Každý prajný človek má vždy prirodzenú, číru radosť z úspechu kohokoľvek, kto ho dosiahol svojou prácou, činorodosťou a usilovnosťou. V jednom výnimočnom prípade sa k môjmu radostnému pocitu pridala aj istá hrdosť. V dnešných ťažkých časoch – aj pre naše zdravotníctvo – ma napĺňa radosťou, nadšením, rešpektom, hrdosťou a úctou fantastická správa. Možno síce v záplave katastrofických správ trošku zapadla, ale v odborných kruhoch koncom minulého roka zarezonovala tak, ako sa patrí.
Najlepšou praktickou lekárkou v Európe je Slovenka, doktorka Jana Bendová. Je mi cťou a potešením sa s touto výnimočnou dámou v mene vás, milé naše akčné čitateľky, porozprávať.
V našom rozhovore sa okrem iného dozviete:
- aký je to pocit byť najlepšou všeobecnou lekárkou v Európe
- čo má matematika spoločné s medicínou a primárna medicína s detektívnou prácou
- prečo by mali pacienti a pacientky rozumieť svojmu ochoreniu
- čo je to „obezitogénne” prostredie
- prečo je dôležité obezitu prestať moralizovať a začať ju riešiť systematicky
- aký je najvážnejší problém slovenského zdravotníctva
- ako motivovať mladých lekárov a lekárky, aby ostali na Slovensku
- aký silný je hlas slovenských lekárov a lekárok v zahraničí
- akým smerom sa môže vyvíjať primárna zdravotná starostlivosť
- ako môže fungovať prevencia
- prečo je pre lekára dôležité ochorieť
- aké sú pozitívne trendy súvisiace so životným štýlom
- prečo je dôležité spomaliť a tešiť sa z malých, každodenných momentov života
Srdečne blahoželám k zisku prestížneho ocenenia WONCA Europe 5-Star Doctor. Boli ste zaradená do excelentného klubu päťhviezdičkových lekárov a lekárok, ktorí boli od roku 2012 takto ocenení. Aký je to pocit byť najlepšou praktickou lekárkou v Európe?
Je to fantastický pocit, veľká česť a zároveň záväzok nepoľaviť v excelentnej kvalite.
Všeobecný lekár je často prvým človekom, na ktorého sa pacient obráti, keď má zdravotný problém. Sprevádzame ľudí roky, niekedy celé desaťročia, poznáme ich príbehy, rodiny, životné okolnosti. A práve táto kontinuita a dôvera robia z našej práce niečo veľmi zmysluplné.
Ak toto ocenenie pomôže viac zviditeľniť význam práce, ktorú všeobecní lekári na Slovensku robia, budem mať z neho ešte väčšiu radosť.
Vaši blízki vedia a naše akčné čitateľky sa práve dozvedajú, že medicína síce bola vaša prvá voľba, ale v škole ste excelovali aj v matematike a rodičia vás skôr videli ako inžinierku… Kedy nastal možno iniciačný bod zlomu a definitívne ste sa rozhodli liečiť ľudí?
Matematiku som mala vždy rada. Učí systematicky myslieť a hľadať riešenia. Aj diagnostika je často podobná riešeniu rovnice. Niekedy je ale práca všeobecného lekára skôr detektívnou prácou, kedy lekár hľadá indície a „páchateľa”, teda príčinu, ktorá zdravotné problémy spôsobila.
Rozhodujúcim momentom bolo, keď som si v maturitnom ročníku uvedomila, že ma viac než čísla fascinujú ľudské príbehy a túžim pomáhať ľuďom. Medicína je jedinečné spojenie vedy a ľudskosti. Je to odbor, kde môžete používať analytické myslenie, a zároveň pracujete s emóciami, dôverou a vzťahom s pacientom.
A práve táto kombinácia ma na medicíne dodnes baví najviac.
