Lesanka Blažencová je koordinátorkou projektu ElektroodpadDopad a dlhoročnou členkou občianskeho združenia Živica, ktoré inšpiruje k zmene a pomáha vytvárať spoločnosť citlivú k ľuďom aj prírode. Mimovládna nezisková organizácia sa zameriava na témy, ktoré väčšinou rozvíria diskusiu, ale prinášajú aj praktické riešenia, aby sme sa o problémoch nielen rozprávali, ale aby sme v súvislosti s nimi aj konali.
Téme elektroodpadu sa bližšie začala Lesanka Blažencová venovať práve v Živici, kde projekt ElektroodpadDopad realizujú už deväť rokov. Keďže súčasťou projektu je aj vzdelávanie verejnosti, projekt je realizovaný na vybraných školách, kde pedagógovia a žiaci absolvujú komplexné zaškolenie a následne šíria osvetu ďalej formou rovesníckeho vzdelávania.
Elektroodpad: Najrýchlejšie rastúci odpad na svete
Elektroodpad je v súčasnosti najrýchlejšie rastúci druh odpadu na svete. Podľa štatistík z roku 2022 sa globálne vyprodukuje 62 miliónov ton elektroodpadu ročne, čo predstavuje približne 8 kilogramov na jedného obyvateľa Zeme. Toto číslo pritom nie je rovnomerne rozložené. Niektorí ľudia vyprodukujú oveľa viac, iní menej. Z celkového množstva sa správne recykluje menej ako štvrtina. Príčinou je čiastočne nevedomosť a čiastočne nedostupnosť vhodnej infraštruktúry. Odhaduje sa, že do roku 2030 vzrastie ročná produkcia elektroodpadu na 82 miliónov ton.
S rozhovore s Lesankou Blažencovou sa dozviete, čo vlastne elektroodpad je, ako s ním musíme vedieť zaobchádzať, ale aj to, ako projekt ElektroodpadDopad reálne funguje a pomáha.
Čo všetko je elektroodpad?
Väčšina ľudí si pod elektroodpadom predstaví starý mobil alebo podobné drobnosti z každodenného života. Vedomosť, že pri kúpe novej chladničky alebo práčky odvezú starú, je tiež rozšírená. No keď sa človek pozrie dôkladne po celej domácnosti, zistí, že elektrospotrebiče sú skutočne všade, v každej miestnosti.
Zvlášť kuchyňa je na tento druh odpadu bohatá. Rôzne mixéry, odšťavovače, krájače na cibuľu, automatické miešače na kávu, vidličky na navíjanie špagiet, tancujúce kaktusy… „Toto sú veci, ktoré boli vymyslené len na chvíľkovú zábavu,” hovorí Lesanka. „Darček, keď nevieme, čo komu kúpiť. A potom to stojí niekde na polici.”
Živica preto vytvorila online kurzy Tajný život mobilu a Tajný život našej elektroniky, kde si každý môže prejsť interaktívnou pátračkou po domácnosti a zistiť, čo kde má. A zamyslieť sa aj nad tým, čo naozaj používa. Okrem toho je dostupná aj komplexná metodická príručka k výučbe elektroodpadu, ktorá podľa Lesanky nemá na Slovensku páru. Dá sa voľne objednať vyplnením formulára na stránke elektroodpad.zivica.sk, kde sú prístupné aj všetky ostatné materiály.
Na tej istej stránke sa dá zistiť napríklad aj to, koľkými krajinami sveta precestoval váš mobilný telefón – od ťažby jednotlivých prvkov cez montáž až po recykláciu. A keď sa podarí telefón správne recyklovať, získané materiály – zlato, striebro, platina a ďalšie kovy – opäť pokračujú vo svojej ceste.
Podľa Lesanky sa väčšina ľudí vôbec nezamýšľa nad tým, čo elektrospotrebiče obsahujú ani čo sa s nimi deje po skončení životnosti. Jedným z dôvodov je aj postupné znižovanie cien výrobkov. Keď sú dostupnejšie, kupujeme ich viac a ľahšie sa ich zbavujeme.
Kde a ako správne odovzdať elektroodpad?
S elektroodpadom treba zaobchádzať zodpovedne, a nie každý spôsob zberu je správny.
Koše na elektroodpad sa nachádzajú na niektorých uliciach. Ak ich vo vašom meste niet, platí jednoduchý princíp: kde sa to predáva, tam by to mali aj vziať späť. Ak ide o batérie, či iný drobný elektroodpad do určitého rozmeru, odovzdať to v predajniach by nemal byť problém. Rovnako ako pri kúpe nového spotrebiča je zvykom, že obchod prevezme váš starý.
Pozor však na neoficiálne zbery. Sú „zberači”, ktorí chodia po domácnostiach a vykupujú staré spotrebiče. Toto ale nie je legálny zber odpadu. Títo ľudia si vyberú iba hodnotné súčiastky a zvyšok často skončí v prírode alebo na nelegálnych skládkach, dokonca niekedy aj v potokoch.
A ešte niečo… Ak hodíme elektroodpad do zmesového odpadu, skončí v spaľovni alebo na skládke. Iba správne odovzdaný elektroodpad má šancu dostať sa na riadnu recykláciu.
Odpadová pyramída: Správny postup krok za krokom
Projekt EletroodpadDopad vyučuje žiakov, ale v skutočnosti aj nás ostatných, myslieť podľa odpadovej pyramídy:
1. Odmietni: Ak to nepotrebuješ, nekupuj to. Toto je najdôležitejší krok. Elektrospotrebičov navrhnutých čisto na zábavu alebo chvíľkový impulz sú obrovské množstvá.
