NAČÍTAVAM

Type to search

MAGAZÍN OSOBNÝ ROZVOJ PSYCHOHYGIENA RELAX

Román na pokračovanie – Návrat domov, 18. časť

REDAKCIA
Share
plavanie

V minulej časti príbehu Jany Bilej sme sa mohli dozvedieť, ako Lucia hľadala vhodný priestor na svoje podnikanie. Chcela si otvoriť cukráreň. Úryvok končil tým, že sa rozlúčili s Petrom, ktorý sa musel vrátiť do firmy.

Len čo prišla s deťmi domov zazvonil jej mobil. Volal Peter, aby prišla na skype. Nachystala deťom rýchlu večeru, a poslala ich robiť si úlohy.

„Ahoj, tak ako sa mi máš?“ začala keď Peter dvihol.

„Dobre, ty sa máš ako?“ povedal Peter. Ale zdal sa jej byť akýsi čudný. Akoby nesvoj. Nevedela to vôbec identifikovať. Len začínala mať čudný pocit v žalúdku, taký akoby jej tam ležal balvan.

slsp

„Ahoj, síce sa nikto nepýtal, ale aj ja sa mám dobre.“ Ozvala sa zrazu Katarína a nevedela, odkiaľ sa vzala, ale stála priamo za Petrom. „Keďže ti to Peter nebol schopný povedať sám, ponúkla som sa že ti to vysvetlím ja.“

Lucia mala šťastie, že sedela za stolom. Ináč by už určite dávno odpadla. Tak ona je tu sama, čaká na neho, kedy konečne príde, a on takto. Už jej to začalo dávať zmysel, prečo tak dlho nechodil. Nechcela ho pustiť milenka.

„Tak smelo do toho, zjavne obaja viete, niečo čo ja nie. Tak načo to odkladať, že?“ ani nevedela, kde sa v nej zobrala tá sila. Ako by sa niečo v nej zablokovalo a nedovoľovalo jej zložiť sa. To mala v pláne, až keď dovolá.

„Peter ti asi nepovedal celú pravdu. Začalo sa to síce na večierku z mojej strany. Už dlho sa mi totiž páčil. Ale ďalej to pokračovalo z jeho strany. Až som bola sama milo prekvapená.“

Netušíš aká prekvapená som teraz ja!

Foto: pixabay.com

„Neverím tomu. Peter, povedz už niečo.“ Lucia nedokázala uveriť vlastným očiam. Tak jej muž nechá jeho milenku, aby jej to všetko vysvetľovala, a sedí tam ako päť peňazí. Najhoršie bolo, že nehovoril nič. Nevedela, čo si má o tejto scénke myslieť. Tak jej to totiž pripadalo. Ako scéna z nepodareného filmu. A prečo jej vôbec volal? A ešte k tomu s Katarínou po boku. Mal jej to povedať radšej do očí, keď bol tu.

„Všetko je to pravda.“ Zdalo sa jej to alebo bol akoby zhypnotizovaný? Toto nebol Peter, akého poznala.

„A prečo si mi to nepovedal keď si bol tu, ako chlap? Do očí? Aby som si ťa nemusela prestať vážiť.“ Snažila sa ovládať, veľmi. Ale hlas jej sám od seba začal trochu preskakovať. Videla nenápadný úsmev na Kataríninej trávi. Keby som toto bola vedela, v živote ťa do firmy nepustím. Ale to bolo teraz už jedno. Už vo firme bola a dokonca aj v ich dome. Takže vôbec z firmy neodišla, ako jej hovoril? Ako to mohol spraviť? Vírilo jej v hlave.

„Lebo som nenabral odvahu. Hanbil som sa,“ odvetil pomaly.

„Za čo? Že si sa nedokázal udržať na uzde, kým som bola preč? Namiesto toho, aby si prišiel skôr za nami si riešil radšej nejakú bokovku?“

Katarína tam len stála a tvárila sa spokojne. Zjavne dosiahla, čo chcela. Už jej to povedal. Tak o toto jej išlo. Možno ju balamutil, že sem za nami ani nepríde, napadlo Luciu. Ale keď zistila, že predsa len ide, už to nevydržala a poslala jej ten mail. Nikdy by neverila, že sa v takom krásnom prostredí môže cítiť tak nanič.

