Akčná mamina Zuzka Kuchárová musela kedysi prejsť 39 pohovormi, aby našla svoju vysnívanú prácu a stala sa úspešnou recruiterkou. Okrem toho je autorkou múdrych a maľovaných hier a ukazovacích básničiek pre detičky, ktoré sa nazývajú TVORKY.
O akej práci si kedysi snívala?
Priznám sa, že nikdy som nemala jasnú predstavu o tom, čo ma bude živiť, a teda ani vysnívanú prácu. Asi v 12-tich som chcela byť pilotkou MIG-u (seriál JAG) a otec mi povedal, že nemôžem, lebo mám plomby v zuboch. Tak som chcela ísť na právo, lebo veď právnici zarábajú veľa peňazí. A peniaze síce nie sú všetko, ale ponúkajú nekonečne veľa možností na plnenie snov… a je to s nimi určite v živote ľahšie. Nakoniec som vyštudovala bankovníctvo, a už v 3. ročníku som vedela, že to v živote nebudem robiť.
Aké pracovné pozície si si vyskúšala?
Prvé peniaze som si začala zarábať ako 13 ročná. Jazdila som totiž na koni, a keďže sa mi celkom darilo, väčšinou som prišla domov aj s (finančnou) výhrou. Na výške som začala pracovať na ministerstve XY. Ale po 3 mesiacoch som musela odísť, lebo taká neskutočná nuda, čo tam bola, sa nedala prežiť bez ujmy, preto nešpecifikujem, na ktorom:).
Potom som si našla prácu na dohodu v grafickom štúdiu, kde som robila office managerku, a popri tom občas aj nejaký ten event. A po škole som v tom pokračovala. A potom som stretla svojho muža. Navrhol mi, nech si dám pár mesiacov pracovnú pauzu a skúsim zistiť, čo ma naozaj baví… asi sa nemohol pozerať na to trápenie v eventovke, a áno je skvelý! Už doslova po pár dňoch na „pracovnej dovolenke“ som sa našla v neverbálnej komunikácii a začala som ju viac študovať. Odtiaľ na kurzy pre HR, o výberoch kandidátov a tak podobne. A vtedy som sa v tom našla…
Ako si si hľadala novú prácu?
A začal kolotoč zvaný „pohovory“. Mala som síce X školení, ale všetky z druhej strany. Bola som (aspoň myslím) prirodzená a úprimná na všetkých. Na všetkých 39-tich, ktoré som pri hľadaní mojej pozície v HR oblasti navštívila. V 38 som neuspela – lebo nemám prax, lebo nemám obchodnú angličtinu, lebo vybrali iného kandidáta, lebo sa mi ozvú… Vedela som už vtedy, aká HR-istka isto nebudem :) Ale išla som na 39-ty pohovor. Stále nadšená. Úprimne, nechápem, odkiaľ to nadšenie prichádzalo. Asi som to proste vedela. Že sa to raz podarí.
Hľadala som si prácu klasicky na profesii alebo priamo u firiem. Ale priamo z interného HR sa mi nikdy nikto neozval. Takže po 39-tom pohovore som sa stala HR konzultant v malej personálke, pobočke českej personálky. Mala som voľné ruky, obchod a výbery pred sebou, a bolo to len na mne. Takmer do konca 9-teho mesiaca tehotenstva som pracovala – milovala som to. Postupne som obsadzovala vyššie pozície a posledný rok (pracovala som tam 3 roky) som robila výlučne top manažérske pozície. A musím sa pochváliť, že mi to šlo veľmi dobre… Myslím, že po 4 mesiacoch v tejto práci mi volali z inej personálky, kde som btw. bola na pohovore a nevzali ma, či k nim nechcem nastúpiť ako senior konzultant. O rok zas z inej, že budem teamleader. O tom to ale nebolo, mala som skvelých klientov, ktorých som si sama našla, a už som mala rozsiahlu databázu kandidátov – nebol dôvod odísť inam.
O ďalšej šikovnej mamine si môžete prečítať v tomto článku.
Máš veľa skúsenosti z pohovorov. Aké sú najčastejšie otázky?
Mám – myslím, že z oboch strán. Ja nie som vyštudovaný profík z oblasti ľudských zdrojov, takže všetky odpovede sú len môj pohľad, a berte ich, úplne subjektívne. Ja som sa nepýtala klasické otázky typu „kde sa vidíte o 5 rokov“. Možno sa to dnes už nikto ani nepýta. Som z tohto kolotoča vonku 2,5 roka.
