Michaela Žemberová je jednou zo známych prispievateliek obsahu na sociálne siete, ktorými sú Instagram či TikTok. V jej nedávnej minulosti ju zastihol neľahký boj. Boj s rakovinou. Jej cestu aj napriek ťažkostiam dokázala dokumentovať na svojom profile a ukazovať tak skutočnú stránku priebehu choroby. S Miškou sme spravili rozhovor, v ktorom nám o tejto skúsenosti rozpovedala viac.

„Som rada, že prostredníctvom svojich videí viem odovzdávať motiváciu a silu bojovať,” tvrdí miška

Ako si sa o svojej chorobe dozvedela? Prečo si sa rozhodla vyhľadať lekára?

Isté príznaky sa u mňa objavili, ale človek nemyslí hneď na to najhoršie. Bývala som často unavená, rapídne som aj schudla, čo ma ale tešilo. Veľmi ma však bolievali pazuchy a neustále som kašľala, 6 mesiacov vkuse. Utíchlo to až keď mi nasadili chemoterapiu.

CElý môj život sa zmenil v priebehu dvoch týždňov.

Akú prvotnú emóciu si prežívala?

Bola som strašne nahnevaná, že sa niečo takéto stalo mne. Pýtala som sa prečo. Človek musí prejsť určitými fázami, cez ktoré to celé musí spracovať. Zahŕňa to samozrejme aj fázu, kedy chorobu odmietate a vyčítate všetkým naokolo, prečo vás toto muselo postretnúť.

Často som rozmýšľala, či som bola taký zlý človek, že mi život musí dať takúto lekciu. Neskôr prišiel strach z toho, čo ma čaká, z chemoterapie a nakoniec zmierenie. S odstupom času, rok po liečbe a rok v remisii, sa na túto skúsenosť pozerám úplne inak. Som za ňu vďačná. Naučilo ma to pozerať sa na život úplne inak, vážiť si každý jeden deň, kedy sa zobudíte zdravý, užívať si aj to, že môžem jesť jedlo bez toho, aby ma napínalo, užívať si, že môžem znova chodiť kam chcem, a že vládzem. V konečnom dôsledku mi rakovina oveľa viac dala ako vzala.

Zmení sa človeku pohľad na svet?

Veľmi som sa bála, že sa moje vnímanie života a všetkého časom vráti do starých koľají, že znova nebudem za nič vďačná a všetko budem brať ako samozrejmosť. Ale uvedomila som si, že len ja sama môžem za svoje vnímanie sveta. Keď cítim, že sa začnem uberať zlým smerom, vždy sa len zastavím a rozmýšľam nad chorou Miškou. Ako pozerala von z okna a prosila, aby to celé už skončilo, a aby mohla opäť normálne žiť. Ako závidela všetkým, čo chodili do roboty, chodili von a užívali si každý jeden deň. Boli dni kedy som nevládala prejsť ani do kúpeľne. Keď si spomeniem, čo všetko som minulý rok prežila, cítim neskutočnú vďaku za to, že môžem opäť normálne žiť.

Vnímali ťa ľudia inak?

Na chorého človeka sa ľudia pozerajú inak. Mala som pocit, že svet je zrazu lepším miestom, lebo všetci boli milí, usmievali sa a dodávali mi povzbudivé úsmevy. Dokonca aj tí čo ma nepoznali, napríklad v obchode. Dodávalo mi to neskutočnú silu bojovať.

Ako prebiehala tvoja liečba?

Trvala šesť mesiacov a bolo to ako na hojdačke. Postupne som sa naučila chápať ako telo funguje. Kedy prestanú zaberať lieky, ktoré sa snažia znížiť nepriaznivé účinky chemoterapie a kedy je v tele najmenej bielych krviniek, takže telo potrebuje oddych.

Mala som dva druhy chemoterapií, prvá bola extrémne silná, ale po CT sa zistilo, že zabrala, tak sme zvoľnili a nasadili slabšiu chemošku, lebo som sa bála, či by to moje telo s tou agresívnou zvládlo. S tou slabšou chemoterapiou ABVD som už vedela relatívne celkom fungovať, vládala som už variť, z času na čas aj niečo upratať, ale aj tak som veľa času trávila v posteli. Chcela som telu dopriať oddych, ktorý tak veľmi potrebovalo a zaslúžilo si. Celú liečbu pri mne stál môj priateľ, ktorý mi pichal rôzne injekcie na riedenie krvi, na biele krvinky. Musím povedať, že bez neho by som to nezvládla.

Miška nám aj spolu s ostatnými influencerkami ponúkla svoj knižný tip: Knižné tipy od influenceriek

Čo ti prinieslo najväčšiu radosť a úľavu počas liečby?

Ako prvé sme sa s lekármi dohodli, že mi nasadí chemoterapiu s názvom BEACOPP, ktorá je agresívnejšia. Ovplyvňuje veľa vecí, napríklad aj plodnosť a ja som ju brala dva mesiace. Boli to asi najťažšie dva mesiace môjho života. Moje telo kompletne prestalo fungovať.

Po dvoch mesiacoch som mala ísť na CT, pretože lekári potrebujú vidieť, ako sa rakovina v tele vyvíja, či treba pritvrdiť alebo naopak. Keď som išla o pár dní do NOÚ na chemoterapiu, lekári už mali výsledky. Pamätám si, akú úľavu a radosť som pocítila, keď mi lekárka povedala, že chemoterapia zabrala. A poriadnu! S maminou sme si vtedy od radosti poplakali. Človeka to nakopne. Na ďalšiu chemoterapiu som išla vysmiata a odhodlaná.

Žijem prítomným okamihom a teším sa zo všetkých maličkostí.

Čo ťa na tejto skúsenosti najviac prekvapilo?

Najviac to, ako som sa k samotnej chorobe zvládla postaviť. To ma prekvapuje doteraz a stále nad tým krútim hlavou. Som na seba strašne hrdá a ešte vždy rozmýšľam, kde som nabrala toľko sily bojovať s rakovinou a navonok sa tváriť akoby som mala obyčajnú chrípku. Veci si už neplánujem veľmi dopredu, pretože život sa môže nečakane zmeniť. Mám obrovský rešpekt k slovu rakovina. Predsa len je to niečo, čo mi dokázalo život otočiť hore nohami.

Čo by si odkázala tým, ktorí si prechádzajú rovnakým bojom?

Presne viem ako sa teraz cítite. Aj keď za vami stoja kamaráti aj rodina, cítite sa sami a nepochopení. Vydržte a zabojujte a všetko sa dá do poriadku. Držím vám palce a verím, že osud bude naklonený vašim myšlienkam. Musí. Život je vzácny a stojí za to.