Na čo míňame peniaze? Takto vyzerajú výdavky slovenských domácností

Na sociálnych sieťach sa objavilo slovo moneymaxxing. Za trochu zvláštnym názvom sa skrýva myšlienka, ktorú väčšina z nás pozná: lepšie si všímať, kam idú naše peniaze, a snažiť sa z nich dostať čo najväčšiu hodnotu.

Ale nejdeme začínať radami, ako ušetriť. Najskôr sa pozrime na to, na čo vlastne míňame.

Štatistický úrad SR zverejnil údaje o výdavkoch slovenských domácností za rok 2025. A ukazujú, že priemerný člen domácnosti minul 444,30 eura mesačne. Takmer polovica tejto sumy – 46 percent – išla na dve veci, bez ktorých sa jednoducho nezaobídeme: jedlo a bývanie s energiami. Čísla však začnú byť zaujímavé až vtedy, keď sa na ne pozrieme bližšie.

Najviac peňazí zjeme a bývame v nich

Za potraviny a nealkoholické nápoje minul vlani priemerný člen domácnosti 112 eur mesačne. Ďalších takmer 93 eur išlo na bývanie, vodu, elektrinu či plyn. Spolu je to 205 eur mesačne. Takže takmer polovica všetkých spotrebných výdavkov slovenských domácností skončí pri jedle alebo bývaní. A práve pri potravinách je zaujímavé, že ide o jednu z mála veľkých položiek, pri ktorých máme aspoň čiastočne možnosť rozhodovať, čo, kde a ako často kupujeme.

Nie všetko sa dá zmeniť. Energie, nájom či hypotéku nevieme každý mesiac jednoducho vymazať z rozpočtu. Pri nákupnom košíku je však priestor na rozhodovanie podstatne väčší.

Potom prichádza auto

Doprava bola treťou najväčšou kategóriou výdavkov slovenských domácností. V priemere na ňu pripadlo 46,40 eura na osobu mesačne, čo predstavovalo 10,4 percenta spotrebných výdavkov.

A tu sa ukazuje jedna z vecí, ktoré pri bežnom nakupovaní často nevidíme. Auto nie je len benzín. K nákladom na dopravu patria v bežnom živote aj servis, pneumatiky, poistka, parkovanie či diaľničná známka. Pri niektorých domácnostiach k tomu pribúdajú aj splátky alebo lízing. Keď sa teda pozeráme iba na sumu, ktorú necháme na čerpacej stanici, skutočná cena dopravy sa nám môže strácať z dohľadu.

Koľko stojí pohodlie?

Na reštaurácie a ubytovacie služby pripadlo vlani v priemere takmer 37 eur na osobu mesačne. To nie je suma, ktorá by na prvý pohľad pôsobila dramaticky. Lenže práve pri takýchto výdavkoch vzniká zaujímavý fakt: platíme za jedlo, alebo aj za čas a pohodlie?

Obed, ktorý si kúpite namiesto varenia. Káva cestou do práce. Večera, keď už nikto doma nechce nič pripravovať. Donáška, pretože deň bol jednoducho príliš dlhý.

Nie je dôvod tvrdiť, že sú to zbytočne vyhodené peniaze. Niekedy je práve čas tým, za čo si človek platí. Dôležité je skôr vedieť, či si toto pohodlie vyberáme, alebo ho kupujeme automaticky.

Telefón už dávno nie je len telefón

Na informačné a komunikačné služby išlo v priemere 29,90 eura mesačne na osobu. Do tejto oblasti patria napríklad telekomunikačné služby, ale aj ďalšie komunikačné a informačné výdavky.

Ale čo keby sme si presne tu urobili malý audit?

Koľko platíte za telefón? Koľko za internet? A za streamovacie služby, úložisko fotografií? Za aplikácie alebo členstvá, ktoré ste si pred rokom predplatili s tým, že ich budete používať?

Jednotlivé sumy nemusia vyzerať hrozivo. Ich problémom je skôr to, že odchádzajú pravidelne a bez toho, aby sme pri každej platbe urobili nové rozhodnutie.

Všetky rozdiely vo finančnej situácii žien nespôsobuje rodinné rozdelenie financií. Do výsledku vstupujú aj príjmy, kariérne prestávky, starostlivosť o deti, typ pracovného úväzku či dĺžka pracovného života. O to viac však dáva zmysel, aby žena vedela, aké peniaze má k dispozícii ona sama a aké peniaze má domácnosť ako celok.

A na čo si Slováci doprajú?

Rekreácia, šport a kultúra stáli priemerného člena domácnosti 25,70 eura mesačne.

Aj toto je dôležité číslo, pretože rozpočet nie je iba zoznam toho, čo treba zaplatiť. Sú v ňom aj veci, ktoré nechceme vyhodiť. Napríklad kniha, kino, výlet, šport, koncert či víkend mimo domu.

Ak sa budeme na každé euro pozerať iba ako na niečo, čo treba ušetriť, ľahko sa dostaneme do situácie, keď síce míňame menej, ale zároveň si život skladáme z čoraz väčšieho množstva zákazov. A o to pri moneymaxxingu v skutočnosti ísť nemusí.

Najväčší problém nie je, kde ušetriť

Keď sa pozrieme na slovenské čísla, veľká časť výdavkov je úplne logická. Potrebujeme jesť, bývať, cestovať a komunikovať. Ale za čo vlastne platíme radi a za čo iba zo zvyku?

Je rozdiel medzi kávou, ktorú si človek vedome dopraje každé ráno, a predplatným, ktoré už mesiace nepoužíva. Medzi kvalitným kabátom, ktorý bude nosiť roky, a tretím podobným svetrom kúpeným preto, že bol práve v zľave. Aj medzi večerou v obľúbenej reštaurácii s kamarátkou a piatkovou donáškou, ktorú si objednal celý unavený dom bez toho, aby nad tým niekto premýšľal.

Nie všetko, čo stojí peniaze, je zbytočný výdavok. A nie všetko, čo je lacné, je úspora.

Zdroj: Štatistický úrad SR – Výdavky súkromných domácností v roku 2025, 10. 8. 2026.