Ruka, ktorá nestíha: Prečo je rozvoj grafomotoriky dôležitejší, než si myslíme

0
Ruka, ktorá nestíha: Prečo je rozvoj grafomotoriky dôležitejší, než si myslíme
Foto: Pexels

Zatiaľ čo o vývine reči sa v predškolskom veku hovorí často, jemná motorika detských rúk, známa ako grafomotorika, zostáva v úzadí. A práve to môže deťom neskôr spôsobovať nielen ťažkosti pri písaní, ale aj hlbšie problémy so zvládaním školských povinností.

Špeciálna pedagogička Katarína Herbríková, ktorú môžete poznať z instagramového profilu @spec.ped pripomína, aké dôležité je venovať sa rozvoju grafomotoriky už v ranom veku, a že to zďaleka nie je len o tom, aby dieťa vedelo držať ceruzku.

dieťa kreslí
Foto: Pexels

Ruka ako nástroj myslenia

„Ak na dieťa nebudeme rozprávať, nenaučí sa reč. Ak nebudeme cielene rozvíjať ruku, naučí sa síce písať, ale bude to bolieť. A nielen fyzicky.” Jednoduchá veta, no pritom nesmierne výstižná. Pripomína, že rovnako, ako sa reč vyvíja vďaka hovorenému slovu, aj schopnosť písať sa rozvíja cez pohyb ruky a pravidelný tréning. A keď tento základ chýba, dieťa to môže v škole dobehnúť len ťažko, väčšinou za cenu frustrácie a nechuti.

Grafomotorika nie je len písanie, je to vývoj

Grafomotorika je schopnosť koordinovať ruku a pohyb pri písaní, kreslení a ďalších činnostiach. Mnoho rodičov však jej význam podceňuje. Často čakajú, že dieťa si k písaniu nájde cestu samo, keď bude pripravené. Herbríková túto predstavu spochybňuje: „Myslíte, že dieťa v predškolskom veku má schopnosť samé si určiť, kedy je čas naučiť sa písať?”

dieťa kreslí
Foto: Pexels

Podľa nej dieťa potrebuje vedenie, motiváciu a často aj jemné „postrčenie” k činnosti, do ktorej sa mu aktuálne nechce. A to je v poriadku, pretože je to súčasť učenia.

Prečo dnes toľko detí zápasí s písaním?

Odpoveď znie: lebo ich neučíme prekonávať odpor a vytrvať. Deti dnes majú množstvo podnetov, ale čoraz menej trpezlivosti. Keď majú niečo robiť opakovane, ako trénovať úchop ceruzky, kresliť línie alebo vyfarbovať, rýchlo ich to prestane baviť. A ak ich v tom nikto nepodporí, rezignujú. Neskôr sa to môže prejaviť ako odpor voči písaniu, nízke sebavedomie či dokonca úzkosť zo školských úloh.

Prečítajte si: Veda nie je len pre géniov: Veda je pre každé zvedavé dieťa

Netreba kresliť krásne – stačí jednoducho kresliť

Herbríková zdôrazňuje, že rozvoj grafomotoriky nemá byť o estetike, ale o funkcii. Dieťa nemusí kresliť postavy, môže kresliť autá, traktory, alebo len čmárať. Môže robiť bludiská, pracovné listy, spájať bodky. Cieľom nie je umelecký výkon, ale pohyb ruky, koordinácia a úchop.

deti kreslia
Foto: Pexels

Úloha rodiča: Nečakať, konať

„Nájsť takú mieru pomoci a podpory, aby sme to spolu zvládli,” píše Herbríková a tým vystihuje úlohu každého rodiča alebo pedagóga. Podporiť dieťa, keď sa mu nechce, ukázať mu, že zvládne aj to, čo sa zdá ťažké. Ak ho občas do niektorej aktivity „donútite”, nedávate mu len rozcvičenú ruku – dávate mu schopnosť vytrvať, učiť sa a nebáť sa výziev.

Kvalitný základ pre zdravé učenie

Každé dieťa je iné. Niektoré môže mať oslabenú grafomotoriku aj po dlhom tréningu. Dôležité je, že mu tú šancu dáme. Že ako rodičia alebo učitelia nečakáme, kým sa „rozhodne samo”, ale vedome a láskavo ho vedieme. Rozvíjať ruku dieťaťa je totiž ako rozvíjať jeho myseľ, pekne krok za krokom.

žiadne príspevky na zobrazenie