Urážlivé správy, zosmiešňujúce fotografie, ponižujúce komentáre či vyhrážky v súkromných správach. Kyberšikanovanie môže mať mnoho podôb a jeho následky sa nekončia vypnutím telefónu. Ak sa dieťa stane terčom útokov v online priestore, potrebuje predovšetkým vedieť, že na to nie je samo.
Čo môže urobiť, ako mu pomôžu spolužiaci a kedy by mali zasiahnuť dospelí?
Internet a sociálne siete sú prirodzenou súčasťou života dnešných detí a mladých ľudí. Prinášajú im možnosti komunikácie, zábavy aj vzdelávania, zároveň však vytvárajú priestor na správanie, ktoré môže druhému vážne ublížiť. Kyberšikanovanie je obzvlášť nepríjemné tým, že sa môže odohrávať prakticky kedykoľvek a kdekoľvek. Dieťa sa tak nemusí cítiť bezpečne ani doma, kde by malo mať priestor na oddych.
Nejde však iba o nepríjemnú poznámku pod fotografiou alebo jednorazovú hádku v skupinovom čete. Kyberšikanovanie môže zahŕňať opakované ponižovanie, zastrašovanie, obťažovanie, zverejňovanie citlivých informácií či fotografií bez súhlasu alebo zámerné vylučovanie zo skupinových konverzácií. Obsah sa navyše môže veľmi rýchlo šíriť a dostať k veľkému množstvu ľudí.
Čo robiť, keď dieťa zažíva kyberšikanovanie?
Prvým krokom je nezľaknúť sa a nepokúšať sa útočníkovi za každú cenu odpovedať. Niekoľko praktických zásad môže pomôcť zastaviť ďalšie ubližovanie a zároveň uchovať informácie potrebné na riešenie situácie.
1. Na urážky a vyhrážky neodpovedajte
Odpovedanie na provokácie môže viesť k ďalším útokom a vyostreniu situácie. Dieťa nemusí nič vysvetľovať ani sa obhajovať pred človekom, ktorý mu zámerne ubližuje. Dôležité je, aby vedelo, že za nevhodné správanie druhých nenesie zodpovednosť.
2. Uchovajte si dôkazy
Skôr ako nevhodné správy či profil zmiznú, urobte snímky obrazovky. Uložte si aj odkazy na príspevky, názov alebo meno účtu, dátum a čas, keď k útoku došlo. Dôkazy môžu byť dôležité pri nahlasovaní obsahu platforme aj pri riešení situácie so školou alebo ďalšími inštitúciami.
3. Obsah nahláste a útočníka zablokujte
Sociálne siete a komunikačné platformy ponúkajú možnosť nahlásiť nevhodný obsah či správanie používateľa. Po uchovaní dôkazov je vhodné účet, z ktorého prichádzajú útoky, zablokovať. Ak ide o závažné vyhrážky, vydieranie alebo zdieľanie intímnych fotografií, situáciu treba bezodkladne riešiť aj s dôveryhodným dospelým a podľa okolností s políciou.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Kyberšikanovanie sa netýka iba obete. Dôležitú úlohu majú aj svedkovia
Pri online útokoch často nie je problémom iba človek, ktorý obsah vytvoril alebo zverejnil. Rovnako dôležité je, ako sa zachovajú ostatní. Práve spolužiaci a kamaráti môžu výrazne ovplyvniť, či sa ponižovanie bude ďalej šíriť, alebo sa ho podarí zastaviť.
Ak ste svedkom kyberšikanovania, nemusíte sa púšťať do konfliktu s útočníkom. Pomôcť môžete aj niekoľkými jednoduchými krokmi:
- Nešírte škodlivý obsah. Fotografie, videá ani urážlivé správy neposielajte ďalej, nezdieľajte ich a nelajkujte. Aj zdanlivo nevinné preposlanie môže zvýšiť dosah útoku.
- Podporte človeka, ktorému sa ubližuje. Napíšte mu súkromnú správu, dajte mu najavo, že v tom nie je sám, a povzbuďte ho, aby sa obrátil na niekoho, komu dôveruje.
- Upozornite dospelého. Ak sa situácia odohráva medzi spolužiakmi, obráťte sa na učiteľa, školského psychológa, člena školského podporného tímu alebo inú dôveryhodnú osobu.
Niekedy môže byť práve obyčajná podporná správa dôležitejšia, než si jej autor uvedomuje. Dieťa, ktoré zažíva ponižovanie, totiž môže nadobudnúť pocit, že všetci stoja na strane útočníka. Nemusí to tak byť.
Čo môže urobiť rodič a kedy má zasiahnuť škola?
Ak sa dieťa zdôverí rodičovi s tým, že mu niekto ubližuje na internete, najdôležitejšie je vypočuť ho bez obviňovania a zľahčovania. Vety ako „Prečo si si ho zablokoval až teraz?” alebo „Veď si ho nemal provokovať!” môžu spôsobiť, že sa dieťa nabudúce radšej nezdôverí.
Namiesto hľadania chyby je potrebné dať mu najavo, že mu veríte, jeho skúsenosť beriete vážne a spoločne nájdete riešenie. Pomôžte mu uchovať dôkazy, nahlásiť obsah a podľa okolností kontaktujte školu.
Ak sú do kyberšikanovania zapojení spolužiaci, škola by nemala zostať bokom len preto, že sa útoky odohrávajú mimo jej budovy alebo vyučovania. Smernica Ministerstva školstva SR č. 1/2025 upravuje prevenciu a riešenie šikanovania vrátane kyberšikanovania. Škola má oznámenie preveriť, zabezpečiť ochranu dieťaťa a prijať primerané opatrenia. Pri riešení môže spolupracovať so školským psychológom, školským podporným tímom či centrom poradenstva a prevencie.
Dôležité je tiež sledovať, ako sa dieťa cíti. Uzatváranie sa do seba, úzkosť, problémy so spánkom, nechuť chodiť do školy alebo náhla zmena správania môžu byť signálom, že prežíva niečo náročné. Ak útoky zanechávajú výrazné psychické následky, je vhodné vyhľadať aj odbornú pomoc.
Dieťa potrebuje vedieť, že sa má na koho obrátiť
Prevencia kyberšikanovania sa nezačína až vtedy, keď sa objaví prvý problém. Dôležité je budovať s deťmi dôverný vzťah, rozprávať sa s nimi o ich online živote a zaujímať sa o to, s kým komunikujú a ako sa v digitálnom prostredí cítia.
Rovnako dôležité je vysvetľovať im, že za každým profilom je skutočný človek a že správanie na internete má svoje dôsledky. To, čo by sme si nedovolili povedať niekomu do očí, by sme nemali písať ani v anonymite obrazovky.
Ak dieťa zažíva kyberšikanovanie, najhoršie je, keď má pocit, že musí situáciu zvládnuť samo. Potrebuje dospelých, ktorí ho vypočujú, ochránia a pomôžu mu nájsť riešenie. A potrebuje aj spolužiakov, ktorí pochopia, že mlčanie, lajkovanie či preposielanie ponižujúceho obsahu môžu byť súčasťou problému.