Martina Kavuliaková Stríbrnská mala sen o tom, že vydá knihu. Nakoniec jej rozhodnutie spečatilo stretnutie s Akčnými ženami a vystúpenie inšpiratívnej spisovateľskej duly Soni Borušovičovej.
Ako si sa dostala k akčným ženám?
V jeden krásny zimný podvečer som dostala pozvanie na vianočnú akciu Šťastné a Veselé akčné ženy. Bola to prvá udalosť, ktorú som počas materskej absolvovala bez dieťatka a bez manžela. Jednoducho iba ja a zasnežené hlavné mesto. Dodnes si pamätám, ako som na čižmičkách s vysokým podpätkom cupitala v ľahulinkom kabátiku s narúžovanými perami a hľadala miesto konania. Ako pravá bloncka, len s minikabelečkou a GPSkou v ruke. Alica v krajine zázrakov.
Bola som uzimená, stratená v úzkych uličkách starého mesta, no cítila som sa tak výnimočne, že mi to vôbec neprekážalo. Navyše som v tom čase bola i poriadne tehotná. Tú akciu som darovala sama sebe ako darček k Vianociam. Tú akciu mi daroval môj milujúci manžel, ktorý po prvý krát sám prežil večer opatrovaním našej vtedy len dvojročnej dcérky Jasmínky. Ten večer bol pre mňa doslova čarovný. Spoznala som tam množstvo akčných žien, ale hlavne, som sa dozvedela o ďalších podujatiach, ktoré pravidelne usporadúvate.
Mala si nejaký svoj špeciálny sen, ktorý si si chcela splniť?
Musím sa priznať. Mne sa sny zázračne plnia samé od seba. Ďalším snom v poradí, bolo napísať knihu. Tento sen som v sebe nosila 10 rokov. Píšem si v podstate od detstva. Na prísne tajnom mieste, na najspodnejšej poličke našej knižnice ukrývam denníky, ktoré píšem od mojich desiatich rokov. Archivujem si tak niečo cez 20 rokov spomienok.
Od prvej školskej lásky, po prvú cigaretu, diskotéku, maminkinu facku, výhru v detskej speváckej súťaži Hviezdička, až po môj svadobný deň a zážitky s deťmi. Jednoducho všetko, čo sa nejakým spôsobom zapísalo do môjho srdca. Milujem písanie. Som človek, ktorý by najradšej nezavrel ústa ani keď spí. S týmto handikepom, alebo skôr darom reči, som jedného dňa pochopila, že prežijem len ak budem písať. A tak píšem.
Kedy si sa rozhodla pre akčný krok a koľko ti to trvalo?
Po vianočnej akcii s akčnými ženami som sa rozhodla zúčastniť i podujatia Písanie ako sebarealizácia, na ktoré som šla len s pár týždňovým synčekom naviazaným v šatke. Synček akciu zvládol na výbornú a keďže počas všetkých vstupov spal, rozhodla som sa vyčkať aj na posledný. Bol to rečnícky príspevok od inšpiratívnej ženy Soničky Borušovičovej. Jej stand-up o písaní ma doslova nakopol. Soňa ma v prvom rade oslovila ako človek. Rozprávala o tom, ako sa odsťahovala na vidiek, kde chová kozičky a žije si svoj sen.
Niekto ma American dream, niekto Bratislava dream. Ona mala tiež svoj dream, za ktorým šla. Zasiahlo ma, s akou bezprostrednosťou rozprávala o niečom tak veľkom, ako je napísanie knihy. Rozhodla som sa preto prihlásiť sa k nej na workshop: Ako napísať knihu. Pár dní na po ňom, som nastúpila k nej na intenzívny trojmesačný program k splneniu svojho sna. Napokon sa tento koučprogram z mojej nutkavej potreby už to konečne napísať, zúžil na mesiac. Mesiac, v ktorom sa zrodil môj Príbeh. Ten, ktorý vo mne žil už dávno predtým.
Čo ťa presvedčilo?
