Je jedným z popredných lekárov Gastroentero-Hepatologického centra THALION v Bratislave zameraného na liečbu gastroenterologických a hepatologických pacientov. Hepatológ MUDr. Marian Oltman, PhD, nám ako jeden zo spíkrov konferencie Pre zdravie ženy v rozhovore prezradil:
- Či si svojím životným štýlom skracujeme život.
- Ktorá diéta nás doslova zabíja.
- Akým sacharidom sa treba vyhýbať.
- Prečo narastajú choroby pečene.
Pán doktor, naši starí rodičia sa dožívali neraz 80-90 rokov. Je možné, že si naša generácia svojim životným štýlom skracuje život? Čím si to spôsobujeme?
Je to nezdravým životným štýlom, nepohybom, vysokým príjmom kalórií, nízkym príjmom vláknin. Problém je v tom, že naše gény sa vyvíjali desaťtisíce rokov v prostredí, kde žili najmä ako “zberači byliniek” (veľa pohybu a vláknin) a len občas ako “lovci mamutov” (veľa kalórií, mastného). Za celé dni prešli 30 – 40 kilometrov, raz za čas mali výdatnejšiu stravu v podobe mäsa, nazvime túto stravu ako “mamut”. My sme teraz za posledných 80 rokov tak zmenili svoje životné prostredie a životný štýl, že nič takéto vlastne nežijeme. Naše gény sa s tým nestíhajú vyrovnať. Adaptácia našich génov, aj génov všetkého živého, existuje, čo potvrdzuje aj Darwinova teória, ale nemôže vzniknúť za týždeň. Tu je niekde odpoveď, prečo naše gény síce majú potenciu na tých 80 – 90 rokov života, ale my keď ich dáme do zlého prostredia, tak sa to jednoducho nenaplní. Ja hovorím, že máme sviečku na 90 rokov, zažne sa, začne horieť, ale nie vždy dohorí do konca a je to aj vďaka tomuto.
Môže byť jedným z dôvodov narastajúcich autoimunitných ochorení a civilizačných chorôb v dnešnej dobe tzv. Western diet, teda západná strava zakladajúca sa na polotovaroch, veľkom množstve priemyselne spracovaných jedál, priveľkom množstve jednoduchých sacharidov a podobne?
Je to presne tým dané. Je to jedna časť toho, s čím sa naše gény nevedia vyrovnať, lebo nie sú na to zvyknuté. Ako sme hovorili, lovci mamutov mali veľa byliniek, chôdze a občas nejaké kalórie. Dnes je to opačne. Názov diéta však musíme dať do úvodzoviek, lebo diéty sú všetky na to, aby nám zdravotne pomáhali pri chorobách. Ale západná diéta (western diet) je jediná, ktorá nás reálne zabíja. Spočíva v tom, že máme veľa kalórií, najmä cukry, veľa mastného – to je ďalšia zložka, ktorá nám privádza veľa energie do tela. Máme málo vláknin, ktoré sú nevyhnutné pre naše “kamarátky” – ja ich volám správne baktérie, teda probiotické. Sú zdraviu prospešné, ktoré obývajú črevo. A k tomu zúfalo málo pohybu.
Čo spôsobuje v posledných rokoch narastajúcu tendenciu chorôb pečene?
Je jednoznačný nárast civilizačných chorôb, ktoré môžeme spočítať do siedmich skupín. Medzi ne patria kardiovaskulárne, onkologické, infekčné, autoimunitné ochorenia. Existuje pojem “metabolický syndróm”. On je výsledkom zlého životného štýlu a zmeny životných podmienok, sem patrí: vysoký tlak, ateroskleróza, porážky, infarkty, cukrovka, ale aj stavy predtým, ako sa vyvinie cukrovka – porucha glukózovej tolerancie, inzulínová rezistencia. Vyčnieva tu vo veľkom aj ďalší okruh, a to sú choroby pečene. Stukovatenie pečene, čo je vlastne pečeňový prejav metabolického syndrómu, všetci poznáme, keď ideme na kačacie hody, tak máme radi tukom naplnenú pečienku a niečo podobné si vyrábame my sami týmto nezdravým životným štýlom. Keď je to dlhodobo prítomné v pečeni, tak dochádza k poškodeniu v podobe chronického zápalu s fibrotizáciou, čiže jazvovatením.