Práve schopnosť byť v ordinácii komunikátorom je jedna z hodnotených vlastností, alebo skôr kompetencií lekárov a lekárok nominovaných na prestížne ocenenie WONCA Europe 5-Star Doctor. Okrem komunikačných schopností ste aj poskytovateľkou vysoko kvalitnej zdravotnej starostlivosti, pracujete efektívne a eticky s technológiami, ste komunitnou líderkou a zároveň tímovou hráčkou. V ktorej z týchto rolí sa cítite najkomfortnejšie, najviac sama sebou?
Milujem prácu s ľuďmi v ambulancii, ale cítim sa dobre aj v role komunikátora. Medicína nie je len o diagnózach a liečbe. Je to aj o vysvetľovaní, povzbudení a hľadaní spoločného riešenia s pacientom.
Pacient, ktorý rozumie svojmu ochoreniu, sa lieči úplne inak. Je aktívnejší, motivovanejší a často aj úspešnejší v liečbe.
Zároveň však veľmi silno vnímam význam tímovej práce. Dobrá ambulancia je vždy výsledkom spolupráce celého tímu – u nás sme 2 lekárky, 2 sestry, 1 asistentka a zvyčajne aj lekár rezident na praxi.
Ak dovolíte, rád by som vyzdvihol jednu z oblastí vášho pôsobenia, ktorú máte doslova „odžitú”. Netajíte sa tým, že vaša kvalifikácia vo výživovom poradenstve je aj výsledkom toho, že ste tiež bojovali s jojo a inými efektmi a trápeniami diét. Pred desiatimi rokmi ste si povedali dosť, možno aj s motiváciou: nemôžem predsa ako lekárka s obezitou chcieť od mojich pacientok a pacientov, aby schudli a udržiavali si optimálnu hmotnosť… A začali ste študovať a chudnúť. Alebo to bolo naopak – najprv chudnúť a potom študovať?
Potom, ako som začala mať nielen kilá navyše, ale aj zdravotné problémy, obrátila som sa na moju pacientku, fitnes trénerku, aby mi pomohla s tréningami. Veľmi mi pomohla nielen s cvičením, ale aj v „uprataní” jedálnička. Hoci som teóriu ovládala, nevedela som si správne nastaviť stravu. Takže najprv som schudla 22 kíl za pol roka. A nielen to, svoj životný štýl som vtedy úplne zmenila a to mi pomohlo váhu si aj udržať a nevrátiť sa späť. Až po niekoľkých rokoch som sa pustila do štúdia a začala sa venovať obezitológii. Aktuálne je to môj koníček pomáhať druhým ľuďom schudnúť – zlepšiť svoje zdravie aj kvalitu života.
Osobná skúsenosť mi veľmi pomohla lepšie porozumieť pacientom. Pretože medzi teóriou a každodenným životom je niekedy veľký rozdiel.
Zhodiť až 22 kilo a kontinuálne si celú dekádu optimálnu hmotnosť aj udržiavať je z obezitologického pohľadu zrejme excelentný výkon… Mimochodom, prečo v našej krajine ešte stále neexistuje medicínska špecializácia obezitológia? A kedy sa vám podarilo splniť ďalší zo svojich snov stať sa obezitologičkou?
Obezita bola veľmi dlho vnímaná skôr ako estetický problém, než ako choroba. Dnes už vieme, že ide o komplexné chronické ochorenie s genetickými, hormonálnymi, psychologickými aj sociálnymi faktormi.
Postupne sa mení aj medicínske myslenie. Obezitológia sa stáva samostatným odborom a pribúdajú moderné terapeutické možnosti.
Som veľmi rada, že dnes máme viac nástrojov, ako pacientom pomôcť.
