Reportáž z návštevy pápeža alebo ako sme strávili noc pod holým nebom v Šaštíne

0
Reportáž z návštevy pápeža alebo ako sme strávili noc pod holým nebom v Šaštíne

„Počuj a nejdeme tam spať?“

„A to akože myslíš vážne? Teraz? V noci? Spacáky, karimatky a tak?“

„Noooo a prečo nie? Zahrajme sa na mladých.“

Spontánne rozhodnutie

Slovo dalo slovo. A tak sme na pápeža v Šaštíne vydali už v utorok v noci. Je pravda, že nás trošku vystrašili informácie v niektorých médiách, kde sa spomínalo, že brány budú zatvorené už o ôsmej hodine. Dokonca niekde písali aj o siedmej. Ale možno sa niekde v nás prebudila taká mini túžba po dobrodružstve, po niečom trošku zaujímavom. Zaregistrovaní sme boli iba my dvaja s manželom.

Priznám sa, že deti ma nenapadlo brať, ani sa ich pýtať, či by chceli ísť. I keď pôvodný plán bolo ísť až ráno tak, aby sme okolo 7 hodiny boli na mieste. Keď sme im oznámili, že ideme a oni pôjdu k mojej mamine, tak spustili taký krik a plač, ako hádam nikdy predtým. Bolo mi to aj ľúto, myslím, že starší syn (7 rokov) by mal pekný zážitok a páčilo sa mu to, ale už sa nedalo nič robiť. Preverovala som možnosti ísť bez registrácie, ale to by nemalo zmysel, otočili by nás na mieste.

„Každý z nás je jedinečný a je na svete, aby sa cítil milovaný vo svojej jedinečnosti a miloval ostatných, ako to nikto nemôže urobiť zaňho. Nežijeme na to, aby sme sedeli na lavičke ako náhradníci za niekoho iného.“ (pápež František na Štadióne Lokomotíva)

Naozaj dôkladné kontroly

Do Šaštína sme dorazili niečo po 22.30 hod. Už počas cesty do mesta nás zastavili dvakrát policajti, kde sme sa museli preukázať green pasom, resp. iným relevantným dokladom. Parkovisko sa nachádzalo na pustom prázdnom poli. Keďže sme prichádzali medzi prvými, bolo nám jasné, že dostať sa z parkoviska nebude také jednoduché a budeme odchádzať medzi poslednými. Manžel už vopred ľutoval, aké bude mať špinavé auto (úsmev).

„Skutočné bohatstvo nespočíva v zväčšovaní množstva toho, čo máme, ale v delení sa rovnakým dielom s tými, čo sú okolo nás.“ (pápež František po stretnutí s prezidentkou)

Na pápeža s nábojmi

Po zaparkovaní sme sa už pešo presunuli ku bráne, kde bola security kontrola, ktorá bola naozaj veľmi prísna. Ako na letisku. Detektor kovov, človek musel prejsť aj cez turniket (tak ako na letisku). Manžel mal neotvorenú fľašu minerálky, musel pred policajtom otvoriť a trošku si odpiť. Takisto nám kázali vybrať všetko kovové z kabelky. Ja si kabelku neupratujem, takže sa tam našli dva prázdne náboje (samozrejme kovové), ktoré mi tam tam dali deti z nejakých bojov z 2. svetovej vojny na Hrone. Tak som policajtov trošku pobavila a išli sme ďalej. Inak, tých policajtov tam bolo veľmi veľa. Možno aj okolo 50. A to stále hovoríme iba o bráne z jedného smeru.

Predbehli nás dôchodci

Hoci sme prišli relatívne skoro, najlepšie miesta pri zábradlí v sektore už boli obsadené. Boli sme prekvapení, že sme tam našli aj mnoho starších ľudí, ktorí tam sedeli na rozkladacích stoličkách, rozprávali sa či piknikovali:). My sme sa chvíľku pozerali na hviezdnu oblohu, zakutali sa do spacákov a zaspali sme (ja mám spacák do mínus 19 stupňov, takže som sa ničoho neobávala:)). Ja som si vedľa seba predstavila môjho syna, ako by sa mu toto spanie vonku priamo pod hviezdami páčilo a s myšlienkou na neho som zaspala.

„Viera, ktorá nie je abstraktná, nás pobáda vcítiť sa a byť solidárnymi s núdznymi.“ (pápež František na omši v Šaštíne)

Realita pútnika

Ráno už asi niekedy po piatej hodine nás zobudili modlitby a spevy, ale mne sa podarilo zaspať a v spať počas tohto duchovného doprovodu. Prekvapilo ma, že hoci v noci mi zima nebolo, ráno až približne do 7.30 hod bolo relatívne čerstvo. Pochopila som, prečo niektorí ľudia mali na sebe páperové bundy. Niektorí ľudia sa tesne pred omšou prezliekli do košieľ alebo do šiat. Najedli sme sa, urobili zopár ranných záberov a čakali sme. Čas relatívne rýchlo plynul, páčili sa mi veľmi videoprezentácie s nahovorenými myšlienkami pápeža. Čítal ich herec Ján Gallovič, ktorého hlas mám veľmi rada.

Prečítajte si aj: Do Šaštína prišli na omšu s pápežom Františkom desaťtisíce pútnikov

František prichádza

Pápež František okolo 9.10 hod. začal prechádzať uličkami Šaštína a o niekoľko minút prechádzal uličkami areálu, kde na neho čakali ľudia. Atmosféra bola úžasná, ľudia sa tešili, tlieskali. My sme nemali šťastie vidieť pápeža zblízka, ale až tak mi to nevadilo. Išiel blízko sektora pre rodiny s deťmi, čo mi prišlo pre neho úplne prirodzené.

Svätá omša trvala 1,5 hodinu, čo vôbec nebolo príliš dlho. Po jej skončení pápež poďakoval všetkým zúčastneným, ľuďom, ktorí ho prijali, osobitne spomenul pani prezidentku. Ďakovanie a rozlúčková reč boli veľmi srdečné a bolo cítiť,  že ich pápež František hovorí od srdca.

Po ukončení bohoslužby ešte zneli spevy, vystúpil aj Ondrej Kandráč a iní. Ľudia zostávali spolu, v skupinkách, rozprávali sa. Vládol pokoj, žiadna panika.

Prečítajte si aj: Pápež František zviditeľnil spoločenské témy, ktoré slovenskí politici prehliadajú

„Len vtedy, keď budeme stáť na strane tých najslabších, sa dostaneme z pandémie naozaj všetci.“ (pápež František pred ekumenickou radou)

Vďačnosť v srdci

Keďže sme vedeli, že musíme počkať, kým vyparkujú autá, aby sme sa my dostali autom von, premiestnili sme sa ešte do parku pred Bazilikou a tam sme si oddýchli. Stretli sme aj pár známych a kamarátov. K rodičom sme prišli okolo 16 hodiny. Večer sme však zaľahli do postelí spolu s deťmi. Unavení, ale vďační, že sme mohli osobne sa zúčastniť návštevy pápeža Františka a aj osobnou prítomnosťou vyjadriť našu vďaku za to, že je naším pápežom. Je úctyhodné, že v takom veku zvládol 4 dni naozaj náročného pobytu na Slovensku. Čítajúc jeho program, som si hovorila, že veď to by som bola unavená aj ja. A to nemám ešte ani 40 rokov.

Foto: archív Kristíny Majerovej

Titulná foto: TASR Martin Baumann

 

žiadne príspevky na zobrazenie