Až nakoniec pri prítomnosti týchto procesov po mnohých rokoch vzniká cirhóza pečene, naviac je to stav, pri ktorom sa veľmi často v cirhotickej pečeni objaví zhubný nádor. Od roku 1970 – 2012 narástli tieto choroby pečene, v porovnaní s inými ťažkými chronickými ochoreniami, o 400%. Zrejme odvtedy to nešlo dole, ale skôr hore. Dnes jednoznačne vieme, že tento nárast ide najmä na vrub tzv. nealkoholového stukovatenia pečene. Ľudia si myslia, že keď nepijú, tak sa im s pečeňou nič nemôže stať, ale nie je to pravda. Problémy môže spôsobiť práve nadváha, obezita a priveľa západnej diéty a nedostatok pohybu. Tá pečeň, tak isto ako pri alkohole, ale síce neskôr, nakoniec dopadne tak, že vzniká cirhóza a eventuálne aj nádor.
Naša pozornosť sa musí zamerať na príčiny vedúce k stukovateniu pečene. Je množstvo ďalších faktorov, ktoré vedú k poškodzovaniu pečene. Okrem nealkoholového stukovatenia pečene najčastejšou príčinou je alkohol a hneď po ňom rôzne lieky, aj výživové doplnky pokiaľ nie sú dostatočne kvalitné, vírusy spôsobujúce hepatitídy A B C D E, z nich najmä hepatitída typu B a C, a potom sú rôzne autoimunitné podmienené stavy poškodzujúce pečeň, žlčové cesty alebo oboje, geneticky podmienené poruchy metabolizmu ako je napr. Hereditárna hemochromatóza alebo Wilsonova choroba.
Metabolický syndróm a jeho súčasti, teda vrátane stukovatenia a zápalu pečene, to všetko vedie k tomu, že cestou aktivácie imunitnému systému v organizme vzniká “ľahký” chronický prozápalový stav. A ten “podkurujeme” nesprávnym životným štýlom a sa udržiava až desiatky rokov počas života čo nakoniec vedie k vývoju civilizačných chorôb a menovite k metabolickému syndrómu. Autoimunita je geneticky podmienená, ale viaceré mechanizmy, ktoré k nej vedú, si môžeme vytvárať aj sami práve zlým životným štýlom. Poruchy regulácie imunitnej odpovede na rôzne podnety, vrátane aj takýchto chronických zápalových, ale aj infekcií, to všetko vedie k tomu, že demaskovanie možnosti autoimunity ako takej u ľudí narastá.
Ktoré sacharidy by sme konzumovať mali a ktorým by sme sa mali, naopak, vyhýbať?
Sacharidy sú súčasťou trojboja – cukry, bielkoviny, tuky, to je náš základný jedálniček, ale vlastne všetkého živého na tomto svete. Každý organizmus má iné nároky. Naše gény boli vystavané na minulých vývojových tlakoch a okolnostiach životného prostredia, kde toto zloženie bolo iné ako máme dnes. Nesprávnym zložením je vyjadrenie tej západnej diéty. Existuje tzv. výživová pyramída, kde je jasne zobrazené, koľko, čoho, ako, by sme za deň mali skonzumovať. My cukry nevyhnutne potrebujeme, tak isto aj tuky a bielkoviny, len, žiaľ, väčšinou je to veľký nepomer v prospech cukrov a tukov. Aj tie jednotlivé výživové potreby a nároky každého človeka sa menia individuálne. Môže to závisieť aj od životného štádia, životnej periódy – mladosti, stredného veku a staroby a taktiež, aké má človek zamestnanie. Či je fyzicky náročné alebo sedavé atď. Neexistuje žiadny univerzálny návod, kto by mal koľko, čoho zjesť. Dnes sa dá toto všetko nájsť, každý rozumný človek si to prečíta a vie si v tom nájsť to svoje. Zásada je však taká, že denne by tie cukry mali prichádzať najmä v podobe zeleniny, ovocia. Denne by sme mali prijať pre ľahšie uchopenie – tri hrste zeleniny a dve hrste ovocia. To je to správne množstvo, ktorým si spĺňame požiadavky na cukry a vlákniny. Neexistuje žiadny ideálny jedálniček, ktorý musíme dodržiavať. Treba si všimnúť, že mnohí ľudia upadajú do druhé extrému – ortorexie. Vtedy jedia iba tzv. správne, zdravé potraviny až do takej miery, že to prerastá do psychickej poruchy, kam patria napríklad aj anorexia a bulímia. Je veľmi dôležité nastaviť si svoj rozumný jedálniček a podľa neho sa správať.
