Poradkyňa prezidentky Oľga Gyárfášová: Do výšky dôchodku sa premieta rodový platový rozdiel

0
Poradkyňa prezidentky Oľga Gyárfášová: Do výšky dôchodku sa premieta rodový platový rozdiel

Sociologička, výskumníčka a vysokoškolská pedagogička Oľga Gyárfášová sa vo svojej práci zameriava na politickú sociológiu, politickú kultúru a sociálnu inklúziu. Venuje sa tiež výskumu voličského správania, rodovej rovnosti, práv menšín a sociálnej situácii ohrozených skupín.

Oľgou Gyárfášovou, poradkyňou prezidentky Zuzany Čaputovej, pre sociálne témy a verejnú mienku sme sa zhovárali:

  • o ženách v politike,
  • o postavení žien v spoločnosti,
  • o znevýhodnení žien na trhu práce,
  • o diskriminácii žien,
  • o vekovej diskriminácii.

Ženy a politika

Ženy do politiky určite patria, ale väčšinu parlamentu a vlády aj tak tvoria muži. Rodová nerovnosť je v politike viac než viditeľná. Je to tým, že je politika ešte vždy vnímaná v tradičných rolách?

Iste, vnímanie politiky ako domény mužov, alebo dokonca ešte tradičnejšie ako „panského huncútstva“, pramení aj z rodovej nerovnosti. Ale ako väčšina spoločenských fenoménov, aj miera zastúpenia žien v politike, je výsledkom pôsobenia mnohých faktorov. Na všeobecnej úrovni hovoríme o troch skupinách dôvodov: sociálnoekonomických – ako je napr. typ zamestnaní, prístup k zdrojom, ekonomický rozvoj a vplyv modernizácie; kultúrnych dôvodoch – najmä postoje spoločnosti k rodovej rovnosti, socializácia a výchova, religiozita a pod.

A do tretice politických a inštitucionálnych faktoroch – typ volebného systému, veľkosť volebného obvodu, typ kandidátnej listiny, pravidlá nominácií… Cesta žien do politiky sa zvykne charakterizovať aj ako zužujúci sa lievik. Celý proces sa odohráva v nejakom konkrétnom kultúrno-spoločensko-politickom kontexte a má niekoľko zásadných „úzkych hrdiel“. Jedným z nich je rozhodnutie politickej strany o umiestnení ženy na kandidátnej listine.

Aké sú výsledky výskumov názorov verejnosti k otázke žien v politike?

Keď sme opakovane robili v Inštitúte pre verejné otázky výskumy, čo si o bariérach vstupu žien do politiky myslí verejnosť, ukázalo sa, že muži aj ženy najčastejšie vybrali tri dôvody, ktoré považujú za najzávažnejšie. Prvým je dominancia mužov v politike a ich snaha udržať si toto postavenie. U žien sa práve tento dôvod objavuje najčastejšie. Druhým boli rodinné dôvody, a teda starostlivosť o rodinu a domácnosť. Tým tretím dôvodom je, že politika je špinavá, preto do nej ženy nemajú záujem vstúpiť. U žien ešte vysoko skóruje aj príčina, že „ženy nemajú podporu a pochopenie svojho partnera“. Ale za každým z týchto dôvodov ešte môžeme vidieť ďalšie konkrétnejšie veci rozmenené na drobné.

Aké konkrétne? 

Napríklad chýbajúca infraštruktúra pre zvládanie zlaďovania profesie a rodiny, domácnosti. V politickej sfére sú to samotné politické strany, resp. ich vedenie, ktoré rozhoduje o zostavovaní kandidátnych listín. Strážcami vstupu, tzv. gate-keepers sú spravidla muži, ktorí rozhodujú v logike mužských sietí. Podstatne menšou bariérou sú podľa výskumov charakteristiky samotných žien. Ich záujem, ambicióznosť, pripravenosť na politickú kariéru. Väčšina verejnosti si teda uvedomuje, že argumentácia poukazujúca na deficity na strane žien, nie je relevantná. Koniec koncov ju vyvracajú tie ženy, ktoré sa v politike na Slovensku, alebo v iných krajinách, či na úrovni Európskej únie, úspešne presadili.

Roky sledujeme komentáre, že ženy v politike nefigurujú, pretože sa o ňu nezaujímajú. Ale už ste to pred chvíľkou aj spomínali… Vyzerá to skôr tak, že ženy čelia väčšiemu tlaku nerovnováhy medzi politickou kariérou a rodinnými povinnosťami, než muži.  