„Riešil som hlavne prácu, veď to vieš.“

„Jasné a pri práci si si čisto náhodou narazil aj ju, čo? Lebo tam stála celá žhavá a nedočkavá po tvojich dotykoch, úplne nahá tak si proste nevedel odolať?“

Už len pri tej predstave ju striaslo. Ako dlho to museli spolu ťahať, keď pár dní po návrate od nich má takýto telefonát. To ju muselo riadne vytočiť, že sem prišiel. Len nechápala, prečo. Veď oni sú jeho rodina. A nie ona.

„Je tu ešte niečo.“

„Počúvam.“ Keď sa takto baví on, budem sa aj ja. Čo najkratšie slová takmer bez emócií. Jediný spôsob, ako môže prežiť tento telefonát.

„Som tehotná.“ povedala s víťazoslávnym výrazom Katarína.

Výborne. Nie len že jej bol neverný, ešte nebol ani schopný dať si pozor a dokázal spraviť dieťa sekretárke. To je skoro na Nobelovu cenu.

„A čo teraz čakáš, Katarína? Že sa na nás vykašle úplne, na svoje dve deti aj na mňa a bude sa s tebou starať o ďalšie dieťa?“

„Presne tak.“ Lucia nevedela prísť na to, z čoho mala Katarína takú radosť. Veď k nej boli vždy milí a pozorní. Keď chcela voľno, mala ho, keď bola chorá, mohla ostať doma, koľko chcela. Nedokázala pochopiť, odkiaľ sa v nej brala toľká nenávisť. Ako inak by mohla rozbiť fungujúce manželstvo bez výčitiek a ešte mať z toho radosť? Možno si myslela, že teraz už bude šťastná. Že už jej v živote chýbalo len toto. Keď chcela rodinu, mala si hľadať slobodného muža, a nie začínať si so ženatým.

„Predstavuješ si to príliš jednoducho.“ Povedala jej Lucia. Zaujímalo ju, čo by jej Peter povedal, keby bol sám. Asi nič. Bavili by sa len o práci.

„Peter, tak ako to bude?“ opýtala sa nakoniec Lucia. Chcela to počuť od neho. Ako si to on predstavuje a čo čaká, že bude. Ako sa má teraz zariadiť? Vrátiť sa domov, aby si na ňu všetci ukazovali prstom, že to je tá čo ju muž podvádza? Alebo by ju mohli využívať ako babysitterku. Keby chceli ísť na večeru, alebo niekam von. Prestaň, povedala si sama pre seba.

„To ja ešte neviem, ale niečo vymyslíme.“

„To myslíš vážne? Čo chceš vymyslieť? Necháš tu svoju milenku, aby viedla náš rozhovor, a všetko mi vlastne hovorí ona, a ty tu len sedíš a nič mi k tomu nepovieš?“ povedala to jedným dychom. Trochu sa jej uľavilo. „Ďakujem, ale o takýto typ rozhovoru nemám záujem.“ A zložila.

Keby to bola vedela, ani by na skype neprišla. Lenže skype za to nemohol. Mohla za to Katarína a jej muž. Nevedela ho teraz inak pomenovať. Niečo také by predsa vycítila keď tu bol. Ale na nič zvláštne neprišla. Doteraz verila, že išlo len o bozk. Ach, aká bola naivná! Chcela to stále vidieť z tej lepšej stránky, že sa vlastne nič nestalo.

Mohlo ju napadnúť, že to už nie sú malé deti, ktoré považujú bozk za vrchol blaha. Bol to dospelý muž, jej muž. O ktorom mala stále tak trochu ideálnu predstavu. Veď bol výborný manžel aj otec, a dokonca aj v práci ho mali ľudia radi a rešpektovali ho. Mal svoje zásady. Kde to všetko zmizlo? Nechcelo sa jej veriť, že by sa tak zmenil za tých pár mesiacov čo bola preč. Alebo to bola len jej predstava o Petrovi a on bol pritom úplne iný? Jedna vec je mať jednorázový sex s niekým po večierku, a druhá vec je, plánovať si založiť novú rodinu a odísť od nich. A keby to bolo pošmyknutie, stále to mal byť on, kto sa jej s tým prizná, a nie takto ju ponížiť hlúpou sekretárkou.

