Múdre ženy či bosorky: Príbeh žien, ktoré nás priviedli na svet

Dnes, 5. mája, oslavujeme Medzinárodný deň pôrodných asistentiek. Je to však viac než len dátum v kalendári.

Je to pocta tisícročnej tradícii, ktorá sa začala v dyme starých chalúp, prešla chladnými nemocničnými chodbami a dnes sa vracia k svojej podstate. K hlbokému ľudskému spojeniu.

Časy múdrych žien a dedinských babíc

Kedysi neexistovali pôrodnice. Existovala len komunita. Keď na ženu prišli bolesti, nevolala sa záchranka, ale posielalo sa po babicu.

Tieto ženy neboli vyštudované lekárky, no mali niečo, čo sa nedalo vyčítať z kníh. Skúsenosť. Často to boli staršie ženy, ktoré samy odrodili mnoho detí a asistovali pri stovkách ďalších. Ich arzenál bol prostý, no účinný:

• Bylinky: Odvary z ostružiny malinovej na posilnenie maternice či upokojujúce čaje.
• Modlitby a rituály: Verilo sa, že rozviazanie všetkých uzlov v dome pomôže dieťaťu „vyklĺznuť” von.
• Teplo a dotyk: Babica bola tou, ktorá držala ruku, masírovala kríže a dodávala istotu v momente, keď sa žena bála o život.

Boli to strážkyne prahu medzi životom a smrťou a ich postavenie v dedine bolo posvätné. Babica bola často prvou osobou, ktorá sa dotkla nového človeka, a poslednou, ktorá zatvárala oči umierajúcim.

Ženy nesúdim a nehodnotím. Pracujem so ženami, ktoré dojčia, aj so ženami, ktoré nedojčia. Sama som svoje deti dojčila dokopy päť a pol roka, no zároveň pomáham ženám aj s kŕmením detí z fľaše či dokrmovaním umelým mliekom. Každá žena si zaslúži podporu bez hodnotenia. – popôrodná dula Andrea Borovková

Neskôr do hry vstúpila veda

S príchodom modernej medicíny sa pôrod presunul z domovov do sterilných nemocníc. Babice nahradili profesionálne pôrodné asistentky. Tento posun priniesol obrovskú bezpečnosť a zníženie úmrtnosti, no niekde po ceste sa vytratila tá intímna, takmer sesterská podpora. Pôrod sa stal iba medicínskym úkonom.

Ale opäť sme sa vrátili pomyselne v čase. Koleso histórie sa začalo otáčať.

Návrat ku koreňom: Moderné duly a asistentky

Dnes sa nachádzame v renesancii pôrodnej starostlivosti. Ženy opäť túžia po tom, čo mali ich prastaré mamy. Po niekom, kto pri nich bude stáť nie ako autorita v bielom plášti, ale ako sprievodkyňa.

Na scénu prichádzajú duly. A hoci dula nie je zdravotníčkou, túto odbornú rolu zastáva pôrodná asistentka, je to práve ona, kto vzkriesil odkaz starých babíc.

Dula je emocionálny a psychický pilier. Je to žena, ktorá nepozerá na prístroje, ale do očí rodičky. A učí ženu veriť svojmu telu, presne tak, ako to robili ženy po celé stáročia v prítmí sedliackych izieb.

Prečo na nich záleží?

Dnešný deň oslavuje uznanie, že priviesť dieťa na svet nie je len biológia. Je to pocit bezpečia. Či už je to vysokoškolsky vzdelaná pôrodná asistentka v modernej klinike, alebo dula držiaca ženu za ruku počas prirodzeného pôrodu, obe kráčajú v stopách tých dávnych múdrych žien.

História nám ukázala, že technológie sú skvelé, ale ženská podpora je nenahraditeľná. Dnes teda neoslavujeme len profesiu, ale silu ženského sprevádzania a históriu ženskej solidarity, inštinktov a odvekého tajomstva života.

Všetko najlepšie všetkým ženám, ktoré strážia príchod nového života.