Mali by sme obmedziť aj konzumáciu ovocia, alebo hovoríme výlučne o priemyselne spracovanej fruktóze, ktorú treba v našej strave obmedziť?
Cukry vo všeobecnosti môžeme deliť na monosacharidy, disacharidy a viacmolekulové-sacharidy. Naše telo “fičí” na monocukroch, najmä na glukóze a fruktóze. Glukózu vedia spracovávať všetky bunky tela, fruktózu nie – tú vie spracovať najmä pečeň. To znamená, že my keď zavalíme organizmus pri každom jedle nadmierou fruktózy, vlastne tým zaťažujeme pečeň. V minulosti bol denný príjem fruktózy okolo 25 gramov. Dnes vzhľadom na to, že máme nezdravé zloženie stravy, to stúpa na 75 – 100 a možno aj viac gramov denne. My cukry jeme aj preto, že nám chutia. Sú sladké, je to príjemný pocit. Vieme, že repný cukor, čo je disacharid, tzv. sacharóza, je zložený z jednej molekuly glukózy a jednej molekuly fruktózy. Keď zjeme iné sacharidy, nie mono, tak sa štiepia v tenkom čreve a tam sa to vstrebe. Sacharóza má index sladivosti 1,0, glukóza – tzv. hroznový cukor 0,7, fruktóza 1,73. To znamená, že keď chcem osladiť niečo na tú úroveň, ako keby to bolo osladene repným cukrom, tak stačí oveľa menej fruktózy dať do potraviny, aby som dosiahol rovnaký efekt sladkosti. Fruktóza sa dá navyše veľmi ľahkým priemyselným spôsobom vyrábať. Najmä z kukurice ako takej, ktorá obsahuje len glukózu. Týmto spôsobom vieme vyrobiť také množstvo fruktózy, že šetríme náklady na výrobu sladenia repným cukrom. Prosím vás, pozor na to. Čítajme si zloženie potravín, hlavne vo všetkých sladených nápojoch, aj v džúsoch často, cukríkoch, čokoládach, cukrovinkách. Sacharóza je repný cukor, to je fajn, na to sme, mimochodom, zvyknutí. Veľmi často si ale môžete prečítať, že daný výrobok je sladený tzv. glukózovo-fruktózovým sirupom alebo kukuričným sirupom s vysokým obsahom fruktózy. Priemyselnou výrobou sa kukuričný sirup dá vyrobiť tak, že obsahuje 50 – 80% fruktózy. Keď ho použijete, zase miniete oveľa menej suroviny a ušetríte peniaze. Aj tá ekonomika nás tlačí do toho nezdravého jedálnička.
Čo je to fruktózová malabsorpcia? Ako sa prejavuje?