Snažila sa to úplne vytesniť z hlavy. Toto predsa nemôže byť jej Peter. Ten bol predsa len jej, a nikoho iného, a nikdy by ju nepodviedol. Povedala si, že nech sa deje čo chce, musí fungovať ďalej. Nemôže sa tu zložiť pred deťmi. Čo by si sami počali, keby sa zrútila. Lebo tak sa presne cítila, ako keby sa jej zrútil celý svet. Pocity, ktoré mala na pláži, keď videla ten mail sa opäť vrátili, ale teraz v stonásobnej sile. Keby ich len tak nechala, roztrhajú ju na franforce. To nemôže dopustiť.

Išla za Peťom aj za Emkou, aby im skontrolovala úlohy. Boli to fakt super deti. Už mali všetko hotové. Preto im pustila telku, aby si pred spaním pozreli, čo chcú. Zatiaľ išla hore a napísala Simone sms:

„Ahoj drahá, ako sa máš? Môžeme si zajtra zavolať na skype? potrebujem s tebou hovoriť. Hocikedy, kým budú deti v škole, ozvi sa mi. Ďakujem.“

Vybavené. Dnešok si nechá pre seba, aby to strávila. Alebo aby sa zamyslela nad tým, kde spravila chybu. Ako sa jej to mohlo stať? Veď sa o seba starala, bola vždy upravená a dobre oblečená. Stíhala aj rodinu aj domácnosť. Čo spravila zle? Keby sa o seba prestala starať, tak možno. Alebo keby sa odcudzili, že by už žili vedľa seba len ako dvaja cudzinci. Tak vtedy možno. Ale aj počas jeho návštevy tu sa predsa nesprával, ako keby boli cudzincami. Riešili problémy. A riešili ich spolu. Tak, ako vždy. Stále sa jeden s druhým radili, o všetkom. A teraz sa nemá s kým poradiť. Musí riešiť budúcnosť, financie. Na koho sa má obrátiť s podnikaním v krajine, o ktorej v podstate nič nevie?

Išla uložiť deti spať a aj sama si ľahla. Síce sa dlho prehadzovala na posteli, ale stále si opakovala že ráno je múdrejšie večera. Veď život sa nezastaví len kvôli tomu, že sa jej niečo stalo. Život ide ďalej. Slnko neprestane vychádzať len preto, že ona na neho nemá chuť. A chcela by najradšej prespať večnosť, aby sa mohla zobudiť a povedať si, že to bol len zlý sen.

Preto si povedala, že odteraz bude robiť všetko tak, ako vždy chcela, hoci niektoré veci dosť odkladala. Na vhodnejší čas, alebo lepšiu príležitosť. Teraz si sama pre seba sľúbila, že si urobí make-up aj vlasy vždy ráno, bez ohľadu na to, či má niekde ísť alebo nie. Aby keď bude prechádzať okolo zrkadla, mohla si sama povedať aká je kosť.

Každé ráno si bude privstávať, aby si mohla zaplávať. Veď tu mala more pod nosom. A nevyužívala ho tak, ako by mohla. Zväčša preto, že sa jej nechcelo potom upravovať, umývať stále vlasy od slanej vody, atď. Ale teraz sa v nej niečo zmenilo. Povedala si, že jej to stojí za tú námahu, aby sa cítila lepšie. Trochu pohybu jej nezaškodí, a voda je aj ráno úžasne teplá. Ďalším prínosom, nie nezanedbateľným, bolo udržiavanie super postavy. Presne tak, už má plán. Začne hneď zajtra ráno. Nastavila si budík o niečo skôr, aby všetko stihla ako si predstavovala. A ani nevedela, kedy zaspala.

* * *

Ráno vstala podľa plánu. Bolo nádherné ráno. Ani stopy po včerajšom smútku. S radosťou si obliekla plavky a išla si zaplávať. Voda bola na prvý pocit trochu studená, ale keď tam chvíľu stála zdalo sa jej že sa otepľuje. Nechcela to naťahovať, a tak skočila dnu. Voda obalila celé jej telo. Bol to príjemný pocit. Sústredila sa len na zaberanie rukami a nohami a na svoj dych. Plávala až dovtedy, kým nezačala cítiť že už nevládze. Super, pomyslela si, ešte je len ráno a už sa cítim unavená.

