NAČÍTAVAM

Type to search

AKČNÉ ŽENY BLOG MAGAZÍN

Prečo potrebujeme nové hrdinky vedy?

REDAKCIA
Share

Pred tristo rokmi bol Isaac Newton uctievaný ako pokorný vedec, génius, ktorý chrlil jeden objav za druhým, cnostný bádateľ, ktorý zasvätil svoj život čistému výskumu. Naopak, dnes ho hodnotia ako pochybného alchymistu, ktorý hľadal kameň mudrcov. Kritizujú ho, že sa zaoberal malichernými spormi s inými ľuďmi a prežíval duševné krízy. Sotva ideálny vzor pre začínajúcich vedcov.

A čo ideálna vedkyňa ako inšpirácia pre študentky? Najlepšou kandidátkou je stále poľská fyzička Marie Skłodowska Curie, ktorá za svoju prácu v oblasti rádioaktivity získala dve Nobelove ceny. V nedávnom prieskume verejnej mienky nazbierala štvrtinu hlasov a ľahko porazila svoju konkurentku Rosalindu Franklinovú.

Rosalind Franklin

Príbeh Rosalindy Franklin

V čase svojho objavu bola Rosalinda nespravodlivo obsadená do tradičnej úlohy žien – bezmocnej obete, ktorá bola vylúčená z čestných sál jej bezohľadnými súpermi, Jamesom Watsonom a Francisom Crickom. Franklinová je najviac známa svojou prácou na difrakčných obrazoch DNA, ktoré následne použili vedci Watson a Crick pri určení špirálovej štruktúry DNA. Franklinová zrejme sama rozpoznala štruktúru DNA, avšak Watson a Crick vo svojej slávnej práci z roku 1953 jej príspevok zmienili iba niekoľkými slovami. Jej zásluhy boli uznané až na konci 60. rokov.

Nestihla získať ani Nobelovu cenu, lebo v roku 1958 zomrela na rakovinu vaječníkov. Bolo to štyri roky predtým, ako dostali Nobelovu cenu Watson, Crick a Wilkins. Keďže Nobelove ceny nemôžu byť udelené posmrtne, nikdy nebudeme vedieť, či by Franklinová za svoju prácu získala podiel na cene.

Prečítajte si aj článok 9 vedkýň, ktoré by ste mali poznať

Príbeh Marie Curie

Marie Skłodowska Curie bola úžasná osoba a zaslúži si, aby ju obdivovali. Môžu však moderné dievčatá skutočne ťažiť z učenia o vedeckej mučeníčke?

Marie Curie

Marie Curie vo svojom laboratóriu, 1912

Táto slávna fotografia potvrdzuje jej smutný príbeh. Sama stojí vo svojom chmúrnom laboratóriu a nosí jednoduché, nemoderné oblečenie a vyzerá mizerne. Možno už vedela, že dlhodobé vystavenie sa rádioaktivite ničí jej zdravie. Je to lákavá vidina pre dievčatá, ktoré sa rozhodnú byť vedkyňami?

Curie strávila dlhé dni a noci celé štyri roky v nevyhrievanej kôlni, aby izolovala vzorky rádia zo smolincovej rudy. Často chodila bez jedla a obetovala sa na výskum s malou perspektívou finančnej odmeny alebo akademického uznania. Ako to uviedla jej mladšia dcéra, rádium bolo najobľúbenejším dieťaťom jej rodičov. Einstein povedal, že je zo všetkých slávnych osobností jediná, ktorú nepokazila sláva.

Curie je často uznávaná za odmietnutie registrácie patentov, ktoré by ju obohatili. „Pracujeme v záujme vedy,“ vyhlásila, akoby nedostatok jej nezáujmu o financie odôvodňoval jej chudobnú existenciu. Ale nebolo to celkom tak. Jej manžel svoje vlastné vynálezy finančne využíval. Ale podľa francúzskeho práva nemala Curie žiadne vlastnícke práva – akýkoľvek zisk, ktorý dosiahla, smeroval priamo k jej manželovi. A keď zomrel, všetko prešlo jej dvom deťom.

Curie bola šikovná podnikateľka, ktorá vedela vyjednávať a chrániť svoje vlastné záujmy. Na konci svojho triumfálneho turné po USA v roku 1921 ohromila svojich hostiteľov tým, že odmietla prijať obrovské množstvo peňazí, ktoré získali, namiesto toho trvala na tom, aby dostala ako ekvivalent rádium, ktoré sa potom muselo prepraviť cez Atlantik. Gram rádia pre laboratórium osobne prevzala od prezidenta Warrena Hardinga.

Strata manžela a nespravodlivá tlač

Potom, čo jej manžel náhle zomrel pri dopravnej nehode, Curie bojovala sama. V roku 1911 novináři neprávom obvinili Mariu z romániku so ženatým fyzikom Paulem Langevinem, bývalým Pierrovým studentem. Keď vypukol škandál, bola práve na konferencii v Belgicku, a pri návrate domov ju čakal hlúčik pomstychtivých agresorov. V tlači bola pomenovaná ako „židovská suka“. Niet divu, že sa rozhodla pod tlakom újsť do Anglicka, kde sa o ňu starala jej blízka priateľka, expertka na elektrinu, Hertha Ayrton.

Ayrton vyhlásil novinárovi: “Nesúhlasím s tým, aby sa otázka pohlavia vôbec dostala do vedy. Myšlienka „ženy a vedy“ je úplne irelevantná. Buď je žena dobrým vedcom, alebo nie.”

Curie sa vydala na svoju prvú cestu do New Yorku takmer pred sto rokmi. Odvtedy získalo Nobelovu cenu za vedu niekoľko ďalších žien: dokázali, že nejde o jedinečnú výnimku. Ženy môžu dosiahnuť rovnaké výšky ako muži a budú to robiť v budúcnosti čoraz častejšie.

Napriek tomu žiadna z týchto laureátov Nobelovej ceny nedosiahla medzinárodnú slávu Marie Curie. Prečo nie? Zdá sa, že príliš veľa ľudí stále verí, že môžete byť buď dobrá vedkyňa alebo normálna žena, ale nie súčasne. A to by sa malo zmeniť.

Tagy
REDAKCIA
REDAKCIA

Sme akčné ženy a prinášame ti príbehy a články spoločne s ďalšími akčnými ženami, ktoré robia, čo milujú a rady o tom aj píšu. Podporujeme sa navzájom v našich snoch. V tom, čo nás napĺňa a robí nám radosť. Pridaj sa k nám: https://akcnezeny.sk/registracia/ Spoločne vytvárame magazín, stretávame sa online a rovnako offline na vzdelávacich a motivačných podujatiach, ktoré organizujeme. IG: #zenyktorerobiacomiluju #akcnezeny #akcnemamy #vzdelavanie #biznis #kariera

  • 1

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *

X