Poviedka: Praveká hra

0
Poviedka: Praveká hra
muz hotel

Po štyroch hodinách úmorného šoférovania konečne zaparkujem pred pekným penziónom. Čaká ma týždeň tzv. „individuálnej snahy o odborný rast, pod dohľadom kreatívneho vedenia“. Šialená veta z prospektu má jednoduchú šifru: pracovné školenie.

Hodím kufor do izby a snaživo vylepšujem vlastný, trochu pokrčený vzhľad. Za polhodinku je prvé spoločné sedenie. V priestrannej, no pritom útulnej zasadačke, trochu nervózne postávajú účastníci seminára. Taká tá klasická vzorka. Pár snaživých, pár unudených, občas sympatická priateľská tvár. Mierne otrávená, ospalo miešam kávu, pripravená spoluvytvárať „atmosféru vzájomnej žičlivosti“.

No stačí chvíľa a som prebratá, ako prvá snežienka. Pár metrov odo mňa stojí jednoducho senzačný chlap. Chvíľu ho pozorujem. Temer dokonalý. Perfektne oblečený, krásny úsmev, pohyby, pohyby. Bože, tie pohyby! Prekvapene zalapám po dychu. V hlave mi naskočia tie posmešné pohľady kamarátok pri druhom litri červeného. „Samozrejme, tvoj muž je hotový anjel, ALE….. NIKDY NEVIEŠ !“
Jasné, občas nás prepadnú nechcené túžby. My, poriadne manželky, ich snaživo ignorujeme, ale ony trpezlivo a zákerne čakajú za rohom na vhodnú chvíľu.

Keď ten náš jediný a úžasný zabudne na úsmev, gesto. Keď domáca pohoda zmutuje do šedej nudy. Potom triafajú presne, silou poriadneho smeču. Upijem zo šálky, smiešne dúfajúc, že spolu s horkou kávou prehltnem aj všetky nebezpečné myšlienky.

Zámer nevyšiel. Prejde chvíľa a ja snaživo zaťahujem brucho a nenápadne kráčam bližšie k nemu. Dobre viem, že som objektívne naozaj pekná baba. Bez veľkej námahy som prijala tento jednoduchý fakt rovnako, ako znamienko pod ľavým kolenom. Sex v očiach mužov s prehľadom ignorujem.

Dnes je však deň naruby. Z neznámych vesmírnych príčin, chcem práve teraz byť krásna, najkrajšia pre úplne cudzieho muža. Môj rozpustený pohľad, vysiela jasné signály. Ťukajú tajnú reč medzi mužom a ženou, rovnakú milión rokov dozadu a milión rokov dopredu.
V tele mi bláznivo skáču hormóny a v ruke mi pípa zaľúbená SMS od manžela. Som obyčajná bláznivá koza! A práve teraz, môj lakomý šéf pustil žilou a v rámci imidžu firmy zaplatil celý týždeň! Pomóc!

No on moju snahu dokonale ignoruje. Rozpráva hlúpe banality o ničom a spokojne vedie trápne uhladenú komunikáciu manažéra na úrovni. Nerozumiem a nechápem. Muž za nedobytným sklom. Prvý, ktorého chcem zbaliť, je prvý, ktorý kašle na mňa.

Večer telefonujem s manželom a v hlave mám môjho tajného favorita. Jeho evidentný nezáujem je bezpečný zámok. Nič mi nehrozí a ja môžem veselo snívať svoje hriešne sny, nepoznačené realitou. Ďaleko, preďaleko, len s ním, bez zbytočných výčitiek. Taká nevinná erotika pre dušu.

Našťastie, prednášky a cvičenia ma dostatočne zamestnávajú celé dni. Na hlúposti nie je chvalabohu čas. Na záver týždňa máme naplánované spoločenské posedenie. Alkohol, švédske stoly. Vediem vľúdne reči a jeho pozdravím trochu sileným úsmevom. Po polnoci unavená, zamykám prázdnu izbu. Môj tajný vysnený milenec znovu drieme pod vankúšom. Je čas sa ho zbaviť. Čo s ním ? Založený do poznámok, vkĺzne do kufra a privíta ma doma, pri rannej káve? Snáď ma nebude strašiť v manželskej posteli?!

Smiešne predstavy náhle zruší hlasné klopanie. Medzi dverami stojí ON. Má tisíc odpovedí, bez jedinej otázky: „Strašne ťa chcem. Rovnako. ako ty mňa.“ Slová poskakujú v tme. A ja mlčím.
„Viem, viem, obaja máme záväzky. Tu som nemohol nič podniknúť, kolegyne by všetko vytárali. Veď určite poznáš také tie klebetné kravy.“
Bez váhania mi upotenou dlaňou tlačí do ruky vizitku: „Tu je číslo na dobrého známeho, keď dostaneš chuť. Diskrétne a bez rizika.“

Zvláštne. Zrazu pozerám na ustráchaného trápneho chlapa, ktorý sa bojí pozvať ma, hoci len na pohárik. Kúzlo nedobytného frajera zmizlo. So smiechom buchnem dverami.
Ráno odchádzam veselým krokom a v ruke mi poletuje ľahká batožina bez zbytočných snov a hostí.

Katarína Gregorová

Prečítajte si aj ďalšiu poviedky od autorky Koláčik bez záruky

Foto na titulke: pixabay.com

žiadne príspevky na zobrazenie