Na Slovensku oficiálne odbor obezitológia ešte neexistuje, nie je možné urobiť si z obezitológie atestáciu. Zavedenie nového špecializačného odboru je administratívne aj organizačne náročný proces. Vyžaduje legislatívne zmeny, akreditačné pracoviská aj definovanie kompetencií. Pravdepodobne je len otázkou času, kedy sa aj v našom regióne začne o samostatnej špecializácii uvažovať systematickejšie. Obezita je totiž jeden z najväčších zdravotných problémov 21. storočia.
Mark Twain už koncom predminulého storočia dal do obehu tento „dietologický” bonmot: Súčasťou tajomstva úspechu v živote je jesť to, čo máte radi a nechať jedlo, aby si to vo vašom vnútri vybojovalo samé. Keby sme mali obezitologický stroj času, ktorý by zmeral BMI a ďalšie metabolické hodnoty Twainových rovesníkov, zrejme by sme zistili, že v tých časoch bola nadváha či obezita skôr výnimočná…
Je súčasná „epidémia obezity” – ako tento globálny medicínsky problém pomenovala WHO – v prvom rade dôsledkom toho, ako nezdravo jeme a žijeme?
Životný štýl zohráva veľkú úlohu, ale nie je to jediný faktor. Moderné prostredie je jednoducho „obezitogénne”. Máme ľahko dostupné vysoko kalorické potraviny, veľa sedíme, málo spíme, sme vystavení stresu. To všetko ovplyvňuje metabolizmus aj hormonálnu reguláciu hladu a sýtosti.
Preto je dôležité prestať obezitu moralizovať a začať ju riešiť systematicky.
Vaše pacientky a pacienti vedia – pretože im to výborne komunikujete – že keď nie ste v ordinácii, tak sa niekde vzdelávate. A po návrate v ordinácii opäť zavediete niečo nové. Už ste v komunikácii tak ďaleko, že sa vaše pacientky a pacienti tešia, s čím novým prídete?
Pacienti samozrejme túžia potom, aby som bola každý deň k dispozícii v ambulancii. To ale nie je reálne, neustále vzdelávanie sa je v medicíne nevyhnutnosťou. Pacienti veľmi dobre vnímajú, keď sa lekár snaží posúvať dopredu. Medicína sa vyvíja neuveriteľne rýchlo. To, čo sme sa učili pred dvadsiatimi rokmi, dnes často nestačí.
Preto považujem kontinuálne vzdelávanie za úplne prirodzenú súčasť lekárskej profesie. Aj preto sme na našu ambulanciu 2 lekárky, aby sme boli zastupiteľné a pacienti mali lekára k dispozícii aj vtedy, keď sa jedna z nás vzdeláva, alebo je na dovolenke.
Vašu prácu a poslanie skvele odvádzate „nielen” vo vašej ordinácii vo Veľkom Bieli. Máte excelentný prehľad aj o slovenskom zdravotníckom systéme, boli ste okrem iného aj hlavnou odborníčkou MZ SR pre všeobecné lekárstvo. Aký je podľa vás aktuálne najvážnejší problém slovenského zdravotníctva?
Najväčším problémom je nedostatok zdravotníckych pracovníkov v primárnej zdravotnej starostlivosti a stále priveľa administratívy.
Populácia starne, chronických ochorení pribúda a všeobecných lekárov nepribúda takým tempom, akým by sme potrebovali.
Ak chceme udržať funkčný zdravotný systém, musíme výrazne posilniť primárnu starostlivosť. Skúsenosti krajín s kvalitnou zdravotnou starostlivosťou ukazujú, že základom dobre fungujúceho systému je silná primárna starostlivosť. Tam, kde má všeobecné lekárstvo dobré postavenie a dostatočné kapacity, funguje efektívnejšie aj celé zdravotníctvo.
Každý a každá, kto dosahuje expertné výsledky v akejkoľvek oblasti, sa zákonite skôr či neskôr dostane do levelu odovzdávania svojich skúseností, vzdelávania iných, mentoringu, koučingu… Čo je aktuálne z vášho pohľadu najväčšou výzvou pre vaše študentky a študentov, členky a členov nastupujúcej lekárskej generácie?