2. Minimalizuj: Veci, ktoré skutočne potrebuješ, maj v rozumnom množstve. Jedny funkčné slúchadlá stačia. Netreba päť párov. A nie je potrebné ani každý rok meniť starý telefón za nový.
3. Oprav: Keď niečo prestane fungovať, hľadaj možnosť opravy.
4. Daruj: Funkčné veci, ktoré už nepoužívaš, odovzdaj ďalej. V mnohých mestách fungujú darovacie skupiny a iniciatívy.
5. Recykluj: Až keď nič z vyššieho nie je možné, odovzdaj elektroodpad na správne miesto. A nenechávaj ho zbytočne v skrini. Staré telefóny paradoxne obsahujú viac vyťažiteľných materiálov ako nové a sú jednoduchšie na rozobratie. Čo si odložíš s tým, že to niekto raz použije, a pritom vieš, že to tak nikdy nebude, zbytočne zaberá miesto a môže sa časom znehodnocovať.
Ako sa do projektu môžeme zapojiť?
Školy sa do projektu prihlasujú každoročne koncom augusta a začiatkom septembra cez stránku elektroodpad.zivica.sk. Projekt je výberový. Každý rok sa vyberá 10 základných a 10 stredných škôl, aby bolo zastúpenie rovnomerné.
Vybrané školy začínajú trojdňovým zaškolením. Prvá zastávka je exkurzia v recyklačnom závode v Banskej Bystrici, potom nasleduje presun do vzdelávacieho centra v Zaježovej. Tam sa vždy zaškolí jeden pedagóg a dvaja žiaci alebo študenti, ktorí tvoria jadro školského akčného tímu. Po návrate na školu môžu tím rozšíriť o ďalších spolužiakov a téme urobiť väčšie promo.
V Zaježovej si účastníci prejdú viacerými aktivitami z metodickej príručky. Zahrajú si rolovú hru, v ktorej sa snažia vcítiť do všetkých, ktorí prichádzajú do kontaktu s elektronikou – od baníkov v afrických baniach, cez výrobcov v Číne, majiteľov závodov, bežných spotrebiteľov v Európe, pracovníkov v marketingu, až po ľudí živiacich sa recykláciou elektroodpadu. Súčasťou programu je aj úniková hra vytvorená jednou z učiteliek. „Tieto tri dni sú pre deti veľmi silným zážitkom. Ukazujú, že environmentálna výchova môže byť cool – tímová, zážitková, s priestorom pre vlastné nápady,” hovorí Lesanka.
Čo sa sa deje po návrate zo vzdelávacieho centra?
Po návrate na školu žiaci vypracujú audit elektroniky priamo v budove školy. Táto fáza ich vždy baví, pretože objavujú zaujímavé kúsky z minulosti. Dnešné deti napríklad vôbec nevedia, čo je meotar, a keď ho nájdu, vypytujú sa učiteľov. Na niektorých školách sa v sklade alebo pivnici objavia aj zabudnuté staré chladničky – veci, ktoré sa odložili s tým, že ich niekto raz použije, a zodpovedný pracovník medzičasom zo školy odišiel. Projekt je tak aj príležitosťou skutočne vypratať sklady a kabinety, a škola navyše dostane všetky doklady o správnom odovzdaní na recykláciu.
Zo zozbieraných vecí niekedy vznikajú zaujímavé výstavy. Ukáže sa, že sa niektoré veci ešte dajú opraviť, a to je presne ten krok, ktorý má prísť pred recykláciou.
Potom nasleduje rovesnícke vzdelávanie. Starší žiaci učia mladších, niekedy chodia aj do škôlok. Tam sa hovorí o tom, čo malé deti vedia pochopiť. Napríklad, že v detskej izbe sa môže nachádzať až 41 hračiek na batérie. Apelovanie na rodičov, aby volili hračky bez použitia batérií, je tiež súčasťou posolstva. Lesanka prízvukuje: „Nemusí nám knižka čítať sama. Mohli by sme si čítať spoločne so starou mamou.”
Vrcholom školského roka sú záverečné akcie pre širšiu komunitu, väčšinou okolo Dňa Zeme, teda v apríli až máji, niekedy až do júna. Školy organizujú mestské pátracie hry cez QR kódy a aplikáciu ActionBound, ale aj výstavy a prezentácie.
Jednou z najsilnejších akcií bola iniciatíva gymnázia na Bilíkovej ulici v Bratislave, kde sa žiaci dobrovoľne rozhodli odovzdať svoje mobily riaditeľovi na štyri dni. „Bol to pre nich veľmi silný zážitok. Zistili, aké je to ťažké fungovať bez telefónu. Cez prestávky hrali hry, skákali cez švihadlo, trávili čas vonku. Bol to taký retronávrat. V dnešnej dobe je to naozaj výzva,” spomína Lesanka.
Elektroodpad nie je len environmentálna téma. Je to aj téma ľudských práv.
Elektroodpad sa týka celého sveta
Za každým elektrosporebičom stoja ľudia na celej planéte. Keď si starší žiaci toto prepojenie uvedomia, začnú inak vnímať aj svoje vlastné rozhodnutia v obchode.
„Nemôžeme úplne vylúčiť elektroniku zo svojich životov. Tú, ktorú naozaj potrebujeme. Ale možno naozaj nemusíme mať v kuchyni osem druhov mixérov a krájačov,” uzatvára Lesanka.