Vždy v úvode som sa snažila uvoľniť tému a začať niečím, čo je pre kandidáta, ktorý si oproti mne stláča spotené ruky, príjemné. O záľubách, čo sa mu páčilo v jeho minulej práci… Keď sa s človekom nielen rozprávate, ale ho aj počúvate, vždy dostanete odpovede. Písala som si krátke poznámky a pri nejasnostiach si overovala odpovede. Keď človek prikrášli či prekrúti skutočnosť, zamotá sa, a keď počúvate pozorne, zistíte to skôr ako on.
Keby ste boli na pohovore u mňa, dostali by ste na konci odpoveď o tom, či zvažujem alebo nezvažujem vaše posunutie ku klientovi. Aj som to odôvodnila. A robila som to vždy, aj keď to nebolo veľmi príjemné. No keď som ja bola kandidát toto bolo najhoršie – čakať na odpoveď, ktorá niekedy vôbec neprišla. Ja som vždy hovorila, že pohovor je ako svadba. Môže vám úplne zmeniť život a tak k tomu treba pristupovať…
Ktoré otázky je, podľa teba, nevhodné sa pýtať?
Tu teda budem hovoriť opäť z pohľadu recruitera… Ja som sa nikdy nepýtala osobné otázky (na rodinu, zdravie atď.). To bolo také moje tabu. A okrem toho, keď sa kandidát dostane do pohody, povie všetko sám. Zmysel ani nevidím v otázkach typu, čo prinesiete našej firme, prečo by sme mali vybrať práve vás a podobne… Na tie nepozná odpoveď ani sám kandidát. Len si ju, samozrejme, naštuduje z internetu.
Najlepšie sú otázky, ktoré kandidát nečaká. Otázky krátke a otvorené, aby dali dostatočný priestor na odpoveď… Čím viac má kandidát priestoru na rozprávanie, tým viac vám povie.
Čo by si odporúčala ženám, ktoré sa chystajú na pohovory do novej práce?
Najprv by som im chcela povedať, že sú veľmi statočné a odvážne. A že majú právo mať trému. Vyberte si pozíciu (ak máte aspoň trochu možnosť) s náplňou, ktorá vás bude aspoň čiastočne baviť.
Pred pohovorom sa naňho dobre pripravte. Oblečenie, celková vizáž… Hlavne, ak idete na pohovor k žene. Prvý dojem je VEĽMI dôležitý – predstavte si, že hľadáte deťom aupairku – máte ju čeknutú do minútky, však?
Určite si pozrite stránku firmy, kde chcete pracovať, čo presne robia, aké majú produkty, naštudujte si vašu pozíciu, ktorá bola inzerovaná. Tu by som odporučila ukladať si popis pozície z internetu hneď, ako pošlete svoje CV. Môžete totiž zareagovať medzi poslednými, a medzitým, ako si vás pozvú, sa popis z netu stiahne, a vy nebudete mať šajn, o čom bol. Na túto tému by bol vhodný aj celý workshop, preto aktuálne robím pre ženy stretnutia – seriál, ako sa pripraviť na pohovor a zvládnuť ho.
Možno by som ešte poradila – je doba internetu, sociálnych sietí – mrknite si aj osobu, ktorá s vami bude robiť pohovor. Ale odporúčam, aby ste jej to NIKDY nehovorili na pohovore… A ovládajte svoj životopis.
Na čo je potrebné dávať si pozor?
Na pohovore si treba dať pozor na úprimnosť. Ja odporúčam chváliť sa, svoje úspechy. Ak sú skutočné. Neprikrášľovať, ani sa nedegradovať. Ono sa to človeku nezdá, ale niekedy je hovoriť čistú pravdu naozaj ťažké. Ak na niečo nechcete odpovedať, jednoducho to povedzte. Nebojte sa ani premýšľať. Nesnažte sa za každú cenu odpovedať rýchlo. Správna odpoveď neexistuje, a vo väčšine prípadov ani netušíte, čo chce protisediaci počuť.
A hlavne nemeškajte – na toto som bola citlivá. Extrémne. Kľudne príďte 5-10 minút skôr.
Ako sa tvoj pracovný život zmenil po tom, čo si sa stala mamou?
