Tma, búrky, výšky, výťahy, nemocnice, stretnutia s ľuďmi či zvieratami. Pre niekoho bežná súčasť života, pre iných hrozby, ktorým sa treba za každú cenu vyhnúť. V mnohých prípadoch nejde o skutočné riziko. Úzkosť, panika alebo iná neprimeraná emocionálna reakcia je výsledkom fóbie.
Akrofóbia
Pociťovanie mierneho strachu vo výškach je prirodzené. Ak prerastá do panického stavu, ide o príznaky akrofóbie. Chorobný strach z výšok alebo hĺbok patrí medzi najčastejšie fóbie. V niektorých krajinách ním trpí až desatina populácie. Prejavuje sa závratmi a príznakmi typickými pre panické a úzkostné stavy. Ak to konkrétne miesto umožňuje, na zmiernenie strachu sa odporúča sedavá alebo ležiaca poloha.
Foto: www.pixabay.com – Alexas_Fotos
Klaustrofóbia
Podľa viacerých štúdií trpí chorobným strachom z úzkych a uzavretých priestorov zhruba 5 % svetovej populácie. Klaustrofobici majú problém vojsť do výťahu, úzkej chodby alebo uzatvorených priestorov. Spúšťačom môže byť traumatický zážitok v stiesnenom priestore, ktorý v mysli dotyčného spôsobuje silnú obavu, že sa z priestoru nedokáže dostať. Pri liečbe je klaustrofobik vystavený pobytom v užších a uzatvorených priestoroch. Ak sa cíti dobre a neprepadá panike, postupne vchádza do stále užších priestorov.
Agorafóbia
Kým klaustrofobici uprednostňujú pohyb po veľkých a otvorených priestranstvách, pre agorafobikov sú práve takéto miesta spúšťačom úzkosti. Agorafóbia sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi. Niekto zažíva úzkosť na prázdnych otvorených priestranstvách, iných desia preplnené námestia a obchodné centrá plné ľudí.
Koučka Janette Šimková: Ako si pomôcť alebo popasovať sa s úzkosťou
Antropofóbia
Strach z pohybu po veľkých priestranstvách plných ľudí nemusí byť príznakom agorafóbie. Podobným spôsobom sa prejavuje antropofóbia. Nadmerný strach z ľudí je druhom sociálnej fóbie, pri ktorej sa dotyčný vyhýba hromadným podujatiam, verejným budovám a verejnej doprave. Príznakom antropofóbie môže byť aj odmietanie kontaktu s priateľmi, kolegami či susedmi. Antropofobici majú strach z citového zranenia, výsmechu alebo posudzovania zo strany okolia.
Nyktofóbia
Fóbie trápia dospelých aj deti. Jednou z najčastejších detských fóbií je nyktofóbia. Ide o neprimeraný strach z tmy. Spúšťačom úzkosti nemusí byť iba pohyb v tme. K úzkostným symptómom môže dochádzať už pri myšlienkach na pobyt v tmavej miestnosti bez svetla. Častou príčinou je traumatický zážitok, ktorý sa odohral v tmavej miestnosti alebo vonku po zotmení. V takýchto prípadoch je ťažšie vyliečiť nyktofóbiu aj v dospelosti, kedy je jej pretrvávanie skôr ojedinelé.
Foto: www.pixabay.com – ambermb
Astrafóbia
Mnohé deti trpia v predškolskom a skorom školskom veku aj strachom z búrky. Astrafóbia sa v menšej miere vyskytuje aj u dospelých. Prejavuje sa prehnaným sledovaním počasia a vyhľadávaním úkrytov pred príchodom búrky. Strach z búrky postihuje aj domáce zvieratá, prevažne psy a mačky žijúce v bytoch.
Arachnofóbia
U detí sa často objavuje aj arachnofóbia. Chorobný strach z pavúkov sa dospievaním nevytráca tak ľahko ako nyktofóbia alebo astrafóbia. Príčina jeho vzniku nemusí tkvieť v skutočnom traumatizujúcom zážitku. Častým dôvodom je prenášanie obáv z pavúkov z rodičov na dieťa. Štúdie potvrdzujú, že za vznikom arachnofóbie môžu byť aj iné fóbie zo zvierat, napr. z hadov (ofidiofóbia), včiel (apifóbia) alebo hmyzu (entomofóbia).
Hemofóbia
Aj hemofóbiu môžu vyvolať iné súvisiace fóbie. K neprimeranej emocionálnej reakcii pri pohľade alebo myšlienke na krv môže dochádzať v dôsledku chorobného strachu z ihiel (trypanofóbia). Príčinou hemofóbie býva aj vlastné zranenie alebo zranenie niekoho iného, ktorého svedkom bol hemofobik v minulosti. U žien môže vyvolať hemofóbiu aj krvácanie počas tehotenstva.
Foto: www.pixabay.com – SoFuego
Psychiatri občas diagnostikujú aj kurióznejšie fóbie. Niektoré deti trpia strachom z klaunov (koulrofóbia). Príčinou je maskovaná tvár vyvolajúca obavy z nebezpečného človeka. Tieto obavy sa znásobujú pri sledovaní hororov, v ktorých klauni zosobňujú sociopatov. Medzi najkurióznejšie fóbie patrí aj triskaidekafóbia. Strachom z čísla 13 údajne trpel aj Napoleon. Prejavom tejto fóbie je úplné vyhýbanie sa trinástke, ktorá je považovaná za číslo prinášajúce nešťastie. Kvôli strachu sa dá vyhýbať aj svitaniu a slnečnému svetlu. Ľudia trpiaci eosofóbiou trávia celé dni doma, prípadne ich prespia. Aktívni začínajú byť až po zotmení.
Foto na titulke: www.pixabay.com – Alexas_Fotos
