V posledných rokoch sa pracovné prostredie prudko mení. Znižujú sa počty zamestnancov, pritvrdzuje sa konkurenčný boj. Všetky tieto trendy vedú k negatívnym taktikám boja o prežitie, ktoré sa označujú ako psychoteror na pracovisku.
Pracovní psychológovia čoraz častejšie upozorňujú na rastúci počet šikanovaných
zamestnancov. Keď sa niektorí pracovníci zgrupujú proti niekomu tretiemu a snažia sa mu ponižovaním, osočovaním, klebetami alebo izoláciou znepríjemniť život, ba dokonca ho vyštvať z pracoviska, ide o problém zvaný mobbing.
Čo je mobbing?
Mobbing sú opakované verbálne, fyzické alebo psychické nátlaky a útoky zo strany
pracovníkov zamerané proti niektorému jednotlivcovi. Ich podstatou je vôľa ublížiť, ponížiť, zničiť. Preto sa mobujúce útoky sústreďujú na zničenie dobrej povesti danej osoby (väčšinou poza chrbát), sabotovanie jej práce, či znepríjemnenie pracovných podmienok. Všetko toto sa deje psychickou terorizáciou.
Pri mobbingu sa teda stretávame so štyrmi aktérmi:
1. Mobér – jednotlivec alebo skupina zapríčiňujúca psychický teror.
2. Obeť teroru.
3. Pozorovatelia – ktorí mobbing vidia, ale doňho nezasahujú a tým ho vlastne podporujú.
4. Manažér – od ktorého sa očakáva, že situáciu nejako dostane pod kontrolu, ale to je najväčší omyl zo všetkých. Manažér sám zo svojej pozície nevie dosiahnuť veľa. Na mobbingu sa totiž podieľajú pracovné vzťahy, podniková kultúra i osobnostné vlastnosti zúčastnených.
Prečítajte si: 4 kroky ako sa vysporiadať s toxickým šéfom
Je toto mobbing?
Uvádzam niekoľko typických situácií, kedy môže ísť o mobbing:
- Vojdete do miestnosti. Vaši kolegovia okamžite zmĺknu. Vyhýbajú sa očnému
aj fyzickému kontaktu. Tvária sa, že vás nevidia. - Zistíte, že vás niekto ohovára.
- Vaši priatelia a známi sa začnú správať zvláštne. Nevyhľadávajú už vašu spoločnosť,
je pre nich nepríjemné, keď ich vidia vo vašej spoločnosti. - Dokončili ste projekt a papiere ste si uložili do zásuvky. Na druhý deň ráno prídete – a zásuvka je prázdna. Nikto nič nevidel. Nikto vám nepomôže hľadať.
Hlavným problémom mobbingu je, že každý jeho prejav izolovane pôsobí ako celkom normálna, dennodenná nezhoda. Len vy viete, že tieto nezhody sa dejú denne a že situácia trvá už dlho. Ak sa začnete sťažovať, budú sa vám po chvíli ľudia vyhýbať, pretože nikomu sa nechce počúvať dookola tie isté náreky. Ako obeť mobbingu ste vo veľmi zlej situácii.
Najčastejšie prejavy mobingu v práci:
- Práca obete sa sabotuje: nie je vybavená, ignorujú ju, je realizovaná s chybami,„zabúda“ sa na jeho prácu, inú sú o nej nesprávne informovaní.
- Nadriadený kritizuje obeť, zosmiešňuje ju, zadáva nejasné, a teda nesplniteľné úlohy, nedostatočne ju informuje.
- Z obete si robia väčšie či menšie žarty.
- Šikanovaný je vytláčaný na okraj: kolegovia sa s ním nerozprávajú, neodpovedajú na jeho otázky, stíchnu, keď vstúpi do miestnosti, nepozývajú ho na udalosti.
- Povesť mu ničia tak, že obeť je psychicky chorá, čím sa reči a klebety „potvrdia“, keďže obeť čoskoro naozaj psychicky ochorie.
