Slovenská astrobiologička Michaela Musilová sa má stať členkou medzinárodnej posádky pripravovanej komerčnej vesmírnej misie ECM1. Bude aj vedúcou jej vedeckého programu. Počas krátkeho letu (zhruba 1,5 hodiny) chce testovať technológie a venovať sa vedeckým experimentom. Tie však ešte musia prejsť odborným, technickým a certifikačným posúdením.
Vesmír nie je pre Michaelu Musilovú iba vzdialeným miestom, o ktorom čítame v knihách alebo sledujeme dokumenty. Slovenská astrobiologička a popularizátorka vedy sa roky venuje výskumu života v extrémnych podmienkach a možnostiam budúceho života mimo Zeme. Teraz sa pred ňou otvára príležitosť, ktorá by jej umožnila zažiť vesmírny let na vlastnej koži.
Musilová má byť súčasťou pripravovanej misie ECM1, súkromne financovaného projektu s európskou posádkou. Let má zabezpečiť spoločnosť Virgin Galactic a štart misie má byť v Spaceport America v Novom Mexiku. Iniciátorom a lídrom projektu je český televízny producent René Šír. V posádke sú okrem neho Musilová a dvaja poľskí členovia. Ďalší člen z Nemecka má byť predstavený neskôr.
Michaela Musilová bude vedúcou vedeckého programu ECM1. Podieľať sa bude na príprave experimentov, ktoré by mali byť počas misie realizované. „Dr. Musilová do ECM1 prináša skúsenosti z vedeckého prostredia a práve preto je pre našu posádku veľmi dôležitá,” hovorí zakladateľ a líder ECM1 René Šír.
Krátky let, ktorý môže otvoriť priestor pre vedu
Suborbitálny let sa od letu na obežnú dráhu Zeme líši tým, že kozmická loď Zem neoblieta. Dostane sa do veľkej výšky, na krátky čas umožní stav beztiaže a následne sa vráti späť. Podľa Musilovej má celý let trvať približne hodinu a pol, z toho niekoľko minút v stave beztiaže. A práve tieto minúty môžu byť zaujímavé aj pre vedcov a vývojárov technológií. Musilová chce let využiť na výskum a testovanie technológií, ktoré by sa mohli uplatniť v ďalšom vesmírnom výskume.
Experimenty by sa mali pripravovať v spolupráci s inštitúciami v USA a v Európe vrátane Slovenska. Jednotlivé návrhy však ešte prechádzajú odborným, technickým a certifikačným posudzovaním. Organizátori ich chcú zverejniť postupne, až keď budú potvrdené. Zatiaľ preto nie je možné hovoriť o definitívnom zozname experimentov ani o ich výsledkoch.
Od simulovaných misií na Mars k skutočnému letu
Michaela Musilová sa venuje astrobiológii, vednému odboru, ktorý skúma možnosti vzniku a existencie života vo vesmíre. Počas svojej kariéry zbierala skúsenosti na výskumných pracoviskách a observatóriách a spolupracovala aj na projektoch súvisiacich s vesmírnym výskumom. Astronautkou sa snaží stať už od ôsmich rokov. Ako 21-ročná prvýkrát pracovala pre NASA ako astrobiologička. Tento rok pomohla priniesť simulovanú misiu na Mars na stanicu Kozmický Región na Slovensku.
Ako veliteľka viedla 40 simulovaných misií na Mesiac a Mars, čo je najviac na svete. Medzi nimi bola aj misia pod vodou. Pri takýchto expedíciách posádky na Zemi napodobňujú vybrané podmienky budúcich vesmírnych ciest a skúmajú, ako ľudia zvládajú izoláciu, obmedzené zdroje či náročné prostredie.
Skutočný suborbitálny let by bol odlišnou skúsenosťou. Zároveň by mohol vytvoriť príležitosť na praktické testovanie vybraných vedeckých a technologických návrhov v podmienkach, ktoré sa na Zemi dajú napodobniť len obmedzene. Podľa Musilovej by bola prvou slovenskou astronautkou, ktorá by takto letela do vesmíru, a zároveň prvou vedkyňou zo Slovenska.
Európska posádka s odkazom na históriu
Misia ECM1 symbolicky nadväzuje aj na históriu stredoeurópskych vesmírnych letov. V roku 1978 sa Vladimír Remek stal prvým československým občanom vo vesmíre. Československo sa tak zaradilo po Sovietskom zväze a Spojených štátoch medzi krajiny, ktorých občania sa dostali do vesmíru. V tom istom roku nasledovali lety poľského kozmonauta Mirosława Hermaszewského a občana vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky Sigmunda Jähna.
ECM1 na túto históriu nadväzuje po takmer 50 rokoch v inom období a za odlišných podmienok. Tentoraz ide o súkromne financovanú komerčnú misiu, ktorej ambíciou je spojiť európsku posádku s vedeckými a technologickými aktivitami.
Od začiatku projektu vzniká aj celovečerný film 50 mil nad mořem. Sleduje celú cestu ECM1 – od prvého nápadu cez zostavovanie medzinárodnej posádky, rokovania s partnermi, neúspechy a pochybnosti až po prípravu a samotnú misiu. Réžiu má na starosti Vojtěch Petřina, produkcie sa ujal Jan Dundr.
Kedy sa poletí a čo bude rozhodovať?
Do vesmíru by mohla posádka letieť potenciálne už budúci rok. Presný dátum bude závisieť od konečného letového programu dopravcu.
Na uskutočnenie projektu bude potrebné zabezpečiť financovanie. Okrem toho bude potrebné dokončiť prípravu posádky, splniť technické a bezpečnostné požiadavky a rozhodnúť, ktoré vedecké experimenty sa do letu napokon dostanú.
Ak sa misia uskutoční podľa plánu, pre Michaelu Musilovú môže znamenať významnú osobnú aj profesionálnu skúsenosť. Jej vedecký prínos však nebude závisieť iba od samotného letu, ale najmä od toho, aké experimenty sa podarí uskutočniť a čo prinesú.
Pre slovenskú vedkyňu je to príležitosť priblížiť verejnosti svet astrobiológie a ukázať, že výskum vesmíru nie je len o raketách a vzdialených planétach. Je aj o otázkach, ktoré sa začínajú na Zemi – o živote, technológiách a hraniciach ľudského poznania.
Prečítajte si aj
Slovenská vedkyňa strávila rok a pol v konžskom pralese a napísala knihu
Vedkyňa Sofia Trommlerová: U nás o sebe ani ženy nechcú povedať, že sú feministky
Vedkyňa Lenka Belicová: Vysoko kvalifikované ženy sa nedostávajú na vyššie pozície
Zdroj: TS/Dr. Michaela Musilová