Počet žien v oblasti vedy neustále stúpa. Platí to aj o vedeckých odboroch, ktoré boli ešte pred niekoľkými desaťročiami považované výhradne za mužské. Aj vďaka práci Mary Somerville sa však táto rodová bariéra začala postupne búrať.
Rodáčka zo škótskeho Jedburghu mala k vede blízko už od útleho veku. Napriek tomu, že jej okolie bolo často proti, vďaka odvahe a neúnavnému úsiliu sa jej na vedeckom poli nakoniec podarilo presadiť. Objavy, vydané publikácie a získané ocenenia ale zďaleka neboli všetkým, čo Mary Somerville dokázala. Na rozdiel od svojich predchodkýň si ako prvá žena vydobyla uznanie mužských kolegov a otvorila tým dvere do sveta vedy ostatným ženám.
Úspešnou vedkyňou môže byť aj samouk
Cesta za vedeckým úspechom sa začala už v mladom veku. Mary síce ako žiačka neoslňovala, no príčinou nebola neochota učiť sa, skôr snaha spoznať to, čo sa v škole nedozvedela. Aj to bolo dôvodom, pre ktorý sa dokázala sama naučiť 3 jazyky. Ako samouk zvládla aj algebru, aritmetiku a geometriu, ktorým sa neskôr venovala profesionálne. Práve samostatné štúdium jej pomohlo naučiť sa vnímať súvislosti a zlepšovať analytické myslenie, ktoré neskôr využila pri vedeckej práci.
Od vedy ju odhováral otec aj prvý manžel
Mary začala klopať na dvere vedy približne pred 200 rokmi, kedy si poznanie privlastňovali výhradne muži. Ako samouk to mala na ceste do tohto sveta ešte náročnejšie. Neustále čelila nedôvere, miestami aj výsmechu. Na tieto prekážky však bola dobre pripravená vďaka rodine a najbližším. Proti jej vedeckej kariére namietal najmä otec, rešpektovaný viceadmirál, neskôr aj prvý manžel Samuel Greig, dôstojník v ruskom námorníctve. Ten ale predčasne zomrel, čo Mary umožnilo začať sa venovať vedeckej kariére naplno.
Učarovala jej matematika a astronómia
Manželova smrť bola pre 27-ročnú vizionárku, ktorá stále verila v schopnosť žien presadiť sa na vedeckom poli, zlomovým momentom. Krátko po nej sa so synom Woronzovom vrátila do rodného Škótska, kde sa začala naplno venovať matematike a astronómii. Napriek širokému rozhľadu vo viacerých oblastiach ju najviac oslovili práve tieto dva vedné odbory. Vyriešenie zložitých matematických úloh a publikácia prvých článkov ešte viac podporila jej úsilie. Do toho prišlo manželstvo s Williamom Somervillom, ktorý jej pomáhal prehlbovať talent na písanie.
Prispela k objaveniu planéty Neptún
Kariéra nadšenej vedkyne sa rozbehla po presťahovaní do Londýna. To už publikovala články o vedeckých predmetoch na základe vlastných výskumov. Neskôr sa pustila do písania o práci iných vedcov, v rámci čoho predstavila hypotézu o existencii novej planéty v blízkosti Uránu. K tejto hypotéze sa dostala matematickým výpočtom, nie pozorovaním, ako to bolo v prípade objavovania iných známych planét. J. C. Adams sa jej teórie okamžite chytil a jeho výskumy výrazne pomohli J. Gallovi a L. Arrestovi k objaveniu novej planéty Neptún.
Mary otvára dvere k vede ďalším ženám
Po hypotéze o Neptúne si rešpekt medzi mužmi získala aj publikovaním článkov a vlastných kníh. Napriek tomuto úspechu však naďalej snívala o naplnení vízie, ktorá by ju presahovala. Okrem vlastných výsledkov chcela prispieť k budovaniu väčšieho vplyvu žien vo vede. Táto vízia sa začala napĺňať v 30. rokoch 19. storočia, ešte pred potvrdením existencie Neptúna. Vtedy sa Mary spolu s astronómkou Caroline Herschel stali historicky prvými ženskými členkami Kráľovskej astronomickej spoločnosti.
Napriek tomu, že ženy získavali patenty a pracovali vo vedeckých kruhoch aj predtým, žiadna z nich dovtedy nezískala väčší rešpekt. Mary Somerville je tak právom považovaná za jednu z priekopníčok ženskej vedy a osobnosť, ktorá vďaka svojej vízii otvorila dvere do sveta vedy ďalším ženám, najmä tým, ktorých zaujímali dovtedy typické mužské oblasti ako matematika a astronómia.
Prečítajte si aj: 10 vynálezkýň, ktorých objavy zmenili svet
