rôzne. „Záleží od typu scény a od toho, či som niečo podobné prežila. Ak nie, snažím sa predstaviť si, ako to daná osoba pociťovala,” vysvetľuje. Zaujímavosťou je, že pre ňu nie je vždy jednoduchšie hovoriť než mlčať. „Ak hrám so známou osobou, pred ktorou mám rešpekt, hovoriť je ťažšie. Inokedy je to presne naopak.”
Prečítajte si: Herečka a speváčka Veronika Lackovičová: Divadlo mi dáva omnoho viac než seriál
Výraznú stopu zanechala aj v seriáli Dunaj, k vašim službám, kde sa ocitla v atmosfére jedného z najtemnejších období našich dejín. Scénu, v ktorej dve dôležité postavy odchádzajú do koncentračného tábora, vníma ako mimoriadne silnú. „Bola to veľmi dramatická scéna, pretože v nej odchádzajú do koncentračného tábora pani Mária a Ester.”
Milota má za sebou aj skúsenosti z medzinárodných projektov. V máji natáčala poľsko-slovenský film Psoty, kde si zahrala žiačku gymnázia, a v septembri účinkovala v nemeckom filme Adams Acht ako fanúšička veslovania. Práca v cudzom jazyku ju nezaskočila. „Nikdy som sa necítila stratená. Vždy tam boli aj Slováci a po anglicky viem veľmi dobre,” hovorí sebavedome.
Keby si si mohla vybrať film a postavu, čo by to bolo?
Asi z filmu Kavej, postava Veroniky, ktorú stvárnila Janka Kovalčiková. Ale ak by som si mohla vybrať zo seriálov, sympatická mi je postava Evy Dušekovej z Dunaja alebo aj Zuzana Fraňová zo Sľubu.
Popri herectve je jej druhou veľkou vášňou spev. Už štvrtý rok pôsobí v Detskom a dievčenskom zbore Slovenského rozhlasu. Lákajú ju aj muzikály, a to nielen ako diváčku. „Samozrejme, budem rada za každú príležitosť. Z muzikálových hercov ma inšpiruje Vladko Plevčík.” Keď má zlý deň, pomáha jej hudba. „Vždy ma dobre naladí Modus alebo Elán,” prezrádza.
A čo by odkázala rovesníkom, ktorí snívajú o hereckej kariére? „Chodievajte do divadla, galérií, na koncerty. Veľa čítajte, majte vášeň pre umenie a hľadajte inšpiráciu u iných hercov.”