Áno, presne tak. A to je opäť oblasť, kde sa prelína viacero faktorov, aj rodové stereotypy, očakávaná rola žien. Stále ju veľká časť verejnosti umiestňuje predovšetkým do súkromného priestoru, najmä k starostlivosti o domácnosť, o deti, ale aj o starších či chorých príbuzných. Aj keď to už nemusí byť to tradičné „3K“ – Kinder (deti) – Kirche (cirkev, náboženstvo) – Küche (kuchyňa), ale očakávania a spoločenské normy do veľkej miery stále fungujú takto. Najmä v tradičnejších prostrediach.

Viete tieto fakty podložiť aj nejakými štatistickými údajmi?

Existuje k tejto téme množstvo zaujímavých porovnávacích štatistík. Napríklad, aké percento dospelých mužov a žien vo veku 25 až 49 rokov sa denne stará o svoje deti a venuje sa ich vzdelávaniu.

Vo Švédsku to pred pár rokmi bolo 90 % mužov a 96 % žien. Podobne je to v Holandsku, aj vo Fínsku. Na Slovensku je to 87 % žien a 55 % mužov a podobne je na tom Česko, Rumunsko, Malta a Grécko. Pritom nejde o tie jednotlivé percentá, ale o rodovú priepasť v časovej dotácii žien a mužov. A to ešte keby sme sa pýtali na nejaké iné domáce aktivity, bola by priepasť ešte výraznejšia. Ono to všetko so všetkým spolu súvisí. Väčší tlak na dostupnú infraštruktúru sa vytvorí vtedy, keď predstavy o role žien v spoločnosti budú menej ovplyvnené rodovými stereotypmi.

A kedy bude v politike viac žien? 

V politike bude viac žien vtedy, keď to bude verejnosť považovať za dôležité. A ak bude viac žien v politike, vytvorí sa väčší tlak na tzv. gender-mainstreaming, čiže zohľadňovanie rodového hľadiska vo verejných politikách ako prierezovej priority. Lebo, zdá sa, že spoliehať sa na nejaké „osvietené“ rozhodnutia zhora, sa veľmi nedá… 

Zhodneme sa na tom, že je dôležité poskytnúť ženám pre vstup do politiky príležitosť a dať im rovnakú šancu ako mužom?

Určite. Myslím, že aktuálne zloženie nášho parlamentu, je toho najlepším dôkazom. Hnutie Progresívne Slovensko urobilo ten historický krok ako prvé. Urobilo priam revolúciu, keď zostavilo svoju kandidátnu listinu ako rodovo vyváženú, čiže tzv. zipsovým systémom. Nepotrebovali na to žiadne formalizované kvóty z externého prostredia.

Vyhodnotili to ako správny moderný krok a myslím, že ženy – poslankyne z ich klubu, ale samozrejme ani z iných klubov, nijako nezaostávajú za svojimi mužskými kolegami. Vnímam to ako silný signál. Pritom celkové zastúpenie žien v Národnej rade Slovenskej republiky stále dosahuje len 22,6 %, ale v klube Progresívneho Slovenska je to parita a z celkového počtu poslankýň, práve tie z tohto klubu, tvoria polovicu. A to je jasné popretie všetkých mýtov o tom, že ženy do politiky nepatria.

No a nakoniec nemôžem obísť tú najdôležitejšiu političku – hlavu štátu, prezidentku Zuzanu Čaputovú. Jej výkon prezidentského mandátu je dostatočným argumentom do každej debaty, ktorá by miesto žien v politike spochybňovala. 

Sociálne témy a postavenie žien v spoločnosti

Ako poradkyňa prezidentky sledujete situáciu kľúčových oblastí, ktorými sú napríklad zdravotníctvo, vzdelávanie, chudoba, či rodinné politiky. Ktoré témy vnímate ako najdôležitejšie?  

Ide o rôzne témy, ťažko je stanoviť nejakú hierarchiu. Začnem sociálnou situáciou. V prípade skupín, ktoré sú najviac ohrozené chudobou a materiálnou depriváciou, vidíme silný rodový rozmer. Uvediem dva najvypuklejšie prípady. Prvým sú ženy samoživiteľky, lebo drvivú väčšinu jednorodičovských domácností tvoria ženy. Druhou sú ženy dôchodkyne, čo je predovšetkým skupina jednočlenných domácností a znovu sú to častejšie ženy. Pritom dôchodok žien je v priemere až o zhruba 100 eur nižší ako u mužov, takže v tomto prípade hovoríme o feminizácii staroby. Do výšky dôchodku sa premieta rodový platový rozdiel, ale aj iné znevýhodnenia žien na trhu práce.

