Vyše 100 krajín, takmer 300 tancov. Viac ako polovica štátov sveta má svoj národný tanec, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou ich kultúrnej identity.
Vo vybraných krajinách sa o tento titul podelili viaceré štýly. Niektoré z nich prekonali hranice a stali sa národným tancom na viacerých miestach naraz.
Haka (Nový Zéland)
Pôvodom maorský tanec sa v minulosti preslávil ako tradičný bojový rituál. Dupanie, výrazná gestikulácia a hromadné pokriky Maorom dodávali odvahu a povzbudzovali ich k víťazstvu. Na konci 19. storočia sa dostal na štadióny, kde ho novozélandskí hráči rugby dodnes predvádzajú pred zápasmi. Jedinečnosť, originálne pohyby a historický charakter urobili z haka národný tanec a jeden zo symbolov novozélandskej kultúry.
Foto: www.pixabay.com – Nydegger
Bush dance (Austrália)
Austrálsky národný tanec odkazuje na kolonizačnú minulosť kontinentu. Bush dance kombinuje prvky folku, írskeho stepu a britských ľudových tancov, ktoré sa dostali do Austrálie pri jej osídľovaní Európanmi v priebehu 18.–19. storočia. Má rôzne formy od tancovania v pároch po skupinové tance v kruhu. Spočiatku sa tancoval bez tradičného oblečenia, neskôr sa stali hitom dobové kostýmy a country oblečenie.
Yangge (Čína)
Čínski farmári pracujúci na ryžových poliach na severe Číny si spríjemňovali tvrdú robotu jednoduchými tanečnými pohybmi. Postupne sa z nich vyvinul štýl tancovaný do rytmu miestnej ľudovej hudby. Spočiatku sa tancoval pri vidieckych slávnostiach organizovaných na oslavu farmárov, neskôr sa dostal do miest, kde ho aj v súčasnosti vídať na rôznych ľudových festivaloch. Tanečníci sa obliekajú do farebných vidieckych kostýmov a v sprievode ľudovej hudby predvádzajú to najkrajšie zo starého tanečného umenia.
Kathakali (India)
Etnická a národnostná rozmanitosť radí Indiu medzi krajiny, kde je národných tancov viac. Každý z nich vyzdvihuje jedinečnosť kultúry daného regiónu a jeho zvykov. V štáte Kérala na juhu Indie sa už niekoľko storočí tancuje kathakali. Tanečný smer vyniká vizážou a špecifickými kostýmami, ktoré zobrazujú mýtické výjavy zo starých hinduistických príbehov. Súčasná podoba kathakali sa sformovala v 16. storočí, no do tanečných kreácií boli zahrnuté prvky starovekej indickej kultúry, napríklad pohyby z najstarších bojových umení. Tanec sa spočiatku praktikoval pri divadelných vystúpeniach na panovníckych dvoroch, neskôr sa rozšíril na verejné slávnosti a festivaly.
Foto: www.pixabay.com – ashikask
Isicathulo (Juhoafrická republika)
Pestré etnické zloženie vnieslo rozmanitosť aj do juhoafrických tancov. K tradičným štýlom patrí isicathulo, v Európe známy ako gumboot dance. Jeho priekopníkmi sú čierni baníci, ktorí mali v čase nadvlády bielych prisťahovalcov pri práci zakázané komunikovať. Aby neporušili zákaz, dorozumievali sa dupaním gumenými čižmami, v ktorých sa isicathulo tancuje dodnes. Zachované ostali aj maľované vzory a zvončeky, ktoré si baníci pripínali na čižmy pre lepšiu počuteľnosť v hlučných baniach. Niektoré tanečné kroky vznikli ako paródia na chôdzu bielych strážnikov. Iné sa podobajú stepu, ktorý je v Írsku národným tancom.
Raqs sharqi (Egypt)
Egyptský brušný tanec nemá dlhoročnú tradíciu. Sformoval sa v prvej polovici 20. storočia. Napriek náročným podmienkam sa vyvinul v národný tanec, ktorý je dnes prezentovaný na najväčších kultúrnych podujatiach. Prvé tanečnice museli bojovať so zákazom tanca s odhaleným bruchom. Niektoré kluby však využívali výnimku a umožnili štýlu raqs sharqi rozvíjať sa. V tanci sa neskôr začali uplatňovať prvky baletu tancované do klasickej hudby, čo mu dodalo umeleckú formu a otvorilo brány na veľké pódiá so symfonickým orchestrom.
Flamenco
Temperamentní Španieli milujú hudbu a tanec. Tamojší umelci vymysleli niekoľko štýlov, ktoré ovládli domáce aj zahraničné parkety. Jedným zo španielskych národných tancov je flamenco, ktoré ťaží z folklórnych zvykov tradovaných na juhu krajiny. Rozvoju tanca výrazne pomohli španielski Rómovia, ktorí do krokov zahrnuli pohyby z tradičných rómskych tancov. Za domov tohto štýlu sa považuje Andalúzia, kde sa pravidelne konajú flamenco festivaly s tanečnicami v typických červených šatách tancujúcich do živej hudby sprevádzanej zvukom klasickej tamburíny.
Foto: www.pixabay.com – Olga_Fil
Pericón (Čile, Uruguaj, Argentína)
Z folklórnych zvykov obohatených o prvky contradanzy čerpá aj pericón. Populárny latinskoamerický tanec prekročil hranice a udomácnil sa vo viacerých štátoch Južnej Ameriky. Za národný ho vyhlásili v Čile, v Uruguaji aj v Argentíne. Choreografia je vo všetkých 3 štátoch takmer rovnaká. Odlišné sú kostýmy, ktoré sa prispôsobujú miestnym ľudovým zvykom.
Rumba (Kuba)
Láska, neha, romantika. Rumba patrí medzi najkrajšie tance evokujúce vášeň a citové puto medzi partnermi. Tanečný štýl má v súčasnosti niekoľko verzií. Pôvodný kubánsky tanec, známy tiež ako mambo bolero, sa tancuje podobne ako cha-cha. Známy je pomalým tempom hudby, ktoré dodáva pohybom šarm a romancu. Kubánska aj americká rumba sa v 20. storočí dostala do Európy, kde sa stala bežnou súčasťou tanečných súťaží.
Tanec s prívlastkom národný nemá každá krajina. Z tých, ktoré doposiaľ nevyhlásili žiadny tanečný štýl za národný, sú najväčšie USA a Kanada. Jednotlivé federálne štáty v USA však označili vybrané tance za symboly svojho štátu. Vo väčšine z nich má takýto štatút square dance. V Kalifornii sa bežne tancuje west coast swing, v Kentucky clogging a k havajskej kultúre patrí hula. Svoje tance majú aj Kanaďania. K najrozšírenejším patrí kanadský stepdance spájajúci prvky írskych a francúzskych tancov, ktoré sa do Kanady dostali pri jej osídľovaní. Do zoznamu tradičných zámorských štýlov patria aj indiánske tribal tance, ktoré vyzdvihujú kultúrne dedičstvo pôvodných obyvateľov.
Foto na titulke: www.pixabay.com – ManuCarrillo