„Slováci a Slovenky majú veľké ciele a sny, a keďže dnes majú viac možností, idú za nimi. Skúšajú nové výzvy a hľadajú príležitosti, ktoré by doma možno nemali,” hovorí Oli Džupinková, autorka knihy Uspeli vo svete, doma ich nepoznáme.
Vo svojej knihe zmapovala životy 170 úspešných Slovákov a Sloveniek. V rozhovore nám prezradila:
- podľa čoho vyberala príbehy do knihy,
- čo bola najťažšia časť tvorby,
- akým výzvam čelia Slováci v zahraničí a ako šíria povedomie o Slovensku,
- aké bolo nakrúcanie klipu so Celeste Buckingham.
Čo ťa inšpirovalo k napísaniu knihy Uspeli vo svete, doma ich nepoznáme? Má súvislosť s tvojou reláciou v rádiu?
K napísaniu knihy Uspeli vo svete, doma ich nepoznáme ma inšpirovala moja práca v Rádiu Expres, kde som 10 rokov pripravovala reláciu o Slovákoch a Slovenkách žijúcich v zahraničí. Počas tohto obdobia som spravila viac ako 300 rozhovorov. Keď som si neskôr dopriala sabatikal a začala viac cestovať, mnohých z nich som osobne navštívila priamo v krajinách, kde žijú a pracujú. Tento projekt bol pre mňa veľmi osobný a inšpiratívny, a postupne som si uvedomila, že by som chcela týchto 10 rokov osláviť a uzavrieť ich vydaním knihy. Chcela som zdokumentovať ich príbehy a inšpirovať ostatných, pretože ich úspechy často zostávajú doma neznáme, aj keď sú v zahraničí mimoriadne úspešní.
Ako si vyberala príbehy, ktoré si zaradila do knihy? Aké si mala kritériá pri výbere jednotlivých osôb, ktorých príbehy sú v knihe?
Príbehy som vyberala podľa tém, ktoré som sa rozhodla spracovať v súvislosti s príbehmi Slovákov a Sloveniek v zahraničí. Počas rokov som si robila vlastnú evidenciu všetkých rozhovorov – mala som zoznam krajín, tém a sledovala som príbehy aj naďalej. Keď som si pred rokom zadefinovala hlavné témy knihy, postupne som prechádzala celý svoj archív a vyberala príbehy, ktoré do týchto tém zapadajú.
Kniha sa začína príbehmi ľudí, ktorí odišli do zahraničia pred rokom 1989. Pokračuje kapitolami, ktoré sú zamerané na oblasti ako veda a výskum, zdravotníctvo, technológie, vzdelávanie, biznis a financie, právo, marketing, šport, cestovanie, komunity, fotografia, dizajn, umenie, móda, hudba a tanec, ale aj jedlo a barmanská kapitola, keďže som milovníčkou kokteilov. Na záver je kapitola Návraty, v ktorej sú príbehy ľudí, ktorí v čase nahrávania rozhovoru žili v zahraničí, medzičasom sa ale vrátili na Slovensko. V tejto kapitole som sa venovala ich dôvodom návratu, pocitom počas prvého roka doma a ich ďalšiemu pôsobeniu na Slovensku.
Aký odkaz by si chcela čitateľom sprostredkovať prostredníctvom týchto príbehov?
Celá táto kniha je odkazom pre všetkých nás – nielen pre Slovákov a Slovenky žijúcich v zahraničí, ale aj pre ľudí na Slovensku. Ukazuje, čoho všetkého sme schopní, akí sme odvážni a pracovití. Slováci a Slovenky sú súčasťou svetových projektov a firiem, tvoria a vedú svetové koncepty.
Môžeme byť na nich všetci hrdí, pretože nám robia dobré meno a pozitívnu reklamu vo svete. Pre mňa je to odkaz o odvahe, pracovitosti a úspechu, ktorý nám pripomína, že naša krajina má mnoho talentovaných ľudí schopných konkurovať tým najlepším na globálnej úrovni.
Aké najzaujímavejšie fakty si objavila pri spracovaní týchto príbehov? Je nejaký, ktorý ťa chytil za srdce?
Ono je to veľmi špecifické, pretože tie príbehy sú naozaj rôzne a v každej oblasti sa dá objaviť niečo nové. Vďaka svojej práci v rádiu, kde som popri moderovaní a čítaní správ 15 rokov robila rozhovory, som si zvykla naladiť sa na hostí a vždy sa niečo nové dozvedieť. Napríklad v oblasti barovej kultúry a drinkov som vďaka barmanom zistila veci, o ktorých som predtým ani netušila. Tiež som sa dozvedela dôležité informácie z oblasti vedy a výskumu vďaka rozhovorom so slovenskými vedcami a vedkyňami. To isté platí o financiách, umení, cestovaní, architektúre a ekológii.
Práve vďaka týmto rozhovorom som si sama rozširovala všeobecný prehľad. Konkrétne fakty sa mi teraz zdajú ako samozrejmosť, pretože som ich už absorbovala a považujem ich za súčasť svojho poznania. Odporúčam však prečítať si knihu, kde si každý nájde niečo, čo ho prekvapí a čo možno predtým nevedel.