Prečítajte si: Podporte ženy: Prečo poukázať 2% práve združeniu Akčné ženy?

Čo považujete za nevyhnutné v tomto smere zmeniť a aké ste pre zmenu už podnikli kroky?

Téme chudoby a ohrozenia chudobou sme sa intenzívne venovali aj počas covidu, vysokej inflácie a energetickej krízy. Pani prezidentka zdôrazňovala, že pomoc štátu musí byť adresná, systémová a včasná. Opakovane navrhovala napr. zavedenie príspevku na bývanie ako samostatnej dávky, nie odvodenej od životného minima a pomoci v hmotnej núdzi. Venovali sme sa aj tzv. zmrazeným minimálnym dôchodkom, kde nakoniec aj došlo k zmene.

Sú aj ďalšie témy, ktorým prednostne venujete zvýšenú pozornosť?

Pravdaže sú. Ďalšou veľkou témou mandátu pani prezidentky je domáce násilie. Opäť sa netýka len žien, ale predovšetkým žien. Pani prezidentka opakovane upozorňuje na to, že je dôležitá prevencia, že musíme byť voči tomuto stále prítomnému neduhu vnímaví, nenechať veci zájsť priďaleko. A tiež pôsobiť aj osvetovo a efektívne podávať pomocnú ruku.

Mapujete vývoj situácie aj v profesijných odvetviach?

Skupina, ktorej venujeme pozornosť, a tiež je to prefeminizovaná profesia, sú opatrovateľky a ženy pracujúce v sociálnych službách, ktoré sú nedocenené finančne, spoločensky, aj statusovo. A pritom máme v tejto oblasti obrovské personálne deficity a zároveň čelíme najrýchlejšiemu starnutiu populácie v rámci Európskej únie. Napriek týmto skutočnostiam, je však tento problém stále prehliadaný. 

A ako vnímate postavenie žien v spoločnosti?

Pre nás je veľkou a všeobecnejšou témou postavenie žien v spoločnosti, ich nevyrovnané zastúpenie vo vedúcich pozíciách v biznise, vo vede, v médiách a v mnohých ďalších odvetviach. Problém „skleneného stropu“ pretrváva a stále platí. Čím vyššia riadiaca pozícia, tým menej žien. Nastavenie spoločnosti sa však postupne mení. Je dôležité vytvárať podporné prostredia pre dievčatá a mladé ženy, aby vstupovali do verejného priestoru, boli ambiciózne, sebavedomé a nenechávali sa odradiť alebo znechutiť.

Diskriminácia, bariéry, predsudky, ageizmus   

Vzdelanostný potenciál žien je vyšší ako ten mužský. Napriek tomu sa to na trhu práce neodráža. Aj tu sa stretávame s diskrimináciou žien alebo ide o typické rodové bariéry?  

Stretávame sa s diskrimináciou a pozorujeme typické rodové bariéry. Ale vidím aj pozitívne zmeny. Napríklad viaceré inštitúcie si vypracovávajú tzv. rodový audit a prijímajú opatrenia. Ako ilustrujúci a nasledovaniahodný príklad uvediem vedecké prostredie, konkrétne Slovenskú akadémiu vied, ktorá takýto audit vykonala a vedenie konštatovalo problémy. Napríklad, neprekvapujúco – rodovo nerovnomerné zastúpenie je najmarkantnejšie v oblasti riadenia. V oblasti pracovných podmienok sa zase audit zameral na platové nerovnosti, či čerpanie materskej a rodičovskej dovolenky.

Na základe týchto výsledkov, predsedníctvo prijalo plán s piatimi relevantnými cieľmi. SAV sa bude usilovať o aktívnu podporu zosúlaďovania pracovného a súkromného života, podporovať rovnomerné zastúpenie žien a mužov vo vedúcich pozíciách, rovnako ako rovnosť príležitostí v procese náboru a v kariérnom raste. Bude integrovať rodové hľadisko do výskumu a podporovať pracovné prostredie bez rodovo podmieneného násilia a sexuálneho obťažovania. Verím, že trend pozitívnych zmien bude pokračovať.

Na trhu práce sa však stretávame aj s vekovou diskrimináciou a tá sa týka nielen žien, ale aj mužov. Prístup k príležitostiam by mal byť rovnaký pre obe pohlavia. V našej spoločnosti to však nefunguje. Alebo sa v tomto smere pohlo aspoň niečo o kúsok vpred?

