AI nám mala uľahčiť prácu. Pomáhať písať, prekladať, analyzovať dáta, pripravovať prezentácie či hľadať informácie. Napriek tomu môže prinášať aj nový druh stresu.
A nie je to o tom, že by sme s ňou nevedeli pracovať. Problém je skôr v tom, že zrazu nevieme, čo všetko by sme s ňou mali robiť, ako rýchlo a či náhodou nezaostávame.
Odrazu nestačí svoju prácu stíhať
Ešte pred pár rokmi bolo prirodzené, že určitá úloha trvá určitý čas. Napísať text, vymyslieť prezentáciu, spracovať podklady či odpovedať na e-maily jednoducho chvíľu trvalo. AI tento čas skracuje. A to je trošku problém.
Ak dokážeme niečo urobiť za hodinu namiesto troch, začneme sa pýtať, čo máme urobiť s ušetrenými dvoma hodinami. V niektorých firmách to nemusí znamenať viac voľna, ale jednoducho viac práce. Technológia tak môže zvyšovať očakávania namiesto toho, aby znižovala záťaž.
Stres z toho, že AI používajú všetci okolo nás
Ďalším novým stresorom môže byť pocit, že ostatní už AI dávno používajú, a my zaostávame. Kolegyňa si nechá pripraviť prvý návrh prezentácie. Kolega si pomocou AI analyzuje dáta. Niekto iný má za popoludnie hotový text, ktorý by nám kedysi zabral celý večer.
A zrazu sa neporovnávame iba s ľuďmi. Porovnávame sa s ľuďmi, ktorí majú k dispozícii úplne inú pracovnú rýchlosť. Vzniká tak technologický FOMO – obava, že ak sa AI nenaučíme používať dostatočne rýchlo, prídeme o krok, príležitosť alebo dokonca o prácu.
A čo ak ju používam príliš málo?
S tým súvisí ďalšia otázka: Koľko AI je vlastne dosť? Musím ju používať každý deň? Mám si cez ňu kontrolovať každý text? Je neefektívne písať niečo sama, keď to dokáže chatbot za pár sekúnd?
A tak technológia, ktorá má šetriť čas, vytvárať novú mentálnu záťaž.
Keď AI zrýchli prácu, zrýchli sa aj očakávanie
Najväčším problémom však asi nebude samotná AI, ale spôsob, akým ju začneme používať na pracoviskách. Ak zamestnávateľ zistí, že AI umožňuje zamestnancovi zvládnuť za deň dvojnásobné množstvo úloh, môže vzniknúť tlak, aby ich dvojnásobné množstvo aj zvládal.
Pri AI navyše pribúda ďalší druh zodpovednosti. Ľudia už nemusia byť tí, ktorí všetko vytvorili od začiatku. Musia však vedieť posúdiť, či je výsledok správny, pretože AI bez hanby napíše niečo nesprávne. Môže si vymyslieť zdroj, zle interpretovať čísla alebo prehliadnuť dôležitý kontext.
Takže asi bude niečo pravdy na tom, že AI nám prácu zrýchľuje, ale zároveň musíme kontrolovať, či ju urobila správne. Čím viac sa na ňu spoliehame, tým dôležitejšie je vedieť, kedy jej neveriť.
Všetci to robia cez AI. Mala by som tiež?
Iným stresom môže byť aj morálna neistota. Je v poriadku použiť AI na napísanie pracovného e-mailu? Na článok, prezentáciu, životopis? Na odpoveď klientovi?
Pravidlá nie sú všade rovnaké. Jedna firma AI aktívne podporuje, iná ju obmedzuje a ďalšia od zamestnancov očakáva, že ju budú používať. Hocikto z nás tak môže byť pod tlakom nielen AI používať, ale aj rozhodovať, ako ju používať správne.
Pre mnohých zamestnancov je AI naozaj strašiakom. Boja sa, že sa od nich bude očakávať, že budú rýchlejší, produktívnejší, dostupnejší a neustále technologicky pripravení. Dokážeme teda technológiu používať tak, aby nám zobrala časť práce a nie časť pokoja?