Klamala by som, ak by som nepovedala, že úplne prvým impulzom pre rozhodnutie napísať knihu, bol akýsi podnet z hora. Bolo to v čase, keď som ani len netušila, že raz k tomu skutočne dôjde.
Roky na to prekonaní mojej životnej krízy som si uvedomila, že naše životy sú tak vzácne a tak jedinečné. Každá z nás žien je originálna, rôznorodá a neopakovateľná. Naše životy, hoc sa v mnohom môžu na seba podobať sú tiež rôzne. Každá prechádzame životom cez iné prekážky, každá z nás zažívame denne svoje malé, veľké zázraky. Je to všetko tak skvelo vymyslené. Môžeme jedna druhú obohatiť len tým, že sme aké sme a sme spolu. A aj to bol dôvod, prečo som sa rozhodla, že do toho pôjdem. Že skúsim zachytiť TO zázračno, čo zmenilo môj život a robí ho deň za dňom zmysluplnejším.
V čom pomohli Akčné ženy?
Akčné ženy ako komunita úžasných, úspešných a životaschopných žien mi dodalo odvahu a vieru v to, že aj jedna žena môže zmeniť celý svet, ak si dovolí najprv luxus v podobe zmeny svojho života.
Ako dlho trvalo napísanie knihy?
Hlavné línie knihy vznikali 10 rokov. Počas nich som si zapisovala silné momenty, môjho života, ako inak než do denníka. V posledných rokoch som niektoré z týchto zápiskov uverejnila v rámci príspevkov na svojom FB profile pod názvom: “Z denníka vyškerenej“. Boli to iba útržky mojich zážitkov. Akési skice.
No i napriek tomu si Denník získal ihneď svojich priaznivcov. Práve od nich sa mi dostalo najviac povzbudenia k napísaniu samotnej knihy. Tá, ako som už spomínala, bola vytvorená za mesiac. Noci boli dni a dni noci. Spávala som iba počas poobedného spánku mojich detí. Veľa času som strávila v noci v spálni s notebookom na kolenách a rána som pokračovala v písaní, až pokým manžel nemusel ísť do práce. Bol mi veľkou oporou pri opatere detí, spolu s našimi dvoma babičkami. Obdobie toho mesiaca, kedy sa rodila Kniha zázrakov bolo asi najintenzívnejším, najhlbším i najintímnejším obdobím. Ponárala som sa v oceáne svojej duše a lovila z nej poklady, hlboko ukryté na dne.
Prečítajte si aj rozhovor so spisovateľkou Katarínou Mayer.
V akom štádiu je teraz kniha?
Kniha je momentálne asi dva mesiace pred vydaním. Dalo by sa povedať, že sa práve v týchto dňoch pečie jej obálka, všade navôkol rozvoniava tlačiarenská čerň a farby, ktorou sa maľujú jej detailné krivky. Budem preto veľmi rada, ak sa pridáte na jej oficiálnu stránku, aby ste mohli včas ochutnať z Príbehu, ktorý sa nám podarilo napiecť.
Kedy plánuješ vydanie?
Vydanie je naplánované na jún. Potom sa uskutoční aj jej krst. Teda už teraz vieme povedať, že to bude letné dieťatko.
Na čo sa môžeme v knihe tešiť?
KNIHA ZÁZRAKOV je akousi výpoveďou duše. Je plná veselých, ale i hlbokých zázrakov, ktoré sa mi stihli stať. Hovorí o tom, že nech sa človek nachádza kdekoľvek, nosí v sebe vždy všetko potrebné k tomu, aby dokázal preplávať cez situáciu, ktorá je pred ním. Lebo dno, je iba nový názov pre miesto stretnutia sa. Stretnutia sa so sebou, so Životom.
Milá pani Eva :)
Ďakujem veľmi pekne za povzbudivé slová.
Prajem i Vám všetko dobré.
S pozdravom Martina
Veľmi ma potešilo, že mladé, krásne ženy si vzájomnou podporou realizujú svoje sny. Páčil sa mi aj sympatický rozhovor s pani Stríbrnskou . Prajem jej, aby kniha zaujala čitateľov a povzbudilo ju to k ďalšiemu písaniu.
Eva Dzureková