Opäť sa odvolám na projekt Inštitútu pre verejné otázky z roku 2023, na ktorom som spolupracovala a hlavnou autorkou bola pani Zora Bútorová. Ide o publikáciu Starší ľudia medzi nami. Kde sme, kam smerujeme, ktorá je voľným pokračovaním publikácie Štvrtý rozmer tretieho veku. Desať kapitol o aktívnom starnutí z roku 2013. Keďže viaceré problémy sme mohli vidieť v časovom porovnaní, môžeme na základe výsledkov povedať, čo sa zmenilo k lepšiemu, čo k horšiemu.

Prečítajte si: Zuzana Mora: Ženy sú prirodzene konzervatívnejšie investorky

V akej oblasti je veková diskriminácia najviditeľnejšia?

Najbolestivejšou oblasťou ostáva diskriminácia starších ľudí – mužov aj žien – na trhu práce. Veľkým problémom je aj prístup k starším ľuďom v zdravotníckych zariadeniach, na úradoch a v sociálnych zariadeniach. Tu asi svoje urobila aj pandémia, aj celkovo sa zhoršujúca kvalita a dostupnosť zdravotníckych služieb. Zvýraznil sa tiež problém osamelosti seniorov, ich vylúčenia zo spoločnosti. V rebríčku pálčivých problémov ďalej figuruje ľahostajnosť až bezohľadnosť štátu i spoločnosti. Podceňovanie a ponižovanie starších ľudí. A vo verejnosti panuje pomerne skeptický názor na schopnosť spoločenských inštitúcií a organizácií, ochraňovať práva a presadzovať záujmy starších ľudí.

Nenájdeme v tomto smere nič pozitívne?

Ale áno. Predsa len vidíme isté posuny a hoci termín „aktívne starnutie“ ešte nie je celkom udomácnený, prejavuje sa snaha, a to minimálne v médiách, venovať väčšiu pozornosť aktívnym seniorom a seniorkám, prezentovať ich ako životné vzory a vyzdvihovať ich prínos. Lebo aj to je cesta ako oslabiť vplyv predsudkov voči starším. To je tzv. ageizmus.

Niekoľkokrát PREČO

Prečo je dôležité, zaoberať sa finančnou nerovnosťou medzi mužmi a ženami?

Lebo to odporuje požiadavke rovnoprávnosti a rovnosti šancí, ktorá je základným pilierom demokratickej spoločnosti, akou sme.

Prečo je potrebné stopnúť diskrimináciu ľudí v akejkoľvek forme?

Diskriminácia je znevýhodňovanie alebo obmedzovanie jednotlivca alebo skupiny osôb, ktoré sa deje z dôvodu ich pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, veku, sexuálnej orientácie, viery, náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia. Je to každé neopodstatnené nerovnaké zaobchádzanie s ľuďmi zo strany štátu alebo iných ľudí, ktorí majú istú moc, právomoci alebo sa pohybujú v prostrediach, kde sú ľudia jeden od druhého istým spôsobom závislí. Preto ju treba odhaľovať, upozorňovať na ňu a robiť všetko preto, aby nebola. Ale nielen to. Treba jej predchádzať.

Prečo sa čoraz častejšie stretávame so šikanou?

Ťažko stanoviť nejaký všeobecne platný dôvod, ale iste to súvisí aj s tým, že celkovo je vo verejnom priestore menej dôvery, rešpektu a úcty a viac rôznych foriem násilia a nenávisti. Aj tých foriem a podôb násilného správania vidíme podstatne viac, čo zase súvisí s jeho rozšírením aj do virtuálneho sveta sociálnych sietí.  

Prečo musíme vyvíjať snahu na vytvorenie inkluzívnej spoločnosti?

Inkluzívna spoločnosť je nielen spravodlivejšia, ale aj odolnejšia.

Prečo je nevyhnutné riešiť zamestnanosť, vzdelanosť a sociálnu situáciu marginalizovaných skupín?

Je to zásadná povinnosť štátu voči svojim občanom a občiankam, ktorá sa roky zanedbáva a odsúva, čím sa marginalizácia ďalej prehlbuje. Tí, ktorí a ktoré dokážu uniknúť z tejto pasce zaostávania a generačnej chudoby, to dokážu napriek tomu, nie vďaka tomu, čo štát pre nich robí. Často s asistenciou mimovládnych organizácií, bez ktorých by situácia týchto skupín bola ešte horšia.

Zdroj foto: Oľga Gyárfášová

žiadne príspevky na zobrazenie