Keď sa povie infarkt, väčšina z nás si automaticky predstaví srdce. Odborníci však upozorňujú, že skutočný problém sa často začína oveľa skôr, a najmä inde. Nie priamo v srdcovom svale, ale v cievach, ktoré zásobujú kyslíkom a živinami celé telo.
Práve ich stav rozhoduje o tom, ako dobre funguje srdce, mozog, obličky aj ostatné orgány.
Ľudské telo totiž pretína fascinujúca sieť tepien, žíl a vlásočníc, ktorá podľa odhadov meria približne 100-tisíc kilometrov. Táto vnútorná diaľničná sieť musí zostať pružná, priechodná a hladká. Ak sa začne zužovať alebo tvrdnúť, riziko vážnych ochorení dramaticky rastie.
Všetko sa začína na povrchu ciev
Kľúčovú úlohu zohráva endotel – tenká vrstva buniek, ktorá vystiela vnútro ciev. Na prvý pohľad ide o mikroskopickú štruktúru, no jej význam je obrovský. Endotel reguluje prietok krvi, pružnosť ciev a pomáha udržiavať krvný tlak v rovnováhe.
Keď je zdravý, krv ním preteká plynule. Problém nastáva vtedy, keď sa poškodí.
Čo môže viesť k poškodeniu?
Predovšetkým dlhodobý stres, fajčenie, vysoká hladina LDL cholesterolu, nedostatok pohybu, vysoký tlak či strava plná ultra spracovaných potravín.
A čo sa deje potom? Na takto narušený povrch sa postupne začnú ukladať tukové častice, zápalové bunky a ďalšie látky, ktoré vytvárajú aterosklerotický plak, čiže usadeninu zužujúcu cievu. A práve tu sa často začína príbeh infarktu alebo mozgovej príhody.
Infarkt neprichádza zo dňa na deň
Mnohí ľudia si myslia, že infarkt je náhla udalosť bez varovania. V skutočnosti ide vo väčšine prípadov o roky trvajúci proces, ktorý prebieha úplne nenápadne.
Cievy sa zužujú postupne a telo sa tomu dokáže istý čas prispôsobovať, preto človek nemusí cítiť takmer žiadne príznaky. Až keď sa plak naruší alebo praskne, vznikne krvná zrazenina, ktorá môže cievu úplne upchať.
Ak sa to stane v koronárnej tepne, vzniká infarkt. Ak v cieve zásobujúcej mozog, výsledkom je mozgová príhoda.
Podľa odborných organizácií sú srdcovo-cievne ochorenia stále najčastejšou príčinou úmrtí na svete.
Veľký hráč, o ktorom sa hovorí čoraz viac: črevný mikrobióm
Novšie výskumy potvrdili, že zdravie ciev úzko súvisí aj s tým, čo sa deje v našom čreve.
V črevách žijú bilióny baktérií, ktoré ovplyvňujú zápalové procesy, metabolizmus tukov aj tvorbu látok, ktoré pôsobia na cievy. Ak je mikrobióm v rovnováhe, podporuje tvorbu prospešných metabolitov, napríklad mastných kyselín s krátkym reťazcom, ktoré pomáhajú tlmiť zápal.
Naopak, pri nevhodnej strave sa môže zvýšiť tvorba látok, ktoré sú spájané s vyšším rizikom aterosklerózy, napríklad TMAO. Úplne najjednoduchšie povedané… To, čo jeme, neovplyvňuje len váhu, ale aj to, ako sa správajú naše cievy.
Strava dokáže cievam pomôcť viac, než si vôbec dokážeme predstaviť
Odborné prehľady z posledných rokov ukazujú, že mediteránny typ stravy, DASH strava (stravovací prístup na zníženie vysokého krvného tlaku) a všeobecne rastlinne orientovaný jedálniček môžu zlepšiť funkciu endotelu a znížiť zápal v tele.
Najviac sa spomínajú:
- zelenina a ovocie bohaté na polyfenoly,
- strukoviny,
- orechy a semená,
- olivový olej,
- mastné ryby s obsahom omega-3,
- potraviny s vysokým obsahom vlákniny.
Práve vláknina „kŕmi” prospešné črevné baktérie a pomáha znižovať hladinu LDL cholesterolu. Polyfenoly z čučoriedok, kakaa, granátového jablka či zeleného čaju zase pomáhajú znižovať oxidačný stres, ktorý poškodzuje cievnu stenu.
A čo zabijak s názvom vysoký tlak?
Vysoký krvný tlak býva väčšinou bez príznakov. Mnohí ľudia sa cítia dobre, no ich cievy sú dlhodobo vystavené nadmernému tlaku. A to vedie k strate elasticity a postupnému poškodeniu.
Práve preto odborníci odporúčajú pravidelné meranie tlaku aj u ľudí, ktorí nemajú žiadne ťažkosti. Neliečená hypertenzia významne zvyšuje riziko infarktu, cievnej mozgovej príhody aj poškodenia obličiek.
Takže… Aké sú tri základné piliere prevencie?
Odborníci sa zhodujú, že zdravie ciev stojí najmä na troch pilieroch:
- pravidelný pohyb
- kvalitný spánok
- strava bohatá na prirodzené, minimálne spracované potraviny
Nemusí však ísť o extrémy. Aj obyčajná svižná chôdza, dostatok spánku a každodenná porcia zeleniny môžu mať z dlhodobého hľadiska významný efekt. Skutočný rozdiel totiž nevytvára jednorazová diéta, ale každodenné návyky.