Dejiny vysokého školstva siahajú do stredoveku. Prvé inštitúcie, ktoré nadväzovali na antické lýceá a akadémie a poskytovali vyšší stupeň vzdelania, vznikali už v 1. tisícročí.
Podľa niektorých historikov je ich označovanie za univerzitu nepresné. Kritériá potrebné k získaniu tohto štatútu spĺňali až školy zakladané v európskych kultúrnych a akademických centrách od 11. storočia.
Bolonská univerzita (Taliansko)
Oficiálne najstaršia nepretržite fungujúca univerzita na svete píše svoju históriu od roku 1088, kedy sa na nej začalo vyučovať. Kráľ a po ňom pápež jej potvrdili štatút univerzity až v nasledujúcom storočí. Tamojšia právnická fakulta sa stala špičkou v oblasti rímskeho aj cirkevného práva. Absolvovali ju študenti z celého kontinentu, medzi nimi budúci pápeži, politici a obchodníci. Štruktúra a forma vzdelávania na Bolonskej univerzite sa stala vzorom pre ďalšie slávne školy v Európe. Universita di Bologna má v súčasnosti viac ako 20 fakúlt, ktoré navštevuje takmer 100 000 študentov. V minulosti z nej vzišlo niekoľko absolventov, ktorých práca ovplyvnila vedu, umenie aj chod katolíckej cirkvi, napríklad Mikuláš Kopernik, Francesco Petrarca či pápež Inocent III.
Oxfordská univerzita (Veľká Británia)
V 11. storočí sa začalo vyučovať aj na novovznikajúcej univerzite v anglickom Oxforde. Oficiálny dátum založenia University of Oxford nie je jasne stanovený, nakoľko štatút univerzity bol potvrdený až v 12. storočí. V historických prameňoch sa ako rok vzniku uvádza 1096. Po nariadení Henricha II., ktorý v roku 1167 zakázal anglickým občanom študovať v Paríži, sa Oxfordská univerzita začala rýchlo rozmáhať. Nárast záujmu o štúdium na nej nezastavil ani odchod časti študentov, ktorí sa po sporoch s miestnymi obyvateľmi na začiatku 13. storočia presťahovali do Cambridge a založili tam novú univerzitu. University of Oxford v priebehu nasledujúcich storočí rozšírila počet fakúlt a postupne sa vypracovala na jednu z najlepších vysokých škôl na svete, čo potvrdzuje aj niekoľkonásobné prvenstvo v rebríčku QS World University Rankings.
Foto: www.pixabay.com – alfcermed
Univerzita v Cambridge (Veľká Británia)
Vznik druhej z dvojice legendárnych britských univerzít sa datuje do roku 1209. University of Cambridge sa postupne stala jednou z najlepších univerzít na svete. V posledných 2 vydaniach rebríčka QS World University Rankings obsadila 2. priečku a skončila vyššie ako jej oxfordský konkurent. Vzdelávaciu inštitúciu v súčasnosti navštevuje takmer 20 000 študentov. V minulosti z nej vzišli veľké mená svetovej vedy ako Isaac Newton, Paul Dirac či Stephen Hawking.
Foto: www.pixabay.com – blizniak
Parížska univerzita (Francúzsko)
Parížska univerzita sa na rozdiel od dvojice britských škôl nedožila súčasnosti. Vznikla v polovici 12. storočia. Pápežskou bulou bola uznaná za univerzitu v 13. storočí. Pôvodne mala 4 fakulty – teologickú, právnickú, lekársku a umeleckú. Do 15. storočia bola považovaná za špičku v oblasti výučby filozofie a cirkevného práva. Po založení ďalších francúzskych univerzít jej renomé slablo. Podobne ako iné vysoké školy, aj Université de Paris doplatila na Veľkú francúzsku revolúciu, po ktorej musela ukončiť činnosť. Za vlády Napoleona sa reorganizovala na akadémiu s 3 fakultami. Štatút univerzity opätovne nadobudla v roku 1896. V dôsledku zákona o vysokých školách bola v roku 1971 rozdelená na 13 samostatných univerzít, ktorých vznik bol definitívnou bodkou za jej činnosťou.
Univerzita v Salamance (Španielsko)
Najstaršia univerzita v španielsky hovoriacej časti sveta vznikla reformou vyššej školy, ktorá pôsobila pod záštitou katedrály v Salamance od roku 1130. Štatút univerzity získala v roku 1218. Jej profesori a študenti v minulosti zohrali významnú úlohu pri formovaní filozofie a teológie. V súčasnej dobe si stále drží štatút najlepšie hodnotenej vysokej školy v Španielsku. Spoločne s Cambridgeskou univerzitou stála za vznikom ALTE (Asociácia jazykových testerov v Európe), ktorá vytvorila systém štandardov pre jazykové skúšky v Európe.
Katedrála v Salamance, Foto: www.pixabay.com – NakNakNak
Po založení prvých univerzít nastal rozkvet vzdelávania. V priebehu 13. a 14. storočia vznikali nové školy v južnej, západnej aj strednej Európe. Dodnes sa vyučuje na univerzitách v talianskej Padove, v portugalskej Coimbre či v španielskom Valladolide. V 14. storočí vznikla prvá univerzita v strednej Európe. Necelých 20 rokov po zriadení Karlovej univerzity v Prahe (1348) pribudli v strednej časti starého kontinentu školy v Krakove, vo Viedni a v Pécsi. Neskôr vznikali školy aj v iných kútoch planéty. Bohatú akademickú tradíciu má arabská časť sveta, kde sa vyššie školy zakladali už na konci 1. tisícročia. Za prvú sa považuje University of al-Qarawiyyin v marockom meste Fez, ktorá však podľa viacerých historikov nespĺňala kritériá klasickej univerzity. Univerzitný štatút oficiálne nadobudla v 20. storočí. K najstarším moslimským školám, ktoré sú mylne označované ako univerzity, patrí aj Al-Mustansiriyya Madrasa v irackom Bagdade. Špecifickým prípadom je Konštantínopolská univerzita zriadená v Konštantínopole v roku 425 na podnet cisára Theodosia II. Ani tá spočiatku nespĺňala univerzitné kritériá. Na školu s najvyšším stupňom vzdelávania bola transformovaná o niekoľko storočí neskôr. S pádom Byzantskej ríše po dobytí Konštantínopolu Osmanmi zanikla.
Foto na titulke: www.pixabay.com – alexxxis