Úplne… keďže práca v HR si vyžadovala mňa celú, odrazu som bola „iba“ mama. Ale teda už po 6 mesiacoch som hútala, čo vymyslím. Chcela som niečo, čo by „samo“ zarábalo, čomu sa nemusím venovať 8 hodín denne, a čo mi dá možnosť venovať oveľa viac času rodine. A cestou necestou (celú nájdete tu) som sa dostala k mojím milovaným TVORKÁM. Takže teraz to vyzerá tak, že keby som mala aj 8 hodín denne, tak vkuse tvorím, kreslím, vymýšľam. Ale reálne mám tak 1-2 hodiny denne. A keďže si všetko (web, emailing, online marketing, fakturácie, návrhy tvoriek, kreslenie tvoriek, atď.) robím úplne sama, základ bol uvedomiť si, že nemusím.
Teraz ale skúšame aupairku na 2 dni, tak snáď budem mať o kvapku viac času. A stále som na MD. Tak predpokladám, že po nástupe malej do škôlky naberú moje TVORKY nový dych aj smer. Uvidíme.
Čo ti prináša podnikanie?
Prináša mi slobodu. A zodpovednosť. Môžem robiť, čo chcem, kedy, koľko chcem, ale zodpovedám si za to sama. Ak sa mi nechcelo hľadať kandidátov (aj také bolo, nie som stroj), jednoducho som nezarobila. Na druhej strane, keď sa mi chcelo, zarobila som 3x toľko. Ja mám jednu vlastnosť, neviem či dobrú, či zlú… nedokážem sa prinútiť. Všetko, čo robím, musím chcieť. Ale to neznamená, že robím len, čo ma baví. Skôr si nájdem pádny dôvod, prečo to chcem urobiť.
A môj muž mi vraví, že raz „umriem na zodpovednosť“. Asi nikdy sa mi nestalo, že som nedodržalo dobrovoľne slovo. Ak bola situácia, že som nedokázala dodržať sľub, hneď som o tom informovala každého, koho sa týkal, a rovno s 3 alternatívami.
Kde hľadáš nové inšpirácie?
Ja mám jednu obrovskú inšpiráciu a nazvala by som to “ život podľa Kláry“. Len ju sledujem, sledujem čo sleduje a čo sa okolo nej deje, čo ju baví, čo baví deti okolo nej a tak. A keďže je ešte prcek maličký čerpám aj zo svojho detstva.
A teraz, keď už TVORKY pár ľudí pozná, sa stáva dosť často, že mi samé mamy píšu, čo by sa im hodilo. Priznám sa, zatiaľ som nič z toho nezrealizovala, ale všetko si zapisujem a RAZ, keď budem mať čas…
Je možné sa takýmto „hravým“ (tvorivým) podnikaním aj uživiť?
Tak úprimne – onedlho to bude rok, čo vyšiel prvý e-zošit, a ja som si práve pred týždňom uhradila z príjmu náklady na systémy, ktoré mi pomáhajú pri technickej správe, na celý tento rok. A niečo mi aj ostalo, takže nie som v strate. Zatiaľ ma to neživí, ale je to skvelý produkt, úžasne pomáha maminkám, ktoré nemajú kapacitu vymýšľať deckám múdre aktivity, a ja v ňom vidím potenciál. Dala som si čas do 3. narodenín malej – ak si tento môj tvorkový svet dokáže na seba zarobiť a pokryť moje životné náklady, ideme spolu ďalej naplno (neostane ako hobby) a vidím to veľmi optimisticky.
Čo by si spravila inak, keby si začínala podnikať teraz?
Asi nič, ja som rada, že nezačínam. Ale predsa, TVORKY nemajú ani rok, tak vlastne začíname spolu od znova… Je iná doba, plná nekonečných možnosti, ktoré dáva internet. Je to fakt neskutočný nástroj a nekonečná studňa informácií. Ak by som mala začínajúcim podnikateľkám niečo odporučiť, tak je to internet… Využite ho naplno, na štúdium, propagáciu, komunikáciu s klientmi, na všetko, čo vám napadne… ALE stále majte vlastný názor a použite sedliacky rozum – ten nikdy nesklame.
Okrem toho, že tvoríš, píšeš blog a e-booky, chystáš sa písať aj pre akčné ženy. Na aké témy sa môžeme tešiť?
O aké bude záujem. Mňa HR oblasť stále veľmi baví, preto mám aj vlastnú fb skupinu, kde radím budúcim uchádzačom. Neporovnávam sa však s obrovskými fachmanmi v tomto odbore, ale môžem ponúknuť svoj pohľad, rady, tipy, názory. A aktuálne žijem detskými hrami, detským svetom… Tým, ako zabaviť plnohodnotne naše deti, ako im pri tom vytvoriť dostatočný priestor na rozvoj ich zručnosti a možno si pri tom dať kávičku bez výčitiek.
Kde ťa nájdeme?