Najvyspelejšie indiánske civilizácie

0
Najvyspelejšie indiánske civilizácie

Písmo, kalendáre, číselná sústava, pokrokové stavby, poľnohospodárske techniky. To je len zlomok toho, čím vybrané indiánske kmene obohatili svet. V kombinácii s bohatými poznatkami o vesmíre, umeleckým nadaním a znalosťami ľudového liečiteľstva to z nich urobilo jedny z najvyspelejších svetových civilizácií svojej doby.

Olmékovia

Vyspelé civilizácie sa v mezoamerickej oblasti formovali už v 2. tisícročí pred n. l. Vzostup indiánskych kultúr na území Strednej Ameriky zahájili Olmékovia, ktorí sú považovaní za otcov ďalších vyspelých civilizácií v predkolumbovskej Amerike. Už v 12. storočí pred n. l. formovali olmécku kultúru, ktorá po sebe zanechala mnohé umelecké diela. Kreslenie zvierat, bohaté zdobenie oltárov na posvätných miestach či modelovanie veľkých sôch zobrazujúcich tváre prispelo k vytvoreniu jedného z prvých ucelených umeleckých štýlov v oblasti Strednej Ameriky. Olmékovia boli aj dobrí architekti schopní budovať mohyly, pyramídy, akvadukty a obydlia splývajúce s prostredím. Nastupujúcim civilizáciám zanechali aj poznatky o pestovaní plodín, pokročilé šamanské praktiky či indiánsku loptovú hru.Foto: www.pixabay.com – mochilazocultural

Mayovia

Mayské kmene sa v Strednej Amerike formovali už pred rozkvetom olméckej civilizácie. Ich kultúra zaznamenala prvý väčší rozmach o niekoľko storočí neskôr. Mayovia sa ako skupina samostatných kmeňov s rovnakým jazykom rozvíjali po viacerých stránkach. Pozorovaním oblohy nadobudli cenné poznatky o kozmických telesách. Astronomické znalosti prepájali s astrológiou, čo im pomohlo vytvoriť slávny Mayský kalendár s niekoľkými astronomickými cyklami. Popri kalendári sformovali aj systém písma. Spísané kódexy im pomáhali s riadením mestských štátov, v ktorých už v 4.-3. storočí pred n. l. budovali stupňovité stavby podobné egyptským pyramídam. Mayovia sa vyznačovali aj remeselnými zručnosťami, využívaním zavlažovacích systémov, ovládaním matematiky a schopnosťou budovať rozsiahle cestné systémy v džungli.Foto: www.pixabay.com – jtyoder

Aztékovia

K vyspelým indiánskym civilizáciám sa radia aj Aztékovia, ktorí na území Mexika vytvorili najväčšiu indiánsku ríšu v Strednej Amerike. Vznikla prepojením 3 mestských štátov, ktoré boli riadené hierarchickým náboženským aj spoločenským systémom. Ten Aztékom pomáhal rozvíjať obchodné zručnosti a poľnohospodárske techniky. V obchodnom styku hrali dôležitú úlohu zdobené remeselnícke produkty z dreva a kameniny. Aztékovia boli známi aj výrobou kvalitnej keramiky bez hrnčiarskeho kruhu. V Aztéckej ríši napredovala aj výstavba technických diel. Pribúdali hrádze, vodné nádrže a vodovody. Prepracované zavlažovacie systémy im umožnili pestovať plodiny aj v suchých oblastiach. V nadväznosti na niektoré prvky z mayskej kultúry využívali ako jedna z mála indiánskych civilizácií písmo a kalendár s prestupným rokom.Foto: www.pixabay.com – Karabo_Spain

Inkovia

Domovom indiánskych skupín bola aj Južná Amerika. Žiadna z nich nerozvinula architektúru, zavlažovacie systémy a výrobu šperkov tak ako Inkovia. Ich paláce a vládne budovy, ktoré boli centrami jednotlivých miest v rozsiahlej Inkskej ríši, pozostávali z detailne opracovaných kamenných blokov. Medzi mestami vybudovali sieť vydláždených ciest a mostov, ktoré viedli cez pralesy a močiare. Znalosti architektúry zužitkovali aj pri stavaní zavlažovacích kanálov, ktoré v suchších oblastiach nahrádzali zrážky. Koexistencia Inkov s prírodou sa prejavila aj vyšľachtením niekoľkých rastlinných druhov a domestifikáciou viacerých zvierat, napríklad lamy a kačice.Machu Picchu, Foto: www.pixabay.com – goldbug

Anasaziovia

Vyspelá civilizácia žila aj na severoamerickom území. Anasaziovia obývali prevažne územia dnešných amerických štátov Colorado, Arizona a Nové Mexiko. V priebehu 1. tisícročia n. l. rozvíjali poľnohospodárstvo a stavebníctvo. V coloradskom národnom parku Mesa Verde po nich ostali príbytky vytesané do útesov a kaňonov. V blízkosti obydlí budovali zavlažovacie systémy, ktoré im pomohli vypestovať viaceré druhy zeleniny a kukurice v suchom prostredí. Vo väčších kmeňových mestečkách pre desiatky až stovky obyvateľov stavali aj paláce, ktoré slúžili najmä na obradné účely. Anasaziovia obohatili predkolumbovskú americkú kultúru aj kreatívnymi hrnčiarskymi výrobkami. Podobne ako Olmékovia alebo Mayovia, aj oni zmizli z mapy bez presne známej príčiny.

Foto na titulke: www.pixabay.com – evastupica

Rigoberta Menchú – laureátka Nobelovej ceny bojovala za ľudské práva indiánskej menšiny a mier v Guatemale

žiadne príspevky na zobrazenie