Naučiť sa orientovať v obrovskom množstve informácií.
Dnešný lekár už nepotrebuje vedieť všetko naspamäť, ale musí vedieť kriticky myslieť, vyhodnocovať informácie a robiť správne rozhodnutia.
A zároveň si zachovať empatiu a schopnosť komunikovať s pacientom.
Myslíte si, že študentky a študenti medicíny majú dostatočnú motiváciu pokračovať po štúdiu v atestačnom vzdelávaní a praxi na Slovensku? A sú dostatočne motivovaní aj ostať liečiť ľudí v našej krajine?
Mnohí ju majú, ale potrebujú vidieť perspektívu.
Ak budú mať dobré pracovné podmienky, kvalitné vzdelávanie a možnosť profesionálne rásť, veľa z nich sa rozhodne zostať.
Slovensko má veľa talentovaných mladých lekárov.
Vaša odborná činorodosť má aj medzinárodné dimenzie, slovenské lekárky a lekárov zastupujete vo výboroch WONCA – Svetovej organizácie národných vysokých škôl, akadémií a akademických združení všeobecných/rodinných lekárov. Je hlas našich lekárov a lekárok v zahraničí dostatočne počuť?
Možno zatiaľ menej, ako by si zaslúžil. Postupne sa čoraz viac zapájame do medzinárodných odborných spoločností, pracovných skupín a projektov.
Som presvedčená, že aj z našich skúseností môže európska odborná komunita veľa získať. Máme napríklad silnú tradíciu všeobecného lekárstva a veľmi dobré výsledky v niektorých oblastiach prevencie či komunitnej medicíny. Dôležité je, aby sme boli aktívni, spolupracovali a nebáli sa byť viac počuť aj na medzinárodnej úrovni.
Nebudem preháňať, keď si dovolím tvrdiť, že ste aj vizionárka. Ako vidíte primárnu zdravotnú starostlivosť v našej krajine a v Európe dajme tomu o desať rokov?
Bude viac tímová, viac digitalizovaná a zároveň viac orientovaná na prevenciu „ušitú na mieru”.
V ambulanciách budú čoraz častejšie pracovať širšie tímy – okrem lekára napríklad sestry s rozšírenými kompetenciami, nutriční terapeuti, psychológovia či fyzioterapeuti. Takýto tím dokáže riešiť zdravotné problémy komplexnejšie, najmä pri chronických ochoreniach, ktoré dnes tvoria veľkú časť práce v primárnej starostlivosti.
Veľkú úlohu budú zohrávať aj technológie. Digitalizácia, telemedicína alebo inteligentné monitorovanie zdravotných parametrov môžu zjednodušiť mnohé administratívne procesy a umožniť lepšie sledovanie zdravotného stavu pacientov.
Paradoxne práve technológie nám môžu pomôcť vrátiť do medicíny viac ľudskosti. Keď budeme mať menej administratívy, budeme mať viac času na rozhovor, vysvetľovanie a individuálny prístup k pacientovi. A to je v medicíne stále to najdôležitejšie.
Jednou z vašich srdcoviek a zároveň oblastí expertného pôsobenia je aj prevencia. Existuje nejaký funkčný, možno efektívny spôsob, ako motivovať ľudí, ktorí ešte nie sú pacientmi s chronickými ochoreniami, aby dbali viac na prevenciu? Aby sa tými chronickými pacientmi časom nestali?
Myslím si, že neexistuje jeden univerzálny trik, ktorý by fungoval na všetkých. Motivácia k prevencii je vždy kombináciou viacerých faktorov – informovanosti, osobnej skúsenosti, prostredia a často aj dobrého príkladu.
