Vypočula som si jednu anketu, ktorá ma, jemne povedané, zaskočila. Otázka bola jednoduchá: Keby si mal muž zoradiť tri ženy vo svojom živote – mamu, dcéru a manželku – ktorá by bola na prvom, druhom a treťom mieste?
Odpoveď, ktorá zaznela najčastejšie, bola pre mňa fackou. Na treťom mieste skončila manželka.
Dôvod? Je vraj nahraditeľná.
Pozerám na to slovo aj teraz…
…a čítam ho znovu a znovu: nahraditeľná.
Nie, nechcem súťažiť s mamou, ani spochybňovať lásku rodiča k dieťaťu. Zabolelo ma niečo celkom iné. To jediné slovo akoby zmazalo všetko, čo si s partnerom dvaja ľudia budujú. Roky spoločného života, kompromisy, odpustenia, deň po dni, rozhodnutie zostať aj vtedy, keď to nie je jednoduché.
Najprv som však cítila niečo, čo by som skoro nazvala hrdosťou. Som matka. Moje dieťa by ma – aspoň podľa tejto ankety – postavilo niekam vysoko, možno na prvé miesto. A to je krásny pocit. Vedieť, že som pre niekoho práve naopak nenahraditeľná, že som mu dala niečo, čo sa nedá nahradiť ničím a nikým iným. O tomto vzťahu ale nechcem polemizovať. Vzťah rodiča a dieťaťa je jedinečný. Nedá sa porovnávať so žiadnym iným.
Lenže potom som sa prestala pozerať na seba ako na matku a začala som sa pozerať na seba ako na manželku.
Ak som pre svoje dieťa nenahraditeľná, čo to znamená pre môjho manžela? Ak by aj on odpovedal rovnako ako muži v ankete, znamenalo by to, že žena, s ktorou sa rozhodol zostarnúť, je až tretia. Že je tou, ktorú možno nahradiť. A práve tomu nerozumiem.
Manželku nám predsa nikto nepridelí. Nie je to vzťah, do ktorého sa narodíme. Je to žena, ktorú si vyberieme. Dobrovoľne. Z miliónov iných ľudí si povieme: s tebou chcem prežiť svoj život. Práve preto ma zaráža predstava, že tento vzťah môže byť vnímaný ako menej dôležitý než tie, ktoré sme dostali do vienka.
No možno je chyba už v samotnej otázke. Asi sa nedá zoradiť mama, dcéra a manželka na jednu pomyselnú stupnicu. Každá z týchto žien predstavuje inú lásku, inú úlohu či puto. Život predsa nie je rebríček.
A predsa…
Keď som počúvala odpovede, neprestávala som myslieť na tie ženy, ktoré ich možno počujú tiež. Ako sa asi cíti manželka, keď sa dozvie, že je tretia? Že je tou jedinou z troch, pri ktorej niekto bez zaváhania povie: tá sa dá nahradiť.
Zrejme muži v ankete nerozmýšľali. Odpovedali spontánne. Alebo vôbec netušili, akú váhu môže mať jedno jediné slovo. Ale slová váhu majú. A ja som sa pri tomto jednom zastavila. No nie preto, aby som súdila cudzích mužov. Skôr preto, že ma prinútilo položiť si otázku, ktorú by si mal občas položiť každý z nás. Nie aké miesto máme v nejakej ankete. Ale… Aké miesto máme v živote človeka, ktorého sme si vybrali?
Nechcem byť prvá za každú cenu. Nechcem súperiť s manželovou mamou ani s deťmi. Chcem len vedieť, že v našom vzťahu nie som niekým, koho možno jednoducho nahradiť. A ak raz príde deň, keď budem musieť túto otázku položiť nahlas manželovi – nie ankete – dúfam, že odpoveď nebude o poradí. Bude o tom, že som preňho jednoducho nenahraditeľná.
Posledná prázdninová TOP 5
Tak to zase uletelo, že? Aj ten čas nás vie neúprosne postaviť pred rôzne situácie. Našťastie, s nami nerobí anketu. Asi vie prečo… Ale vy čas na chvíľku zastavte a pri dobrej rannej káve si prečítajte, čo sme si pre vás pripravili minulý týždeň. Aby ste nezmeškali niečo, čo ste určite zmeškať nemali.
Oblek alebo smart casual? Pracovné pohovory už nemajú jasný drees code
Varšava ako európsky New York? Ižite si kúsok Ameriky bez letu cez Atlantik
Jedlo nie je výkon: Kuchynské DOBROdružstvá otvárajú cestu k vedomému stravovaniu
Dobrý nápad nestačí: Simona Held Veselá o tom, prečo vedecké sny zostávajú zavreté v šuflíku
Školské pomôcky tlačia rodičov do dlhov: Niektorí kvôli nim dokonca hazardujú
Želám vám krásny pondelok aj s pocitom nenahraditeľnosti,
s láskou Veronika