Stanovenie hraníc nie je vždy jednoduché. Samotný proces – dať ľuďom vedieť, kde sú vaše potreby a limity – môže byť často stresujúci, najmä pre tých, ktorí na to nie sú zvyknutí.

Keď sú ľudia zvyknutí na nejaké hranice vo vzťahoch, môžu začať bojovať, ak sa pokúsite zmeniť svoje hranice, a ľudia (ako deti) sa často pokúšajú navzájom testovať hranice. To všetko môže byť stresujúce, najmä ak vezmete do úvahy množstvo potenciálnych konfliktov.

Konečný výsledok však môže stáť za to: vzťahy, ktoré zahŕňajú väčšiu úroveň vzájomného rešpektu, ktoré spĺňajú potreby všetkých zúčastnených strán a vytvárajú oveľa menej stresu pre každého.

Prvým krokom pri stanovení hraníc je pochopiť, kde ležia vaše osobné hranice. Ako sa cítite, keď sa k vám ľudia približujú a berú vám určitú slobodu?

Často je vašou prvou stopou pocit, ktorý máte, keď boli porušené vaše hranice. Pretože rôzni ľudia majú rôzne hranice, niečo, čo trápi iných, nemusí trápiť vás a naopak. Preto je dôležité komunikovať s ostatnými, kde leží vaša úroveň pohodlia (a nepohodlia), aby ľudia s rôznymi hranicami mohli zabrániť porušovaniu vašich hraníc.

Tieto rady vám pomôžu lepšie si uvedomiť svoje osobné hranice.

Znamenia, že musíte pracovať na hraniciach

• Cítite odpor k tomu, že ľudia od vás žiadajú príliš veľa a zdá sa, že sa to stáva často.
• Zistíte, že hovoríte áno veciam, ktoré by ste radšej nerobili, len aby ste sa vyhli rozrušeniu alebo sklamaniu ostatných.
• Zistíte, že sa cítite rozhorčení, pretože robíte pre iných viac, ako oni robia pre vás.
• Máte tendenciu držať si väčšinu ľudí od tela, pretože sa bojíte nechať ľudí, aby sa k vám dostali príliš blízko a premohli vás.
• Máte pocit, že väčšina toho, čo robíte, je pre iných ľudí – a možno si to ani tak nevážia.
• Stres, ktorý pociťujete zo sklamania druhých, je väčší ako stres z robenia vecí, ktoré vás obťažujú alebo vyčerpávajú v snahe potešiť ich.

25 tipov na sebalásku

Otázky, ktoré by ste si mali položiť

Existujú ďalšie otázky, ktoré by ste si mali položiť, keď sa pozeráte na konkrétnu voľbu, ktorú môžete urobiť, ktorá vám môžu pomôcť rozhodnúť sa, či je alebo nie je potrebné stanoviť hranicu.

Nasledujúce otázky vám môžu pomôcť objasniť vaše hranice v konkrétnych situáciách a orientovať sa v tých budúcich:

• Ak by nikto nebol sklamaný, povedali by ste radšej áno alebo nie?
• Pri pohľade na všetky výhody a náklady tejto situácie (hmotné aj nehmotné), stojí za námahu povedať áno?
• Cítili by ste sa pohodlne, keby ste rovnakú žiadosť predložili niekomu inému?
• Ak by sa na vás ľudia hnevali, keby ste povedali nie, naozaj máte pocit, že pochádzajú z úctivého a rozumného miesta? (A ak nie, možno by bolo načase začať stanovovať nejaké limity?)
• Je to precedens, ktorý chcete vytvoriť? (A ak nie, kde by bolo rozumné miesto nakresliť čiaru?)
• Pomyslite na niekoho, o kom máte pocit, že má veľmi zdravé hranice – takého, ktorého by ste chceli napodobniť. Ako by podľa vás reagovali v tejto situácii?

Keď zistíte, ako sa cítite, môžete sa rozhodnúť, či si skutočne prajete stanoviť hranicu. V dokonalom svete, keď si uvedomíme, kde sa nachádzajú naše osobné zóny pohodlia, musíme tieto informácie jednoducho oznámiť ostatným a hranica vzťahu je nastavená.

Nastavenie hraníc nie je jednoduché

V skutočnom svete však nastavenie hraníc pomerne často vyžaduje určité vyjednávanie a nie vždy ide hladko. Ľudia majú svoje vlastné hranice, ktoré sa nemusia zhodovať, a môžu presadzovať väčšiu vzdialenosť alebo blízkosť z vlastných dôvodov.

Zmena hraníc zo súčasného stavu môže tiež spôsobiť, že ľudia budú reagovať tak, že sa pokúsia posilniť predchádzajúce alebo existujúce hranice, niekedy spôsobom, ktorý nám je nepríjemný. Týmto spôsobom môže byť stanovenie hraníc bojom.

Pretože musíme myslieť na svoje vlastné potreby, ako aj na potreby a reakcie iných, je dôležité, aby sme boli pri stanovovaní hraníc obozretní.

Otázky, ktoré si kladiete, keď zisťujete, kde ležia vaše osobné hranice, sa líšia od otázok, ktoré si možno kladiete, keď sa rozhodujete, kde si vlastne hranice nastaviť.

Keď si nastavujete hranice v konkrétnych situáciách, musíte vziať do úvahy praktické faktory, ako sú „náklady“ na stanovenie hraníc. Umožňujú vám tiež mať jasno v otázkach, ako je vina (mali by ste sa cítiť vinní?) a motivácia (stojí to za to?), takže môžete napredovať s čo najmenšou dávkou stresu.

Tu je niekoľko otázok, ktoré by ste si mali položiť:

• Je to spravodlivé?
• Ak by ste boli v pozícii toho druhého, zdalo by sa vaše riešenie stále spravodlivé?
• Zaviazali ste sa k tomu, alebo je to očakávanie, ktoré na vás ten druhý vkladá?
• Existuje tu iné riešenie, ktoré by mohlo byť výhodnejšie?
• Vytvára akt vykonania zmeny alebo stanovenia hranice viac stresu, než by mohol z dlhodobého hľadiska zmierniť?
• Keď si predstavíte výsledky o rok, máte pocit, že by to bolo lepšie riešenie ako to, čo máte teraz?
• Ak stanovujete hranicu a cítite, že druhá osoba je nerozumná v boji proti hraniciam, ste ochotní nechať vzťah ísť radšej, než sa cítiť zranený nesúladom hraníc?

Je dôležité poznamenať, že pravdepodobne budete viac vážiť svoje vlastné pocity ako pocity druhých, pretože musíte žiť s dôsledkami svojich rozhodnutí.

Ste tiež tým, kto bude musieť žiť s dôsledkami svojich rozhodnutí. Koniec koncov, všetci máme svoje vlastné úrovne pohodlia pre hranice, ale tieto otázky poskytujú podnet na zamyslenie.

Hoci to môže byť v tejto chvíli stresujúce, akonáhle sa rozhodnete stanoviť hranice a/alebo zaviesť hranice, minimalizuje to určitý stres. Práca na stratégiách stanovovania hraníc a asertívnych komunikačných technikách môže priniesť do vášho života pozitívne výsledky.​

Zdroj: www.verywellmind.com