Ale keď vyšla zo sprchy, cítila sa úplne úžasne. Bola priam nabitá energiou. Prečo to vlastne nerobila skôr? Asi preto, že nebola prinútená. Teraz si uvedomovala, že sa tento pobyt môže kedykoľvek skončiť. Keď si Katarína začne niečo nárokovať, niečo viac ako len Petra, môže ich predsa úplne odstrihnúť. Potom si takýto prepych nebude môcť dovoliť. Preto musí začať preverovať všetky možnosti, ako by si pobyt tu mohli dovoliť, aj keby sa stalo hocičo.

Práve jej niečo napadlo. Tá fyzická aktivita má ale benefity, na nezaplatenie. Prečo jej to nenapadlo skôr? Hľadanie miesta na prenájom nechá na realitného makléra, a sama sa bude aktívne venovať prieskumu trhu. Kým budú deti v škole, napečie nejaké vzorkové muffiny a cupcaky, a ráno ich porozdáva pred školou. A hneď uvidí reakciu, ako sa budú ľudia, hlavne mamičky, tváriť. Či by si jej sladkosti kupovali, alebo nie.

Odviezla deti do školy a vrátila sa domov. Pustila sa hneď do pečenia, bola plná elánu. Dokonca si na lepšiu náladu a atmosféru pustila hudbu, riadne nahlas. Ako keby bola úplná puberťáčka. Potrebovala trochu vypnúť zo statusu zodpovednej matky a manželky na dievča, ktoré vidí svet cez ružové okuliare, verí na všetko dobré a pekné. Aj na to, že všetko je možné. A hlavne v seba, že sa jej podarí čokoľvek, čo si zaumieni.

Pečenie jej išlo od ruky. Mala ho rada vlastne už od mala, od kedy ju mamka naučila piecť. Cesto aj plnky na cupcaky sa jej podarili, ako si predstavovala. Super. Napadlo ju, že by mohla na skúšku ponúkať aj niečo iné, niečo typicky slovenské. O pár mesiacov budú Vianoce, možno medovníky alebo záviny z kysnutého cesta. Taký orechovník alebo makovník by neboli zlé. Ale asi by to bol pre Američanov príliš veľký šok. Asi ich treba na to pripraviť postupne. Možno ešte skôr osie hniezda, to by bolo pre nich asi na výzor aj chuť stráviteľnejšie. Urobila z každého trochu, medovníky aj osie hniezda.

cupcakes

Foto: pixabay.com

* * *

Zazvonil jej telefón, volala Simona.

„Ahoj Lucka, tak o čo ide? Tvoja sms znela dosť naliehavo.“

„Ahoj Simi, ani neviem ako ti to povedať. A už neviem ani či vlastne chcem, vŕtať sa v tom zase. Snažím sa orientovať svoju energiu na užitočnejšie veci.“

„Tak už ma nenapínaj, nerozumiem ti ani slovo.“

„Peter má milenku.“

„Čože, tvoj Peter?“, z toho otáznika jej bolo jasné, že ani Simona tomu nemôže uveriť.

„No predstav si, môj Peter. Kým som tu aj s deťmi, on sa stihol zapliesť s našou sekretárkou.“

„S tou kozatou Katarínou?“ hovorila neveriacim hlasom Simona.

Lucia sa musela zasmiať, nahlas. Presne to trafila. Simona sa nikdy s ničím nepiplala. „Super si ju trafila. Normálne si mi zdvihla náladu.“

„Tak to som rada, ale aj tak tomu nemôžem uveriť. Tvoj Peter je predsa typom vzorového muža, nie? Veď sa príkladne stará o rodinu, aj k tebe bol stále pozorný a pravý džentlmen.“

„Bol, presne tak. Ale vidíš, že sa to zmenilo. Stačilo, že sme sem s deťmi odišli a už je tu problém.“ Nadýchla sa, potrebovala novú dávku kyslíka, aby to dokázala Simone vyklopiť. „A to nie je všetko, už je aj tehotná.“

„No to je hrozné. Ako to mohol? Ako to zvládaš? Viem ti nejako pomôcť?“

„Tak to tiež neviem. Veď teraz bol tu, priznal, že na večierku sa pobozkali, ale vraj nič viac. Aj to, že to začala ona. V poslednej dobe sa preorientovala na pracháčov. Asi čakala, že si tak zabezpečí vyššiu životnú úroveň. A zrazu voláme spolu cez skype, ona stojí za ním v našom dome, a so širokým úsmevom mi hovorí, že je s ním tehotná. Super, nie? Asi sme sem nemali odchádzať. Odkedy sme tu, mám pocit že sa mi život rozpadá na márne kúsky.“

