Pokiaľ ide o rýchlosť, muži budú vždy na prvom mieste. Žiadna žena nebude stačiť na Usaina Bolta. Žiadna žena sa nedotkne steny bazénu pred svetovým rekordérom Michaelom Phelpsom. Zdá sa však, že v posledných rokoch sa objavil pozoruhodný jav: čím dlhšia a náročnejšia je trasa, tým viac žien vyhráva alebo prevyšuje úspechy mužov.
Príbeh Jasmin Paris
Keď mala Jasmin Paris 35 rokov, zaplnila na titulky časopisov po celom svete, keď vyhrala Spine Race, jeden z tých pretekov, ktoré pripomínajú skôr trest ako normálny beh. Trasa mala 268 míľ! Paris si vzala týždeň voľna z doktorandského štúdia veterinárstva, aby mohla súťažiť, a všetkých v tomto preteku porazila.
Závod sa považuje za najťažšiu vytrvalostnú súťaž na svete, a to z dobrého dôvodu. Pretekári prechádzajú dlhú trasu a spia iba útržkovite. Parisin čas bol čas 83 hodín, 12 minút a 23 sekúnd a svojho najbližšieho mužského rivala porazila takmer o 15 hodín. A urobila to, keď odsávala mlieko pre svoju dcéru na stanovištiach po ceste.
„Bol to jeden z tých dní v horách, ktorý si zapamätáš navždy. Prestala som premýšľať o vonkajšom svete. Je to jednoduchý postup: kladiete jednu nohu pred druhú a pokračujete. Bol to ostrý kontrast – od samoty k tomu, čo nasledovalo – celý svet zrazu chcel so mnou hovoriť. Ale to nebol dôvod, prečo som to chcela urobiť. Bola to výzva, osobná výzva,“ povedala Paris. Myslím si, že to je dôvod, prečo vyhrala.
Príbeh Sarah Thomas
V septembri minulého roku dokázala americká plavkyňa Sarah Thomas (držiteľka svetového rekordu pre najdlhšie plávanie pod šírym nebom) podať ďalší úchvatný výkon. Asociácia plavcov cez kanál v Kanade zaznamenáva 1 652 samostatných preplávaní cez kanál. Štyria ľudia preplávali kanál trikrát za sebou (dvaja muži, dve ženy). Ale iba jeden človek – Sarah Thomas – to preplával štyrikrát. Trvalo jej to 54 hodín a 10 minút, a hoci kanál má najužšom bode 20 míľ, kvôli silným prílivom v skutočnosti neplávala 80, ale takmer 130 míľ.
Bolo to napriek tomu, že bojovala proti nevoľnosti. Po dni plávania bola takmer pripravená na ukončenie výzvy, ale jej tím jej povedal: len pokračuj. „Tak som to urobila,“ povedala. „Plávala som, až vyšlo slnko a začala som sa cítiť lepšie.“
Prečítajte si aj článok o najlepších športovkyniach 20. storočia
Iné príklady silných žien
Nie je to len Paris a Sarah Thomas. Nedávno sa Maggie Guteri stala prvou ženou, ktorá v Tennessee zvládla mimoriadne tvrdý závod Big Dog Backyard Ultra. Bežala 60 hodín a ubehla 250 míľ. Minulý rok nemecká cyklistka Fiona Kolbinger vyhrala transkontinentálnu trasu – 2 485 míľ po celej Európe. A v roku 2018 britská bežkyňa Nicky Spinks urobila rekord v Lake District v preteku známom ako Double Bob Graham Round (jeden okruh má 66 míľ a 26 900 stôp stúpania).
Väčšina z týchto žien nie je ani atlétkami na plný úväzok: Paris vstávala o 4:00 ráno, aby sa do jej rozvrhu zmestili aj tréningy na Spine Race. Nicky Spinks je farmárka. Fiona Kolbinger je lekárska výskumná pracovníčka.
Čo sa tu teda deje? Sme svedkami začiatku novej generácie silných žien, alebo sú tieto neobyčajné ženy jednoducho ojedinelými prípadmi?
Čo na to veda?
Tí, ktorí hľadajú vedeckú odpoveď, môžu byť sklamaní. Do veku 10 rokov sú dievčatá a chlapci atleticky rovnakí. Najvyššia rýchlosť behu je rovnaká pre chlapcov aj dievčatá, ako aj najvyššia rýchlosť plávania. Potom príde puberta a testosterón všetko zmení. Vo veku 14 rokov majú chlapci väčšie srdcia, silnejšie ramená, širšie plecia, dlhšie končatiny, väčšiu svalovú hmotu. Viac energie a viac rýchlosti na celý život.
Výkonnosť žien vs. mužov
V roku 2010 sa izraelský fyzik Ira Hammerman rozhodol pozrieť sa na záznamy v 82 rôznych športoch, od behu po rýchle korčuľovanie, aby zistil, či existuje vzorec výslednej „medzery vo výkonnosti“. V každom športe na všetkých vzdialenostiach sa objavil jasný rozdiel: rekordné rýchlosti žien sú asi o 9 – 11% pomalšie ako muži.
Pokiaľ však ide o veľmi dlhé vytrvalostné športy, údaje sú obmedzené. Zatiaľ čo ultrarunning zažíva popularitu, neexistuje veľa pretekov na vzdialenosť 200 míľ, navyše sa ich zúčastňuje pomerne málo žien.
Nie je teda možné, že po určitom počte prejdených kilometrov mužské výhody nad ženami skončia? Známy športový vedec Ross Tucker pochybuje. Je však zaujímavé, čo hovorí o tom, že by sa zloženie ženského tela mohlo ukázať ako výhoda, pokiaľ ide o plávanie na dlhé vzdialenosti. „Vyššie percento relatívneho telesného tuku je pravdepodobne dosť na vyrovnanie rozdielov sily medzi mužmi a ženami, najmä v prípade studenej vody,“ hovorí. Vyššie percento telesného tuku pomáha pri vztlaku, čo zase znižuje energetickú náročnosť. Pomáha tiež izolovať v studenej vode. To však neodôvodňuje maratónske behy.
Aj cyklistka Emily Chappell, ktorá bola prvou ženou v pretekoch Transcontinental v roku 2016, sa zamýšľa nad otázkou, čo môže viesť k tomu, že ženy prekonávajú mužov.
„Teória, na ktorou som prišla, je taká, že ľudia, ktorí vytrvalostný šport vykonávajú, sú často ľudia, ktorí majú celkom pohodlný život a inde potom vyhľadávajú bolesť. Viem, že to zovšeobecňujem, ale čo keď muži hľadajú bolesť, ktorá im v živote chýba, a ženy hľadajú slobodu?“
https://www.theguardian.com