Veľmi dôležité je, aby ľudia rozumeli, prečo má prevencia zmysel. Chronické ochorenia ako vysoký krvný tlak, cukrovka alebo obezita vznikajú často roky bez výrazných príznakov. Keď sa prejavia, býva už časť škôd na zdraví nezvratná. Preventívne prehliadky preto nie sú formalita, ale príležitosť zachytiť problém v štádiu, keď sa dá ešte veľmi dobre ovplyvniť.
Dôležitý je aj spôsob komunikácie. Strašenie väčšinou nefunguje. Oveľa lepšie funguje pozitívna motivácia, teda ukázať ľuďom, že starostlivosť o zdravie nie je obmedzenie, ale investícia do kvality života. Do toho, aby mali viac energie, lepší spánok a mohli robiť veci, ktoré ich bavia.
Veľkú úlohu zohráva aj prostredie. Je jednoduchšie žiť zdravo tam, kde je prirodzené hýbať sa, kde sú dostupné kvalitné potraviny a kde spoločnosť podporuje zdravý životný štýl.
Prevencia preto nie je len úloha jednotlivca, ale aj zdravotného systému, škôl či zamestnávateľov.
Prevenciu preto rada vysvetľujem jednoducho: je to starostlivosť o svoje budúce ja. O to, aby sme o desať či dvadsať rokov mohli žiť čo najzdravší a najkvalitnejší život.
Vidíte ako odborníčka na zmenu životného štýlu nejaký pozitívny trend, ktorý sme my laici zatiaľ nepobadali? Začali sme sa už konečne hýbať správnym smerom a postupne meniť svoje nezdravé návyky a zlozvyky?
Áno, niekoľko pozitívnych posunov vidieť. Možno nie sú vždy veľmi nápadné, ale z dlhodobého pohľadu sú dôležité.
Napríklad vnímam, že sa ľudia viac zaujímajú o svoje zdravie. Viac chodia na preventívne prehliadky. Viac hovoria aj o témach, ktoré boli kedysi tabu – napríklad o duševnom zdraví, strese či vyhorení.
Vidím aj väčší záujem o spánok alebo posilnenie imunity. Ešte pred pár rokmi sa nedostatok spánku považoval takmer za znak výkonnosti. Dnes čoraz viac ľudí chápe, že kvalitný spánok je základ zdravia.
Niekedy koncom minulého storočia som zachytil pomerne radikálny výrok nemenovaného slovenského lekára: „Lekárovi, ktorý ochorie, by mali vziať diplom…“ Toto asi u vás neobstojí – dovolím si vás zacitovať: „Pre lekára nie je nič lepšie, ako ochorieť a na vlastnej koži vyskúšať, ako sa cítia pacienti…“ Ako ste spokojná so svojou všeobecnou lekárkou?
Svoju všeobecnú lekárku som si vybrala na základe odbornosti a jej ľudského prístupu a som s ňou veľmi spokojná. Verím, že aj ona so mnou, pretože čo sa prevencie týka, som naozaj vzorná. A práve gynekologická preventívna prehliadka odhalila u mňa zdravotný problém, kvôli ktorému som pred Vianocami musela podstúpiť operáciu. Práve táto osobná skúsenosť s chorobou ma veľa naučila. Pomohla mi lepšie chápať, ako sa cíti pacient, aké má obavy, neistoty, aký je zraniteľný. Bola to pre mňa veľmi cenná skúsenosť.
Náš rozhovor práve čítajú naše akčné čitateľky a neodpustím si preto akčnú otázku: Do akej miery sa cítite akčnou ženou? Dajme tomu na pomyselnej stupnici od nula = apatický nihilizmus až po 10 = ako to trefne pomenoval Fedor Gál: večne v behu poháňaná vrtuľou niekde tam vzadu.
Asi niekde vysoko na tej stupnici.