„Aj tak tomu nemôžem uveriť? Čo keď to na neho narafičila?“ opýtala sa zadumane Simona. „Všeličo sa stáva, možno sa stretávala s niekým iným a ten ju odkopol, potom zistila, že je tehotná, tak sa zavesila na prvého dobrého a schopného muža, hm?“

„Zdá sa že to dáva zmysel. Veď keby ma Peter chcel podvádzať, tak predsa nečaká, kým odídeme, už by si to isto dávno zariadil inak. Veď príležitostí by na to mal dosť. Prečo práve teraz? Navyše, keď tvrdil že to neinicioval on? A nie je to väčšinou tak, že sa milenka snaží vyhnúť hnevu manželky? Prečo by sa tak snažila presvedčiť ma, že to dieťa je jeho?“

„No to ja neviem, ale budeš to musieť asi zistiť. Veď stojí za to bojovať za svoju rodinu, nie?“

„Asi áno, ja už neviem. Stále sa vyrovnávam s tým, ako ma mohol podviesť, a ešte s takouto …?“

„Viem, že to je ťažké, ale nehľadaj v tom nejakú logiku. Chlapi rozmýšľajú úplne inak ako my.“

„To mi je jasné, ale aj tak.“ V tom ju niečo napadlo. Ale nevedela, či s tým má Simonu zaťažovať. Teraz, v jej stave. Ale nemala nikoho iného, na koho by sa mohla obrátiť s takouto prosbou. „Počuj, myslíš že by si ho mohla sledovať? Ako sa správa, alebo kam chodí, či sa stretávajú naozaj alebo s ním len manipuluje? Ale prečo by sa dal? Peter? Veď ten mal premyslené svoje konanie na tri kroky dopredu. On nerobí neuvážené rozhodnutia, a už vôbec nie takéto.“

„O dôvod viac, aby som sa na to pozrela.“

„Ďakujem ti, veľmi. Povedala som si, že sa nebudem ľutovať a budem žiť lepšie ako doteraz. Že sa tým nenechám zlomiť. Ale rozumovo potrebujem vedieť o čo tam ide, rozumieš mi?“

„Úplne, je mi to jasné. Zdalo sa mi podozrivé, že by si to nechala len tak. Veď ty si ako bájny fénix, ktorý vie povstať z popola.“

„Myslíš? Asi máš pravdu! Nemôžem sa teraz zrútiť ani kvôli sebe, a už vôbec nie kvôli deťom. Možno je aj dobre, že sme preč, že sa nás to tak nedotýka. Vedia, že ocko je doma a hotovo.“

„Vidíš, takto sa mi páčiš. Vo všetkom zlom treba vidieť aj niečo dobré. Si moja najlepšia kamoška na celom svete, mám ťa rada ako nikoho iného.“

„Ďakujem Simi, aj ja teba. A ďakujem za pomoc. Maj sa a dávaj na seba aj malé pozor.“

„Budem, ozvem sa, keď niečo zistím.“

„Super, ďakujem moja.“

Vybavené. Aspoň nateraz. Musí jej stačiť, že to Simona preverí. Aj tak nemôže nič iné robiť. Nemôže tu predsa nechať deti a ísť sama Petra špehovať. Preto sa musí sústrediť na pekáreň. Teraz je to najdôležitejšie.

Foto na titulke: pixabay.com

Tagy
REDAKCIA
REDAKCIA

Sme akčné ženy a prinášame ti príbehy a články spoločne s ďalšími akčnými ženami, ktoré robia, čo milujú a rady o tom aj píšu. Podporujeme sa navzájom v našich snoch. V tom, čo nás napĺňa a robí nám radosť. Pridaj sa k nám: https://akcnezeny.sk/registracia/ Spoločne vytvárame magazín, stretávame sa online a rovnako offline na vzdelávacich a motivačných podujatiach, ktoré organizujeme. IG: #zenyktorerobiacomiluju #akcnezeny #akcnemamy #vzdelavanie #biznis #kariera

  • 1

You Might also Like

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *

X