Horúčavy lákajú k vode každého – no práve spôsob, akým do nej vstúpite, môže rozhodnúť o tom, či si kúpanie užijete, alebo sa pobyt pri vode skončí drámou.
Lekári aj záchranári sa zhodujú: najnebezpečnejšia nie je samotná voda, ale prudký prechod z rozhorúčenia do chladu.
Prečo je rýchly vstup do vody taký rizikový
Keď je telu horúco, cievy sa rozširujú, aby organizmu pomohli ochladiť sa. Ak v tomto stave náhle skočíte do studenej vody, cievy sa bleskovo stiahnu, prudko stúpne pulz aj tlak krvi a organizmus môže zareagovať kolapsom. U citlivejších ľudí alebo pri srdcovo-cievnych ochoreniach môže dôjsť dokonca k infarktu alebo vážnej poruche srdcového rytmu.
Podľa záchranárov náhla zmena teploty spustí aj reflex hlbokého nádychu – a ak sa to stane priamo vo vode, hrozí vdýchnutie vody a v krajnom prípade utopenie. Rovnako môže prísť závrat alebo strata orientácie, ktoré situáciu vo vode ešte zhoršia.
Riziko stúpa najmä po dlhšom pobyte na slnku, po fyzickej námahe, po alkohole, pri vysokom krvnom tlaku či srdcových ochoreniach, a tiež u ľudí, ktorí nie sú zvyknutí na chlad.
Netýka sa to len starších ľudí – obeťami teplotného šoku sa pravidelne stávajú aj mladí a zdanlivo fit jedinci.
Ako do vody vstupovať bezpečne
- Postupne, nie naraz. Najprv si ochlaďte nohy, ruky, tvár a zátylok, až potom vstúpte celým telom.
- Nikdy neskáčte do vody rozhorúčení. Dajte telu pár minút na vychladnutie mimo priameho slnka.
- Vynechajte alkohol. Pred kúpaním aj počas neho výrazne zvyšuje riziko.
- Nekúpte sa osamote, najmä v prírodných vodách – v prípade problému rozhoduje prítomnosť iných ľudí o rýchlosti pomoci.
- Pri termálnych a relaxačných bazénoch s teplotou nad 36 °C zostaňte vo vode maximálne 15 – 20 minút, potom si doprajte prestávku, ochladenie a doplňte tekutiny.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Čo robiť, ak niekomu vo vode alebo pri nej príde nevoľno
Ak sa po vstupe do vody objaví búšenie srdca, tlak na hrudi, závrat, dýchavičnosť alebo pocit na odpadnutie, treba okamžite vyjsť z vody a vyhľadať pomoc. Pri podozrení na prehriatie sa telo chladí vlažnou, nikdy nie ľadovou vodou – na tvári, krku či končatinách – pretože prudké ochladenie by mohlo byť pre organizmus ďalším šokom. Tekutiny sa podávajú len vtedy, ak je postihnutý pri vedomí a dokáže bezpečne prehĺtať. Ak je človek zmätený, má poruchu vedomia, problémy s dýchaním alebo bolesť na hrudi, treba okamžite volať tiesňovú linku 155.
Slovensko eviduje v priemere okolo 120 utopení ročne – a práve počas tropických dní v sezóne toto číslo prudko rastie. Pár sekúnd navyše pri vstupe do vody sa tak môže vyplatiť viac, než by sa na prvý pohľad zdalo.