- Šikanovanému sa priamo vyhrážajú: hrozia mu fyzickým násilím alebo aj smrťou.
Prečo ľudia mobujú?
Ľudia, ktorí sú mobbingu schopní, sa snažia presadiť na úkor druhých a neštítia sa ani úderov pod pás (ktoré, ako sa bežne vie, bývajú najúčinnejšie od chrbta…), zvlášť ak stojí za nimi skupinka, ktorá očakáva isté výhody…
V dnešnom svete, kde sa zabúda na takzvané slušné správanie, sa môže stať obeťou mobbingu hocikto. Ide o situáciu, z ktorej sa mobbing vyvinie: o ľudskú nezhodu alebo vyvolanie snahy ovládnuť toho druhého. A existuje niekoľko „klasických“ situácií, ktoré prostredie provokujú k nepriateľstvu:
- pracovník „vytŕča“: je príliš mladý, príliš ambiciózny, príliš úspešný, príliš pekný, príliš… (Vidíte ten vzorec? Je to pocit nedocenenosti až menejcennosti!)
- pracovník je „iný“: nechápeme ho, je inej rasy, iného pohlavia, iného vierovyznania, inej sexuálnej orientácie, správa sa podľa iných noriem, nebojí sa, nedokážeme predvídať jeho reakciu a podobne (Vzorec: všetko neznáme ma ohrozuje, musím to zo svojho prostredia odstrániť!)
- pracovník je rodená „obeť“: pre ľudí, ktorí si potrebujú dokazovať svoju nadradenosť, a je zvláštne, ako často si takíto ľudia trúfajú len na slabších, kým smerom k „mocnejším“ rýchlo ohnú chrbát… (A vzorec? Agresia v najčistejšej forme.)
- pracovník je nadriadený: sedí na mieste, ktoré si nárokujem ja (Vzorec: studený, vypočítavý kariérizmus bez štipky emócie. Táto forma mobbingu je najťažšie zvládnuteľná práve preto, že mobér nie je citovo zaangažovaný, teda nie je veľmi zraniteľný.)
Kto sa najčastejšie stáva obeťou mobbingu?
Kto sa najčastejšie stáva obeťou mobbingu?Najčastejšou obeťou mobbingu sú tri skupiny:
1. osamelí pracovníci – napríklad ženy v mužskom kolektíve, ale platí to aj pre mužov v ženských kolektívoch, pracovníci ktorí sa nejakým spôsobom odlišujú od väčšiny (hendikep, orientácia, …)
2. pracovníci s rýchlym kariérnym rastom
3. noví pracovníci
Muži aj ženy sa rovnakou mierou stávajú obeťami mobbingu. Mužov však mobujú
prevažne muži, kým ženy mobujú tak muži, ako aj ženy. Ženy pri mobbingu častejšie používajú:
- ohováranie, nepravdivé chýry
- izolujú obeť od druhých
- použijú tretiu osobu ako mobéra na vyvolanie konfliktu a tohto človeka si potom chránia. Odrazu, aj keď s ním pred časom nevychádzali, vedú s ním rozhovory, radia mu /musíš mať dôkaz, podržíme ťa…/
- poškodzujú predmety, na ktorých obeti záleží
- obeťou môže byť aj nadriadený, ktorý chce len plnenie pracovných povinností a dodržiavanie disciplíny na pracovisku, avšak podriadení sústavne kritizujú jeho prácu, pritom odmietajú plniť svoje pracovné povinnosti, navštevujú lekára, nechajú sa vypísať. Tí, ktorí mobujú sú schopní využiť všetky prostriedky, hoci aj intrigy, nepravdy a krivé obvinenia len na to, aby uspeli.