Som človek, ktorý má rád nové projekty, nové výzvy a nové nápady. Ale zároveň sa snažím nezabúdať spomaliť a tešiť sa z obyčajných vecí. Netajím sa tým, že mám ADHD, ktoré mi dáva veľa energie, zvedavosti a chuti púšťať sa do nových vecí. Zároveň ma však naučilo vedome pracovať s vlastným tempom, prioritami a oddychom. Aj vďaka tomu sa snažím, aby aktivita nebola len o neustálom behu, ale aj o radosti z toho, čo robím.
Všetkým akčným a inšpiratívnym dámam, s ktorými mám česť hovoriť, pokladám síce iným spôsobom, ale stále rovnakú otázku: Ako dokážete zladiť všetky vaše pracovné aktivity s osobným životom? Aký je váš recept na vyváženie balansu hojdačky „práca verzus ja“ s vychýlením aj k: „verzus my“? Máte to striktne rozdelené, nejako vymedzené, alebo sa vám všetky rôzne polohy a nuansy vášho života prelínajú?
Úprimne povedané, nemám pocit, že by sa môj život dal striktne rozdeliť na pracovný a súkromný. Skôr sa všetky jeho polohy prirodzene prelínajú. Medicína je pre mňa nielen profesia, ale aj poslanie a veľká časť mojej identity. Zároveň si však veľmi uvedomujem, že aby som mohla dobre pomáhať druhým, musím sa starať aj o seba a o vzťahy, ktoré sú pre mňa dôležité.
Veľmi mi pomáha pohyb. Najmä svižná chôdza, ideálne niekde v prírode. Je to pre mňa spôsob, ako minúť prebytočnú energiu, dokážem sa potom lepšie sústrediť. Ale milujem aj sedieť niekde vonku na kávičke a filozofovať so svojím partnerom o živote.
Svoju prácu mám skutočne rada a teší ma, že je veľmi pestrá. Jeden deň som v ambulancii s pacientmi, inokedy prednášam, pripravujem sa na podcast, či tlačovku, alebo sa učím niečo nové. Táto rôznorodosť ma napĺňa a dodáva mi energiu.
Možno práve v tom je môj „recept”. Robiť prácu, ktorá má zmysel, vedome si vytvárať priestor na pohyb, oddych a blízkych ľudí – a nezabúdať sa priebežne zastaviť a uvedomiť si, za čo všetko môžem byť v živote vďačná.
Vďačnosť je každodennou súčasťou môjho života.
Na záver si dovolím položiť tradičnú Míšinu kľúčovú otázku: Čo vám v ostatnom čase urobilo radosť?
Spoločne strávený čas s mojou dcérou, ktorá študuje v zahraničí a prišla na pár dní domov. Spoločné raňajky, rozhovory aj prechádzky, taká tá radosť z jednoduchých vecí. Bola to pre mňa príjemná pripomienka toho, že radosť v živote často nepochádza z veľkých vecí či úspechov, ale práve z týchto malých, každodenných momentov.
MUDr. Jana Bendová, PhD., MPH, MBA
- už 20 rokov vedie úspešnú ordináciu vo Veľkom Bieli
- vyštudovala všeobecné lekárstvo na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
- je atestovaná v odboroch vnútorné lekárstvo, všeobecné lekárstvo a posudkové lekárstvo
- má doktorát z vnútorného lekárstva na Slovenskej zdravotníckej univerzite
- štúdium riadenia vo verejnom zdravotníctve ukončila titulom MPH
- titul MBA (Masters of Business administration) získala na Warsaw Management University
- ovláda anglický, nemecký, ruský a taliansky jazyk
- v rokoch 2018 – 2019 bola hlavnou odborníčkou MZ SR pre všeobecné lekárstvo
- je vedeckou tajomníčkou Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva
- slovenské lekárky a lekárov zastupuje vo výboroch medzinárodnej organizácie WONCA a EUROPREV
- je obezitologička, certifikovaná výživová poradkyňa a odborníčka na prevenciu a zmenu životného štýlu
- je hrdou (hyper) aktívnou matkou dvoch dcér