Fruktózová malabsoprcia je často zamieňaná za fruktózovú intoleranciu. Existuje aj laktózová intolerancia. Laktóza je tiež disacharid ako sacharóza, tak sa musí v tenkom čreve štiepiť enzýmom laktáza. Keď je toho enzýmu málo, čo môže vzniknúť po akejkoľvek najmä vírusovej gastroenteritíde. Určite si mnohí z vás všimli, aspoň na svojich príbuzných, že po takomto infekčnom zápale čreva aj 2 – 3 mesiace netolerovali mlieko. Jednoducho ho vypili a nasledovala hnačka, bolesti brucha, plynatosť, nafukovanie. To je dané tým, že prechodne hladina toho enzýmu klesne a nevie štiepiť cukor, laktózu v tomto prípade, a tá prechádza do hrubého čreva. To je náš hlavný komposter, vstrebáva ešte to, čo treba. Všetci sme videli kvasiť mlieko alebo vínny mušt, je to dané aktivitou baktérií v tom hrubom čreve. V prípade fruktózy nie je ani problémom to, že by tam chýbal enzým v tenkom čreve, ktorý by ju štiepil.
Fruktózu netreba štiepiť, je to monosacharid, čiže on sa priamo vstrebáva, ale, keď si jej dáme veľké množstvo, nastáva jej nedostatočné vstrebávanie – malabsorpcia, tým pádom pokračuje do hrubého čreva. Tam ju baktérie opäť využijú na skvasenie. Sú, samozrejme, enzýmy, vďaka ktorým sa fruktóza vstrebáva, tak isto ako pri glukóze. Napríklad ideálne sú potraviny, kde je pomer fruktózy a glukózy jednak k jednej. Keď je tento pomer, dostatok glukózy, tak tá fruktóza sa lepšie vstrebe a “neuteká” nám do hrubého čreva. Najlepšou prevenciou takýchto stavov je, že to nebudeme preháňať s fruktózou. Budeme voliť potraviny, kde je to asi jedna k jednej. Napríklad aj ovocie je rôzne, v niektorom je viac fruktózy a v inom glukózy. V jablkách a hruškách je viacej fruktózy ako glukózy. Preto sa môže stať, že keď niekto zje kilo jabĺčok na posedenie, tak ho preženie. Je to preto, že sa to nestihne vstrebať a ide to preč do hrubého čreva.
Je možné, že si ju pacienti na základe príznakov zamieňajú s laktózovou intoleranciou?
Áno, zamieňajú. Kým sa neurobia vyšetrenia, tak tie príznaky sú identické.
Dá sa malabsorpcia fruktózy liečiť? Ako?
Dá sa liečiť najmä tým, že si uvedomíme tieto veci, aj s možnými negatívnymi dopadmi. Čiže obmedzíme príjem fruktózy. To sú tie povestné tri hrste zeleniny a dve hrste ovocia. Aj v zelenine je glukóza a fruktóza, aj disacharidy, oligosacharidy, polysacharidy. Druhá možnosť je, že existujú preparáty, ktoré majú v sebe enzým, ktorý vie premeniť fruktózu na glukózu a tým pádom ju v tenkom čreve môžeme vstrebať. Ale, pozor na diabetikov. Oni môžu mať problém z toho, že zrazu majú vysoký príjem glukózy, čo im zvýši hladinu glukózy v sére a môžu mať z toho negatívne konsekvencie.
Odporúčate nejaký konkrétny prípravok na jej liečbu?
Existujú, ale z logických dôvodov ich nemôžem menovať. Je to dostupné na internete.
Chceli by ste odkázať niečo špeciálne návštevníčkam konferencie Pre zdravie ženy?
Netreba sa zľaknúť toho, že existujú civilizačné choroby, stukovatenie pečene, nadváha, ale práve takýmito oboznámeniami sa s rôznymi vedomosťami a súvislostiami v rámci životného štýlu, jedálnička, nášho organizmu, vieme veľa vecí pochopiť a vieme to zmeniť a pridať k tomu pohyb. Toto keď pochopíme, tak si umožňujeme, aby nám tá sviečka mohla horieť tých 80 – 90 rokov.
Aby ste sa dozvedeli ešte viac podstatných informácií, ponúkame vám záznam z konferencie Pre zdravie ženy. Stačí kliknúť SEM a vypočujete si skvelé prednášky kvalitných odborníkov, a to nie je všetko!
Za rozhovor ďakuje: Kristína Filová, Lucia Gáborová