- majú neustále nároky, požadujú vyššie finančné ohodnotenie, aby dosiahli svoj cieľ, napríklad sľúbené vyššie postavenie. Sťažujú sa na vyšších inštitúciách, pričom sa vopred na stratégii, ako budú postupovať, čo budú hovoriť dohodnú. Majú plné ústa práv, zákonov a tým kolegom, ktorí by nesúhlasili s ich sťažnosťami, hrozia stratou kamarátstva.
Vplyv mobbingu na obeť – takto sa prejavuje:
1. Celkový nepríjemný pocit: obeť má strach ísť do práce, má nepokojný spánok, je často ospalá.
2. Psychické problémy: obeť je smutná, bez sebavedomia, má depresie a samovražedné myšlienky.
3. Žalúdočné a črevné problémy: bolesti brucha, žalúdočné vredy.
4. Problémy s krvným obehom: vysoký alebo nízky krvný tlak, arytmia, kardiálna arytmia, nervový kolaps alebo kolaps krvného obehu.
5. Ochorenia srdca: búšenie srdca, vysoký krvný tlak, bolesť srdca.
6. Rakovinové ochorenia: stres, pocit nedostatku lásky a podpory, agresivita.
V praxi sa stretávame s tým, že obeť mobbingu dostáva prívlastok „problémová osoba“, ktorej sa treba zbaviť. Mobbing je obrovský fenomén súčasnosti. Brániť sa proti nemu je veľmi ťažké. Zamyslite sa preto, či náhodou nie ste objektom mobbingu, teda tým, kto je ním postihnutý.
Ako sa brániť proti mobbingu?
- Dajte ostatným jasne pocítiť, že ste ich „hru“ prehliadli a že sa na nej nebudete
zúčastňovať. - Nečakajte, že vás kolegovia začnú znova srdečne zdraviť, namiesto toho ich
sami pozdravte. - Ukážte silu a odhodlanie.
- Naučte sa stanoviť si hranice a bráňte sa.
- Neprekračujte cudzie hranice.
- Pracujte na tom, aby ste jasne definovali vaše teritórium.
- Svoju situáciu by ste mali riešiť s najvyšším predstaviteľom danej spoločnosti –
ak je to možné – prípade s najvyššie dostupným predstaviteľom.
Ak nepomôžu ani tieto kroky, bude na mieste uvažovať o zmene pracovného miesta.Treba si však uvedomiť, že zákony platia pre všetkých!
PhDr. Dana ROSOVÁ, PhD.
Počas celej profesionálnej kariéry sa venuje poradenstvu deťom, mládeži, rodinám, sociálne znevýhodneným, rizikovým skupinám. Je odborníčkou v prevencii sociálno-patologických javov, autorkou a lektorkou programov pre deti, mládež, rodičov, pedagógov. Vedie sociálno-psychologické výcviky. Vyjadruje sa k aktuálnym témam, publikuje, s obľubou píše aj knižky pre malých čitateľov.
Zdôrazňuje dôležitosť čítania pre deti od najútlejšieho veku. Vyzdvihuje význam emocionálnej inteligencie, prosociálneho správania a inkluzívneho prístupu vo výchove, vzdelávaní i v poradenskom systéme. Pôsobila ako odborná asistentka na VŠ. Prednáša na medzinárodných vedeckých konferenciách, podporuje rôzne humanitné projekty, spolupracuje s mimovládnymi organizáciami.
Je presvedčená o tom, že len to, čo robíme pre druhých má naozaj cenu…
Autorka monografií:
Preventívny program pre žiakov s poruchami správania. Skúsenosti z realizácie programu; Prevencia v školských zariadeniach. Príklady dobrej praxe.
Autorka vysokoškolských učebníc:
Stratégia riešenia šikanovania v školách. Možnosti prevencie;
Vybrané kapitoly z prevencie v sociálnej práci.
Autorka knižných publikácií:
Hurá, idem do školy!; Teším sa do 1. triedy!; a trilógie: Dankine príbehy pre teba 1; Dankine príbehy pre teba 2; Dankine príbehy pre teba 3.
