Kráľovná Alžbeta I, známa aj ako Alžbeta Veľká alebo Panenská kráľovná, bola jednou z najvýznamnejších panovníčok v anglickej histórii. Vládla Anglicku a Írsku od roku 1558 do svojej smrti 24. marca 1603.

Narodila sa 7. septembra 1533 v Greenwichskom paláci ako dcéra kráľa Henricha VIII. a jeho druhej manželky Anny Boleynovej.

Detské roky a nástup na trón

Alžbeta prežila turbulentné detstvo, poznamenané náboženskými a politickými konfliktmi. Po poprave jej matky, Anny Boleynovej, v roku 1536, bola Alžbeta vyhlásená za nelegitímnu a bola vylúčená z následníctva na trón. Jej postavenie sa však zlepšilo po nástupe jej nevlastnej sestry Márie I. na trón. Po smrti Márie I. sa Alžbeta stala kráľovnou Anglicka a Írska.

Zneužívanie

Henrich VIII., Alžbetin otec, zomrel v roku 1547, keď mala Alžbeta 13 rokov. Katarína Parrová, posledná Hendrichova žena, sa čoskoro znovu vydala za Thomasa Seymoura a manželia si vzali Alžbetu na opatrovanie do svojho sídla. Thomas Seymour s Alžbetou trávil mnoho času, a neskôr ju začal navštevovať v jej spálni. Potom, čo Katarína prišla na zálety svojho manžela, ukončila tento vzťah a poslala Alžbetu preč. Po Kataríninej smrti sa Thomas uchádzal o ruku Alžbety. Kráľovská rada sa obávala, že chce prevziať moc, tak ho odsúdili na smrť a popravili.

Vládnutie a politické úspechy

Alžbeta I. bola schopná a inteligentná panovníčka, ktorá si dokázala získať rešpekt a obdiv svojich poddaných aj zahraničných panovníkov. Jej vládnutie sa vyznačovalo stabilitou a rozkvetom, často sa označuje ako Alžbetínska éra. Toto obdobie je známe aj pre rozvoj anglickej literatúry, umenia a divadla, pričom najvýznamnejšou postavou tejto éry je dramatik William Shakespeare.

Jedným z najväčších úspechov Alžbety I. bolo posilnenie anglického námorníctva. Pod jej vedením sa Anglicko stalo námornou veľmocou, čo kulminovalo v roku 1588, keď anglické loďstvo porazilo španielsku flotilu, čím sa odvrátila španielska invázia.

Náboženská politika

Jedným z hlavných problémov, ktorým Alžbeta I. čelila, bola náboženská otázka. Počas jej vlády sa Anglicko definitívne odklonilo od katolicizmu a prijalo protestantizmus. Alžbeta sa snažila o vytvorenie náboženskej rovnováhy. Všetci verejní činitelia boli nútení prisahať oddanosť panovníčke ako vrchnému hodnostárovi Anglikánskej cirkvi, inak sa vystavili nebezpečiu zbavenia funkcie. Ale zákony týkajúce sa kacírstva boli zrušené. Hoci bola Alžbeta známa svojou tolerantnosťou, proti katolíkom a radikálnym protestantom boli prijaté prísne opatrenia, aby sa zabránilo náboženským nepokojom.

Osobný život a dedičstvo

Alžbeta I. sa nikdy nevydala a nemala deti, čo jej vynieslo prezývku Panenská kráľovná. Svoj osobný život si strážila a bola známa svojou politickou šikovnosťou a schopnosťou udržiavať moc. Jej rozhodnutie nevydať sa, bolo pravdepodobne strategické, aby si udržala nezávislosť a kontrolu nad krajinou.

Alžbeta dostávala ponuky k sobášu často, ale reálne uvažovala iba o jednej z nich. Bol to Robert Dudley, priateľ z detstva a pravdepodobne jej dlhoročný milenec. Keď jeho žena Amy Robsartová zomrela za nevyjasnených okolností pádom zo schodov so zlomeným väzom, vypukol škandál, ktorý sa stal neprekonateľnou prekážkou pre ich spoločný vstup do manželstva. Veľmi dlho sa hovorilo, že Robert zabil svoju ženu, aby bol voľný pre Alžbetu. Nie je ale vôbec dokázané, že mal Robert s jej smrťou skutočne niečo spoločné.

Zjednotenie Anglicka a Škótska

Po jej smrti v roku 1603, bez priameho dediča, na trón nastúpil Jakub VI. zo Škótska, čím sa Anglicko a Škótsko zjednotilo pod jedného panovníka. Alžbeta I. zanechala silné a prosperujúce kráľovstvo, ktoré sa stalo významnou európskou mocnosťou.

Alžbeta I. je dodnes považovaná za jednu z najväčších panovníčok v histórii, jej éra sa stala synonymom pre kultúrny a politický rozkvet Anglicka. Jej schopnosť navigovať politické a náboženské zložitosti svojej doby, spolu s jej odhodlaním a inteligenciou, jej zabezpečili trvalé miesto v dejinách.

Zdroj: Alžběta I. – Wikipedie (wikipedia.org)