Myslíš si, že úspech v zahraničí prináša osobitné výzvy a príležitosti, ktoré nie sú bežne dostupné na Slovensku?
Myslím si, že určite áno. Celá moja relácia v rádiu vznikla práve na základe toho, že som si uvedomila, koľko ľudí okolo mňa žije v zahraničí a pracuje na pozíciách, ktoré nie sú bežné na Slovensku. Mnohí získali vysoké posty vo svetových firmách alebo sa presadili v oblastiach, ktoré na Slovensku nemajú tradíciu či priestor na taký rozvoj.
To nie je nič zlé – naopak, je to vďaka ich šikovnosti, odvahe vycestovať, pracovať v cudzom prostredí a vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Práve tieto výzvy a nové príležitosti, ktoré zahraničie ponúka, im umožnili uspieť v oblastiach, ktoré na Slovensku nie sú typické.
Zároveň vďaka pracovitosti, vzdelaniu a získavaniu nových skúseností v zahraničí dokázali tieto príležitosti využiť a mnohí z nich sa stali mimoriadne úspešnými. Takže áno, úspech v zahraničí prináša jedinečné výzvy a príležitosti, ktoré nie sú vždy dostupné doma, a zároveň ukazuje, aký potenciál dokážeme rozvíjať aj mimo našich hraníc.
Ako vnímaš odvahu v súvislosti s migráciou a hľadaním lepších príležitostí?
Treba sa na to pozerať z viacerých uhlov pohľadu. Dnes máme oveľa viac príležitostí, čo sa týka štúdia, práce či cestovania. Zároveň máme aj viac odvahy skúsiť nový život v cudzom prostredí. V podstate migrujeme nielen za hranice, ale aj v rámci Slovenska. Sama som toho príkladom – pochádzam z východu, zo Sniny, a postupne som „migrovala“ cez Prešov a Košice až do Bratislavy.
Slováci a Slovenky majú veľké ciele a sny, a keďže dnes majú viac možností, idú za nimi. Skúšajú nové výzvy a hľadajú príležitosti, ktoré by doma možno nemali. To si vyžaduje odvahu – opustiť komfortnú zónu, postaviť sa novým výzvam a skúsiť niečo nové. Fandím všetkým, pretože byť odvážny znamená postaviť sa výzvam, ísť si za svojím snom a vytvárať si vlastnú cestu, či už doma, alebo v zahraničí. Pozor ale, odvaha neznamená odchod, odvaha je vystúpiť z komfortnej zóny.
Ako vnímaš postavenie Slovákov v zahraničí a ich vplyv na krajiny, v ktorých žijú?
Vnímam to veľmi pozitívne, pretože Slováci a Slovenky v zahraničí majú silný hlas a výrazné postavenie v mnohých projektoch, pracovných pozíciách či komunitách. Samozrejme, je dôležité pozerať sa na to aj individuálne – často som sa rozprávala s ľuďmi, ktorí uspeli a chceli zdieľať svoj príbeh, takže môžem hovoriť v rámci týchto príbehov, ktoré poznám. Závisí to aj od osobnosti – niektorí Slováci sa viac socializujú, vytvárajú si priateľstvá a aktívne pôsobia v komunitách, iní sa začleňujú menej. Či už sú to extroverti, introverti, rodiny alebo jednotlivci.
Počas mojich ciest, či už na Filipínach, v Barcelone, v Austrálii alebo inde, som si všimla, ako sa Slováci dokážu začleniť medzi miestne komunity a šíriť povedomie o Slovensku. Hovoria o našich tradíciách, zvykoch, sledujú dianie na Slovensku a často rozprávajú o našej kultúre svojim zahraničným priateľom. Myslím si, že týmto spôsobom majú Slováci významný vplyv na krajiny, kde žijú, a zároveň nás pozitívne reprezentujú na medzinárodnej úrovni.
Pred knihou Uspeli vo svete, doma ich nepoznáme si napísala aj rozprávky pre deti Rozprávky z Vlčích hôr a kuchársku knihu o rusínskych dobrotách Mamina rusínska kuchyňa. Čo sa ti písalo najlepšie?
Toto je veľmi ťažká otázka, pretože každá kniha bola úplne iný projekt.
Mamina rusínska kuchyňa bola pre mňa rodinný projekt. Veľa som sa rozprávala s mamou, krstnou mamou a svojimi starými mamami. Na knihe sme pracovali aj so sesternicou Zuzanou Sýkorovou a mojím spoločníkom, vydavateľom Petrom Šuchtárom. Všetci sme na nej spolupracovali, písali, editovali, prekladali – bol to veľmi emotívny a silný projekt, ktorý spájal našu rodinu.
Rozprávky z Vlčích hôr boli súčasťou projektu s Vlčími sirupmi, ktorí majú silný lokálny aj celoslovenský príbeh. Do písania sme zapojili deti z celého Slovenska, ktoré rozprávky napísali. Moja úloha bola skôr manažérska, koordinačná a editačná. Spolu s jazykovou korektorkou Katkou Vaškaninovou sme tieto rozprávky editovali. Bol to krásny projekt, ktorý sa líšil od mojich ostatných kníh.
