Dnešný deň, 8. september, patrí každoročne Medzinárodnému dňu gramotnosti. Zatiaľ čo klasické čítanie a písanie už na Slovensku nie je zásadným problémom, v popredí sa čoraz viac objavujú nové podoby gramotnosti – finančná, investičná či digitálna.
Najnovšia analýza analytičky WOOD & Company Evy Sadovskej poukazuje na to, že práve v oblasti investičného vzdelania majú slovenskí mladí čo dobiehať.
Štúdia vychádzajúca z Indexu investičnej gramotnosti (IIG), ktorý koncom roka 2024 pripravila platforma Portu, prináša zaujímavé porovnanie medzi mladými Slovákmi a Čechmi. Výsledky naznačujú nielen rozdiely v znalostiach, ale aj v sebavedomí, s akým sa mladí ľudia púšťajú do investovania. Analýza zároveň pripomína, prečo je systematické vzdelávanie v oblasti financií kľúčové pre budúcnosť jednotlivcov aj celej spoločnosti.
Prečítajte si: Mladí a bez peňazí: Gen Z nevie narábať s financiami, vina padá na rodičov aj školstvo
Mladá generácia si v investovaní verí, ale jej investičná gramotnosť je slabšia. Prečo je tomu tak?
Nielen v súvislosti s rekordne vysokou infláciou sa počas posledných rokov hovorí o investovaní ako o prevencii pred stratou hodnoty úspor.
Aký postoj má k investovaniu mladá generácia? Podľa Indexu investičnej gramotnosti (IIG) si v otázkach investovania verí 38,8 % respondentov vo veku 18 – 26 rokov, čo je viac oproti údaju za celú populáciu SR (vo veku 18 – 65 rokov) na úrovni 33,7 %.
Napriek tomu, že sebavedomie mladých Slovákov je nad priemerom populácie SR, v prípade vedomostí tomu už tak nie je. Práve táto veková kategória vo väčšej miere nepozná správne odpovede na otázky týkajúce sa investovania a v indexe investičnej gramotnosti dosahuje podpriemernú úroveň 93,8 bodu (v porovnaní s indexom za SR na úrovni 94,4 bodu).
Pozitívom je, že záujem mladých Slovákov o investovanie rastie. Zároveň počas uplynulého roka prišlo v tejto vekovej kategórii k určitému polepšeniu vo vedomostiach ohľadom investícií. Avšak aj naďalej platí, že v investičnej gramotnosti mladí ľudia zo Slovenska (s hodnotou indexu na úrovni 93,8) významne zaostávajú za rovesníkmi z Česka (s hodnotou 102,4).
Aké sú najväčšie nedostatky znalostí mladej generácie Slovákov a Sloveniek?
- Pomerne často si neuvedomujú, že výnosy pri investovaní nie sú zaručené.
- Majú mylné očakávania, že ak v minulosti výnosy rástli, bude to tak aj naďalej.
- Problémy im robí aj počítanie percent.
- Prejavili sa u nich aj nedostatky v problematike zloženého úročenia.
- Určité nedostatky sa prejavili aj v prípade prepočtov menových kurzov.
Zdroj: Index investičnej gramotnosti
Tento stav odráža slabú podporu zo strany vzdelávacieho systému. Výučba finančnej gramotnosti sa totiž často míňa praxi a mladým ľuďom neprináša nástroje, ktoré by vedeli využiť v bežnom živote. Je preto nevyhnutné, aby sa finančná, a následne aj investičná, gramotnosť dostali do popredia výučby, a to nie iba v podobe teórie, ale ako praktické zručnosti použiteľné okamžite. Ak sa tento prístup nezmení, mladí Slováci budú ďalej zaostávať za rovesníkmi zo zahraničia, čo ohrozí ich schopnosť vytvárať si finančnú stabilitu a plánovať budúcnosť.
Podľa odborníčky by sme s edukáciou detí nemali príliš vyčkávať
Zuzana Mora, odborníčka na investície z WOOD & Company poukazuje na tri aspekty týkajúce sa financií, ktorým sa pri výchove detí v rodine či v škole nevenuje dostatočná pozornosť:
1) Bezpečnosť vo svete financií. Odborníčka upozorňuje najmä na to, aby sa mladí ľudia dokázali orientovať v pôžičkách, úveroch či hypotékach, aby poznali ich nástrahy a vedeli rozlíšiť na čo, kedy a od akého subjektu je rozumné si požičať.
2) Zhodnocovanie finančných prostriedkov. Zuzana Mora konštatuje: „Dnes už nestačí sporiť si do pokladničiek a hovoriť deťom napríklad iba o stavebnom sporení. Musíme sa posunúť v edukácii ďalej a postupne mladým predstavovať celú škálu možností, ako zhodnocovať svoje finančné prostriedky.”
3) Orientácia vo verejných financiách. Mladí ľudia by mali mať prehľad aj o tom, ako krajina, v ktorej žijú, hospodári s verejnými financiami, aký je jej verejný dlh a aký môže mať rozpočtová (ne)zodpovednosť vplyv na ich budúcnosť.
Kedy začať s edukáciou?
S edukáciou ohľadom financií podľa Zuzany Mora nie je potrebné vyčkávať. Investičné základy na príklade každodenných situácií treba citlivo vysvetlovať už v útlom veku dieťaťa a postupne mu informácie a vedomosti „dávkovať”.
Ako príklad môžeme uviesť nasledujúcu situáciu: Hoci v súčasnosti prevláda bezhotovostný platobný styk, hotovostná forma peňazí je pre deti viac pochopiteľná a zrozumiteľná. „Dajte deťom 10 – 20 eur a nechajte ich samých občas nakúpiť. Minimálne takto môžeme menším deťom na úplnom začiatku ozrejmiť hodnotu peňazí. A na tom sa potom ľahšie stavia všetko ostatné,” poradila na záver Zuzana Mora.
Prečítajte si: Ako naučiť deti hodnote peňazí: Rady a inšpirácie pre rodičov
Metodika pre výpočet IIG:
Index sleduje úroveň investičnej gramotnosti na Slovensku a zostavený je na základe dotazníkového priekumu. Obsahovo pokrýva dôležité oblasti investičnej gramotnosti. Vplyv inflácie, vzťah riziko – výnos, finančná matematika, princíp zloženého úročenia, princíp diverzifikácie a vplyv menových kurzov. Výsledok indexu je zhotovený na základe vopred stanovenej metodiky hodnotenia odpovedí respondentov. Otázky sú testované na reprezentatívnej vzorke slovenskej populácie, termín zberu dát: november 2024. Východisková hodnota Indexu bola pri prvom meraní v novembri 2021 nastavená pre SR na úroveň 100 bodov. Záväzok zo strany Portu je minimálne 1x ročne aktualizovať stav IIG.
Zdroj: Index investičnej gramotnosti, Portu
Zdroj: Eva Sadovská, analytička WOOD & Company