Viktória Ferjancová objavila čaro informatiky ešte na strednej škole, no nezaoberala sa ňou naplno. Až vďaka tomu, že sa stala správkyňou e-shopu, sa zahryzla do kódovania a spravila si kurzy. Nakoniec zakotvila v digitálnej reklamnej agentúre Invelity.

Ako vníma počet žien v programátorskej profesii? Viktória prezradila aj to, čo si myslí o vyučovaní IT na základných či stredných školách alebo čo by poradila akčným ženám, ktoré začínajú podnikať.

Venuješ sa profesii, ktorá je primárne chápaná ako mužská – si kóderka, programátorka. Čo sa ti na profesii zapáčilo?

Páči sa mi, že môžem pracovať sama a odkiaľkoľvek. Každý deň riešim niečo iné, veľakrát nové a stále sa vzdelávam. Taktiež sa často stretávam s oblasťami, do ktorých by som bežne nevidela. Pracovala som na weboch pre realitné kancelárie, divadelných hercov, finančných poradcov, autoservisy alebo e-shopy. Každý potrebuje osobitý prístup a riešenia a často musím rozmýšľať ako návštevník daného webu alebo klient, aby používanie bolo pre neho čo najpríjemnejšie a najjednoduchšie.

Študovala si tento odbor alebo si sa dodatočne zapojila do vzdelávania v IT oblasti?

Na strednej som mala informatiku, naučila som sa základy, napríklad čo je to html a trochu tej programátorskej logiky. Tiež som z nej maturovala. Vo voľnom čase som si vyrábala lacné stránky, učila sa CSS, ale postupne som tomu prestala venovať čas. Na výške som mala asi dva semestre, ale naučili nás otvoriť Word, upraviť nadpis a spraviť SUM v exceli.

Počas vysokej školy, na ktorej som študovala Právnu administratívu v podnikateľskej sfére, som pracovala ako správca e-shopu, kde som mala nahadzovať produkty, riešiť objednávky, atď. Zaujímalo ma, ako to celé funguje a občas som zaliezla do kódu a snažila sa na to prísť sama. Samozrejme to skončilo niekoľkokrát zhodeným serverom.

Po niekoľkých rokoch v obchode som si povedala, že je čas oprášiť vedomosti, odišla som z práce, spravila som si kurzy na learn2code, googlila a polroka som nevyšla poriadne z domu. Výsledkom bolo niekoľko pohovorov a ponúknutých spoluprác. Nakoniec som zakotvila v Invelity.

Prečítajte si aj rozhovor s Lenkou Hlinkovou o ženách v IT

Žien programátoriek stále nie je tak veľa ako mužov. Čo si myslíš, prečo?

Dlho som si myslela, že je to vplyvom spoločnosti, ale po opýtaní sa viacerých žien v mojom okolí som zistila, že to bude tým, že ich tento smer tak neláka. Môže to byť stereotypmi, nedostatkom mediálnej prezentácie žien v tomto odbore. Sú na to celé štúdie, ale pravda je, že je veľa programátoriek, stačí len sledovať #womenintech #girlswhocode.

Je rozdiel v realizácii kódovania a programovania?

U nás v tíme to zjednodušene rozdeľujeme tak, že kódime dizajn a programujeme logiku. Kódovanie zahŕňa písanie množstva riadkov, aby sa vytvoril v prípade webových stránok frontend – to, čo vidí užívateľ. Programovanie zahŕňa nielen kódovanie, ale aj ďalšie úlohy, ako je napríklad návrh dátových štruktúr, riešenie problémov, analýza a implementácia funkcionalít.

Čo by mal vedieť dobrý kóder a programátor?

Okrem programovacieho jazyku, v ktorom robí, by mal/a vedieť dobre googliť a čítať dokumentácie. Veľakrát je naša práca v zmysle pokus – omyl. Musí byť pripravený/á na to, že nie všetko pôjde na prvýkrát.

Ako vnímaš napríklad vyučovanie IT na základných či stredných školách?

IT ide každým dňom dopredu. Každú chvíľu vznikajú nové frameworky, programovacie jazyky a ich rôzne knižnice a na strednej sa učia PASCAL (Dátum vzniku 1965). Na jednej strane rozumiem, naučí ich to pochopiť princíp programovania. Ale často ich práve tento zastaralý programovací jazyk odradí od ďalšieho štúdia. Samozrejme, sú výnimky, kde idú s dobou, ale asi to záleží od učiteľa/školy, aký má záujem a možnosti. Ja som mala na strednej skvelú učiteľku informatiky, ktorá bola vždy ochotná a aj keď sme sa podľa plánov učili Pascal, informatika ma bavila.

Čo by si poradila akčným ženám, ktoré majú svoje podnikanie v začiatkoch a premýšľajú nad tým, že sa obrátia na podobného špecialistu?

Určite by som im poradila, aby sa v prvom rade zamysleli, či a akú webovú stránku potrebujú. V minulosti som sa stretla so začínajúcimi podnikateľmi, ktorí chceli stoj čo stoj web, lebo sa to patrí, lebo všetci ich majú. Áno, ale niekedy web nepotrebujú. Niekedy v pohode stačia aj sociálne siete. Ak nevedia, čo presne je pri nech to pravé riešenie, rozbehni.online je skvelý krok na začiatok.

Každý potrebuje svoju prácu vybalansovať aj oddychovými aktivitami. Čomu sa venuješ, keď nepracuješ?

Hrám hry na PC, počúvam hudbu, bingwatchnem jednu-dve série seriálu za deň.