Kniha Uspeli vo svete, doma ich nepoznáme bola pre mňa najnáročnejšia, a to hodnotím s odstupom času. Pred viac ako rokom som sa rozhodla, že ju vydám, a začala som na nej pracovať. Najväčšou výzvou bol autorizačný proces – musela som zautorizovať 170 ľudí, čo bolo veľmi náročné. Našťastie mi pomáhali moja kamarátka Janka Dekická, sesternica Zuzana Sýkorová, ktorá prekladala texty do angličtiny, jazyková korektorka Katka Vaškaninová a ďalší priatelia. Tlač a dizajn mal na starosti môj najlepší kamarát a spoločník Peter Šuchtár a dizajnér Tomáš Kompaník. Kniha má takmer 500 strán, váži 2,5 kg a odráža obrovské množstvo práce a energie, ktoré sme do nej vložili. Som na ňu nesmierne hrdá, tak ako na všetkých Slovákov a Slovenky, ktorí žijú a uspeli v zahraničí. Bol to náročný proces, ale výsledok stojí za to a robí mi obrovskú radosť.
Nedávno si sa objavila v nadčasovom klipe Celeste Buckingham o ženskom sebavedomí a sebaláske. Ako sa ti natáčalo v dobových šatách a v krásnych priestoroch?
Toto bol neskutočný zážitok, ktorý určite patrí k top momentom môjho roku 2024. Keď mi Celeste zavolala s ponukou, aby som bola súčasťou jej videoklipu, okamžite som povedala áno. Až neskôr mi došlo, čo všetko sa bude diať, ale o to viac som si to užila. Obliekli nás do barokových šiat s krinolínami, čo som v živote nemala oblečené a cítila som sa ako v rozprávke. Tieto šaty však symbolizovali aj to, aké obmedzujúce to bolo pre ženy v tej dobe. Tiež sme mali na sebe parochne a všetky tie detaily, ktoré robili tú atmosféru autentickou, ale aj ťažkou.
Celé natáčanie však bolo fantastické. Celeste Buckingham a Kristy Mohrová to celé perfektne zorganizovali a ja som nesmierne vďačná, že som mohla byť súčasťou projektu Pretty Girls. Hlavnou témou je podpora žien, aby v sebe našli lásku k sebe samým a nenechali na seba vplývať tlak spoločnosti a očakávaní iných ľudí. Tento videoklip vznikol na podporu Ligy za duševné zdravie a organizácie IPčko a poukazuje na alarmujúce čísla v oblasti duševného zdravia. Podľa štatistík HBSC na Slovensku trpia až dve tretiny dievčat od 13 rokov rôznymi psychickými problémami.
Videoklip už má cez 360-tisíc videní, čo je úžasné. Som šťastná, že pesnička a videoklip od Celeste pomáha šíriť osvetu o ženskom sebavedomí a sebaláske aj takouto kreatívnou formou. Celeste má silný hlas nielen pri spievaní, ale aj v spoločnosti a je pre mnohé dospievajúce dievčatá, ale aj pre nás, dospelé ženy, vzorom a v dnešnej spoločnosti potrebujeme takéto vzory.
Aké ďalšie projekty plánuješ v budúcnosti? Chystáš nejaké pokračovanie tejto knihy, alebo možno novú knihu zameranú na podobné témy?
Pokračovanie tejto knihy neplánujem. Táto kniha je vlastne ukončením môjho podcastu a relácie pre Rádio Expres po desiatich rokoch. Rozhodla som sa posunúť ďalej. Knihu s podobnými témami tiež nemám v pláne vydať a chcela by som si dať od vydávania kníh na chvíľu pauzu – dúfam, že mi to vydrží! Pamätajte si to. (Úsmev).
Mám množstvo plánov, ktoré sú spojené aj s mojimi rusínskymi projektami – Zážitková rusínska večera či koncerty rusínskej hudby. Teším sa na Vianočný koncert Dominiky Novotnej s jazzovou formáciou AMC Trio v Štúdiu L+S v Bratislave.
Čo sa týka ďalších projektov, 1.2. 2025 sa teším na Česko-Slovenský ples v Prahe, kde sa zapojím do organizačného tímu, čo bude pre mňa nová a veľká skúsenosť. Taktiež som rozbehla podcast Cocktail Vibes Live v spolupráci s Robom Šajtlavom a jeho barovou agentúrou Cocktail Vibes. Pripravujeme sériu rozhovorov o barovej kultúre a kokteiloch s rôznymi hosťami a milovníkmi tohto sveta.
V roku 2025 sa pridávam do organizačného tímu TEDxHumenné. Veľmi sa teším, že po Bratislave a Trenčíne sa tento svetový formát TEDx dostal na východ Slovenska. Humenné je aktuálne slovenským mestom kultúry, ktoré spojilo ľudí a vytvorilo silnú komunitu, ktorá robí veľké veci. Určite odporúčam prísť na východ. (Úsmev).
