„Myslím si, že sa veľmi málo vyučujú dejiny 20. storočia,” hovorí Peter Zsapka, vedúci komunikačnej sekcie Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Stretli sme ho na galavečere Učiteľská osobnosť Slovenska 2024.
Cenu Európskej komisie si odniesla učiteľka Miriam Feratová, ktorá učí biológiu a geografiu na cirkevnej škole v Prešove. Celkovým víťazom sa stala Alena Rapčan Štrompová, ktorá vyučuje slovenský jazyk a mediálnu výchovu na Základnej škole Ľudovíta Fullu v Košiciach. Dávid Vrtaňa zase získal Cenu verejnosti, z celkového počtu takmer 50-tisíc hlasov ich dostal vyše 15-tisíc.
Ktorý učiteľ ťa v detstve najviac ovplyvnil?
Celá moja rodina sú učitelia, takže tí ma ovplyvnili najviac. Rozhodne sa to na mne negatívne nepodpísalo, skôr pozitívne. (Úsmev.) Pochopil som, aké je to veľmi náročné a málo ohodnotené povolanie. Keď hovorím málo ohodnotené, tak to, samozrejme, myslím z hľadiska financií, lebo z hľadiska emócií je to ohodnotené veľmi. Najmä vtedy, keď učiteľ vidí, ako sa žiak mení k lepšiemu. Žiaľ, spoločnosť učiteľov nevie ohodnotiť tak, aby to nerobili ako hobby, ale vedeli sa tým aj uživiť.
Práve takéto podujatia možno pomáhajú k oceneniu učiteľskej práce, aby si ľudia uvedomili hodnoty, ktoré prinášajú. Čo podľa teba chýba v školstve, aký predmet by si zaradil? Čomu sa venuje málo času a pozornosti?
Myslím si, že sa veľmi málo vyučujú dejiny 20. storočia. Je to oveľa dôležitejšie ako napríklad prvotnopospolná spoločnosť. Myslím, že by sa malo oveľa viac hovoriť o tom, čo sa dialo v 20. storočí, aby sme pochopili, čo sa deje teraz.
Čo by si odkázal budúcim učiteľom? Ako motivovať ľudí, aby sa stali učiteľmi?
Musí byť v nich túžba pomáhať druhým, aby sa v živote rozbehli, potom sa ľahšie prekonávajú všetky tie hmotné problémy, ktoré sú s týmto povolaním spojené. Želal by som im veľa entuziazmu, aby nestrácali nádej. Myslím si, že raz sa to musí zmeniť aj na Slovensku, aby sme si začali vážiť učiteľov nielen peknými vyjadreniami, ale aj z hľadiska toho materiálneho zabezpečenia.
Prečítajte si aj: Finančná gramotnosť u žien – kľúč k ekonomickej nezávislosti
Čo by si ako prvé zabezpečil učiteľom, ako by si pomohol, aby boli viac motivovaní?
Nechcem vyzerať ako materialista, máme dosť entuziastov, ľudí, ktorí by to radi robili, ktorí túto prácu milujú, ale musia platiť hypotéku. A aby sa uživili, musia robiť niečo iné, kde možno trpia. A to je dosť zlá vizitka tejto krajiny toľko rokov po nežnej revolúcii, že si človek musí zobrať úver na to, aby mohol robiť učiteľa.
Spýtam sa aj tak osobne… Aký predmet ťa bavil na škole?
Mňa bavila aj matematika a najhoršie známky som mal vždy z telesnej a výtvarnej, všetky ostatné predmety ma bavili.
Čo vnímaš ako zbytočné, čo by v školstve ani nemuselo byť?
Niekedy mám pocit, že sú v školstve také intrigy, akoby tam bola hora zlata alebo moci. Ale myslím si, že sa čoraz viac presadzujú mladí ľudia s inovatívnymi nápadmi, čo sa zhmotňuje v kurikulárnej reforme. A vďaka plánu obnovy je veľmi úspešná, čím sa otvárajú brány kreativite. Učiteľom sa nebude diktovať, čo majú robiť až tak, ako to bolo v minulosti, ale ponechá sa im sloboda. A možno si viacerí povedia, že vydržia, že budú mať možnosť realizovať svoje sny, keď na nich nebude tlačiť byrokratický systém.